browser icon
You are using an insecure version of your web browser. Please update your browser!
Using an outdated browser makes your computer unsafe. For a safer, faster, more enjoyable user experience, please update your browser today or try a newer browser.

O skúsenostiach s písaním histórie obce

Posted by on 26. januára 2013

Zdroj: www.nocka.sk

Článok z roku 2001

Do redakcie NO z času na čas prichádzajú listy (zriedkavejšie príspevky), ktoré súvisia s problematikou miestnych kroník (stáva sa, že dostaneme aj knižne vydané kroniky a tie sa usilujeme zrecenzovať, ak sa na to nájde vhodný posudzovateľ). Svojho času sme vydávali (ešte ako súčasť dvojtýždenníka) samostatnú prílohu Slovenská kronika (na ňu sa viazala rovnomenná celoslovenská súťaž v tvorbe kroník). Bolo to pred reštrukturalizáciou Národnej osvety na mesačník, ktorú bolo treba uskutočniť v dôsledku krátenia prostriedkov v rezorte kultúry, ktoré sa dotklo aj vydávania nášho časopisu.

Uvedomujeme si, že vyššie uvedenej problematike, ktorá je trvalo aktuálna, sa na Slovensku nevenuje nijaké iné periodikum, lenže aj my môžeme sa jej venovať len príležitostne. Potencionálnym autorom odkazujeme, že by si mali – ak majú možnosť (napr. v knižniciach) – preštudovať si všetky prílohy Slovenskej kroniky, ktoré sme publikovali vo viacerých ročníkoch na prelome 2. a 3. tisícročia. Nájdu tam mnohé metodické, dokumentárne materiály, poznatky a inštrukcie, ktoré ich zaujímajú. Zároveň kronikárov upozorňujeme, že pokračovanie súťaže Slovenská kronika pripravujeme v spolupráci s viacerými odbornými garantmi a že vás o ňom budeme informovať na konci tohto roka.
List Ing. Stanislava Kubiša, CSc., sme sa rozhodli publikovať ako príspevok, keďže nastolenou problematikou i svojím riešením postupov podstatne prekračuje to, čo obsahujú bežné listy. Aj s ohľadom na aktivity, ktoré v minulosti vyvíjala redakcia Národnej osvety a ktoré pripravuje, privítame širšiu diskusiu, a to nielen na stránkach nášho časopisu, ale aj zo strany viacerých odborne kompetentných inštitúcií a individuálnych odborníkov – najmä z oblasti histórie, archívnictva, múzejníctva, knihovedy, ale aj literatúry.

K tomu, čo sme naznačili, pripájame redakčné poznámky uvedené v závere príspevku.

Redakcia
V roku 2001 oslávila naša obec Kátlovce 600. výročie prvej písomnej zmienky. Hoci nie som kvalifikovaný poskytovať rád o písaní regionálnej histórie, dovolím si uviesť niekoľko osobných poznatkov, ktoré som nadobudol pri písaní monografie rodnej obce. Na základe informácií z odborných časopisov poznám názory profesionálnych historikov na vydané monografie obcí. “Regionálne dejiny sú dôležitou súčasťou aj našich dejín, slovenských dejín. Práce s touto tematikou sú však nevyvážené a nepokrývajú celé Slovensko. Voľakedy, v časoch prvej republiky, sa do tohto výskumu zapájali učitelia. Aj dnes by sme v každom regióne potrebovali ľudí, ktorí by v spolupráci s vlastivedným oblastným múzeom alebo archívom boli schopní zapojiť sa do riešenia tohto problému. Je to jedna z kľúčových úloh slovenskej historiografie.” Toľko názor renomovaného historika PhDr. Dušana Kováča, DrSc. (Historická revue XI, č. 7/2000, s. 1). Existujú aj iné príspevky, ktoré sú k monografiám obcí často veľmi kritické. Kritika dopadá najmä na hlavu autorov – amatérov. Najčastejšie sa im vyčíta nevyváženosť, nepresnosť, neúplnosť a povrchnosť. S uvedeným názorom sa dá súhlasiť, ale existuje veľa nezodpovedaných otázok na tému, či sú už vo všeobecnosti vytvorené vhodné podmienky na písanie takýchto monografií. Moje skúsenosti ukazujú, že aj profesionáli (profesionálni historici, vydavateľstvá…) veľa dlhujú “obecnej pospolitosti”, ktorá sa zaujíma o históriu. Je nesporné, že od roku 1989 sa veľa zmenilo (k lepšiemu) – myslím na vydávanie časopisov Historická revue, História, rozličné výberové bibliografie, lexikóny, Kroniku Slovenska, Pramene k dejinám Slovenska a pod. Napriek tomu podmienky na písanie dobrých monografií obcí aj pre zanietených regionálnych nadšencov, ale aj profesionálov, sú veľmi ťažké. Pre úplnosť uvediem svoje poznatky o stave a podmienkach na štúdium regionálnej histórie.

Podnet na napísanie tohto príspevku sa zrodil už v priebehu hľadania informácií o histórii našej obce. Prepáčte, že začnem tak trochu profilom “vedúceho autorského kolektívu” monografie Kátlovce 1401 – 2001. Som pôvodným povolaním strojný inžinier, ale súbežne s technikou som sa celý život zaujímal o históriu (pravda, skôr encyklopedicky). No ani vo sne by mi nezišlo na um, že budem niekedy zostavovateľom histórie svojej rodnej obce. Pravidelné sledovanie Knižnej revue, a to rubriky Dejiny slovenských regiónov a miest, poskytovalo veľa informácií o tom, koľko obcí na Slovensku si vydáva publikácie o histórii svojej obce. Tak ako sa približovalo 600-té výročie prvej písomnej zmienky o našej obci, mal som bližšie nedefinovaný pocit, že treba s tým niečo robiť. Kládol som si otázky: Kto to spracuje? Kto to vydá? Vedel som, že to výročie bude v roku 2001. Pre úplnosť uvádzam, že Kátlovce sú stredne veľká obec, má asi 1 070 obyvateľov, nachádza sa 16 km na sever od Trnavy. Nijakého historika pôvodom z Kátloviec nemáme, tak som sa rozhodol (asi na prelome rokov 1996 – 1997), že sa do toho pustím sám a nájdem pomocnú ruku aj u profesionálov, čo sa nakoniec aj stalo. Zo začiatku som si myslel, že bude dobré, keď susedná obec – Dechtice – túto oslavu absolvuje skôr (1258 – 1998), a tým budem mať uľahčenú prácu najmä v oblasti cirkevných dejín, pretože Kátlovce boli dlhé roky filiálka Dechtíc, ale aj stáročnej spoločnej histórie pod správou hradu Dobrá Voda a notariátu v Dechticiach. Žiaľ, moje očakávanie sa nenaplnilo, monografia Dechtíc zatiaľ nevyšla. Priznám sa, že “pionierske budovanie informačnej databanky” o malej obci, ktorá nebola do “veľkej histórie” niečím významne zapísaná, bolo pre mňa, amatéra (bez znalosti latinčiny, maďarčiny a ďalšej odbornej výbavy), veľkým dobrodružstvom. Problémom nebola len oblasť staršej histórie. Svoje poznatky a skúsenosti z hľadania podkladov a štúdia literatúry pre monografiu obce zhrniem do nasledujúcich bodov:

  1. Absencia miestnych registrov v publikáciách. Ako príklady uvediem len niekoľko publikácii: Slovenský biografický slovník (SBS) I. – VI. zväzok, vyd. Matica slovenská 1986 – 1994. O aký veľký problém v danom prípade ide, svedčí fakt, že z 12 630 životopisných hesiel v SBS bolo len 5 osobností, ktoré bolo možné spojiť s obcou Kátlovce! Týmto si dovolím apelovať na autorský kolektív, ktorý začal vydávať novú, 8-zväzkovú sériu Biografického lexikónu Slovenska (Slovenská národná knižnica v Martine), aby nezabudol na miestny register! Vojenské dejiny Slovenska (Ministerstvo obrany SR, 1993 – 1996) časti 1, 2, 3, 4… Či všetky bitky, vojnové operácie sa neodohrávali v určitom čase a na určitom mieste? Doposiaľ vydané zväzky sú tiež bez miestneho registra! Podobne dopadli aj ďalšie významné edičné činy: Lexikón katolíckych osobností… (Lúč 2000), Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov a Slovenská národná knižnica) atď., kde tiež chýba miestny register. (Mám aj ďalšie kritické pripomienky na adresu profesionálov alebo zainteresovaných inštitúcií, na ktoré tu však nie je dostatok miesta.)
  2. Podľa mojich informácií – okrem spomínanej kritiky na adresu obecných monografií – neprebehla nijaká diskusia na tému: Ako by mala takáto monografia obce vyzerať, čo by tam nemalo chýbať, prípadne, ako by sa malo pri jej spracovaní postupovať. Som si vedomý, že nemožno napísať “univerzálnu kuchárku” na písanie takejto monografie, ale bolo by vhodné vypracovať aspoň rámcový obsah takej monografie. Vychádzam z toho, že takmer každá vysoká škola, ba aj iniciatívnejšia katedra vydáva pre študentov metodické pokyny (odporúčania), ako sa má písať diplomová práca. V tejto súvislosti ako začínajúci kronikár oceňujem príručku L. Jasenáka: Príručka kronikára (Matica slovenská 1995).
  3. Pretože doteraz vývoj, a to konštatujú hlavne profesionálni historici, je v oblasti regionálnej histórie živelný, treba urobiť akúsi “inventúru” súčasného stavu. Nadväzujem na citovaný príspevok historika D. Kováča a dovolím si navrhnúť námet (pre Národné osvetové centrum, Historický ústav SAV?), aby sa táto “inventúra” vykonala v spolupráci s vlastivednými oblastnými múzeami alebo archívmi! Vypracovaná výberová bibliografia doteraz vydaných monografií obcí v jednotlivých okresoch by tvorila základnú štatistickú informáciu o počte a najmä pokrytí regiónov (okresov).
  4. Okrem získania štatistického prehľadu o doteraz vydaných monografiách obcí v regionálnych múzeách (archívoch) bolo by potrebné posúdenie ich obsahu a úrovne. Uvedený rozbor by mohol slúžiť ako podklad na diskusiu, ako by mala taká monografia obcí vyzerať.
  5. Už samotné zverejnenie takého zoznamu obcí (po okresoch), ktoré majú už vydanú monografiu, by mohlo byť podnetom pre ďalšie obce, aby sa usilovali o vydanie svojej monografie. Tu vychádzam zo zdravej ctižiadosti obyvateľov obcí (vedenia obcí), ktoré by sa radi pochválili čímkoľvek, čo reprezentuje ich obec. Pri našej 600-ročnej oslave som mal veľmi dobrý pocit z toho, ako pozvaní hostia z iných okolitých obcí, ktorých obce sú z historického alebo iných hľadísk významnejšie ako naša obec, oceňovali tento počin a pritom ľutovali, že sa im zatiaľ také čosi nepodarilo.
  6. Chýbajú podrobnejšie informácie o šľachtických rodoch. V histórii našej obce sa vyskytli mená Žofia Grabowská (či Grawobská), rodina Pencezsovcov a iné, ktoré sa mi nepodarilo nikde objaviť.
  7. Vo “veľkých dejinách” chýbajú podrobnejšie dejiny majerského hospodárenia (najlepšie po jednotlivých pastvách). Je zaujímavé, že aj najnovšie skriptum PU v Nitre (Dejiny poľnohospodárstva na Slovensku; 2001), tejto problematike nevenuje takmer žiadnu pozornosť.

Verím, že práve časopis Národná osveta je ten pravý adresát, kde môžem uviesť poznatky z “mojej exkurzie” do histórie rodnej obce. Možno by bolo vhodné, aby práve vaša redakcia vyvolala takúto diskusiu na tému: regionálna história a jej spracovanie.

P. S.: Nakoniec ešte jeden dodatok – neviem ako je časopis Národná osveta známy v obciach na Slovensku, no ja som ho nikde nevidel v predaji a na našom okresnom úrade o ňom nemali žiadne informácie. Mám taký pocit, že by ste sa mali viac propagovať. Možno by bolo vhodné zorganizovať prieskum súčasného stavu v oblasti “obecných kroník”. Vypracovať formulár a zaslať na OÚ po celom Slovensku s cieľom zistiť, koľko obcí si vedie kroniku, odkedy…, teda vykonať inventúru súčasného stavu (analogický ako pri monografiách). Pri tej príležitosti by ste mohli propagovať svoj časopis. A zároveň vydať monotematické (propagačné?) číslo o problematike obecných kroník (možno aj v nadväznosti na vašu prílohu Slovenská kronika 1/98).

Ostávam s pozdravom, váš nový priaznivec a čitateľ. Ing. Stanislav Kubiš, CSc.

Poznámky redakcie k príspevku:

K bodu 1.:
Ťažko očakávať, že by autori slovníkov vo vzťahu k heslám robili aj registre miest. Boli by to akési registre registrov, ktoré by mimoriadne komplikovali a predlžovali práce a zároveň zväčšovali rozsah publikácií. V podstate teda niet inej cesty – ako slovníky študovať (teda aj Biografický lexikón Slovenska). Napriek tomu sa pripájame k upozorneniu na túto problematiku, ktorou by sa mohli zaoberať najmä odborné inštitúcie vydávajúce rozsiahlejšie historické diela, pretože sú na to kapacitne i personálne pripravenejšie aj jednotliví autori. Tak najmä dejiny (vrátane vojenských) by rozhodne mali mať menný a zemepisný register. Ak nemajú, ide o nekorektnosť autorov a vydavateľa.

K bodu 2.:
Miesto diskusie by mohla byť užitočnejšia séria príspevkov na uvedenú tému. (Napokon príručku L. Jasenáka poznáte.) Príspevky o metodike tvorby monografií sme vydali na stránkach spomínanej prílohy Slovenská kronika.
Mnoho sa dá naučiť pri štúdiu a rozbore doteraz vydaných dobrých monografiách o mestách a obciach.

K bodu 3.:
Výberová bibliografia by bola veľmi zaujímavá a užitočná. No jej vytvorenie by určite trvalo viac rokov (NOC sa tomu nemôže venovať. Možno Katedra knihovníctva?). Redakcia uverejnila v spomínanej prílohe súpis prihlásených prác v rámci jednotlivých ročníkov súťaže Slovenská kronika, ktoré upozorňujú aspoň na časť vznikajúcich monografií. Čiastočne túto možnosť poskytujú aj registre knižníc a ich, žiaľ, často ešte len budované elektronické systémy o knižných jednotkách.

K bodu 4.:
Ide o diskusiu, ktorá súčasnosti prebieha takmer iba prostredníctvom recenzií. Redakcia Národnej osvety uverejňuje v časopise i vo svojej prílohe pre tradičnú ľudovú kultúru Tradícia a súčasnosť, ako sme už spomínali, recenzie jednotlivých kníh a anotácie o nich. Priestor a obsiahlejšie zameranie časopisu však, žiaľ, nedovoľuje venovať sa tejto problematika v dostatočnej šírke. Je to však úloha aj mnohých iných médií a odborných inštitúcií.

K bodu 4. a 5.:
Pripomienky odporúčame pozorne preštudovať odborníkom resp. zástupcom odborných inštitúcií z oblasti genealógie (rodopis, štúdium rodov), histórie, muzeológie, archeológie atď., z ktorých viacerí patria aj medzi našich stálych prispievateľov či čitateľov.

Za poznatky a podnety o šírení nášho časopisu ďakujeme a v rámci svojich technických (finančných) možností ich radi využijeme.

Zdroj: www.nocka.sk

Comments are closed.