Urbanizmus

Zdroj: http://www.zovp.sk/sevs/III/urbanizmus/2.docwww.zovp.sk/sevs/III/urbanizmus/2.doc

Výber z textu, krátené

Pre detailné analýzy jednotlivých sídiel patria ku hlavným zdrojom informácií monografie a publikácie o jednotlivých sídlach. Treba úvodom zdôrazniť, že ich využitie ako zdroj informácií je doteraz nedostatočné a platí to aj pre výuku geografie. Tvorba monografií sa orientuje predovšetkým na mestá a z nich na mestá, ktoré sú z hľadiska tvorby monografií zaujímavé (historické mestá, veľké mestá, atraktívne mestá, atď.). Z doterajších monografií jednoznačne dominujú historicky ladené práce.

 

 

Podľa definície v Slovníku cudzích slov (Ivanová-Šalingová, M. – Maníková, Z., 1983) “monografia -ie, t (gréc.) je vedecký spis o jednej osobe alebo veci, o jednom predmete, jave” (s. 586). Podľa tejto definície doterajší zoznam monografií miest SR (súčasných štatutárnych miest) obsahuje cca 270 titulov.

Kvalita spracovania týchto monografií je veľmi rozdielna, niektoré monografie sú výsledkom dlhodobého výskumu jednotlivca resp. kolektívu autorov, iné sú zbomíkového charakteru pri veľkom počte autorov, rozdielnom štýle spracovania, ďalšie výsledkom pomerne rýchleho zosumarizovania poznatkov pre významné jubileum mesta doložené bohatými obrázkovými dokumentárni. Viacerí autori v rámci hodnotenia literatúry o dejinách našich miest sa vyjadrujú aj k doterajším monografiám. Richard Marsina (1972) pri hodnotení literatúry o dejinách našich miest si všímal aj monografie miest. V rokoch 1960-1970 vyšlo niekoľko desiatok monografií miest, z toho viaceré boli kvalitnými monografiami – ako najvýznamnejšie vyzdvihuje uvedený autor Dejiny Bratislavy (Lehotská, D. – Pleva, J., eds., 1966) a Dejiny Prešova (Sedlák, I. a kol., 1965), za jednoznačne najslabšiu z tohto obdobia považuje monografiu o Kysuckom Novom Meste (Galvánek, V. a kol., 1965). Podľa tohto renomovaného historika doteraz “veľmi chýbajú celoslovenské syntézy, pokusy o syntézy podania obrazu vývoja miest z väčšieho chronologického rozpätia, …” (s. 202). A. Gácsová (1961) uvádza o monografii o Turčianskom Sv. Martine (Florek, P., 1941), že je to “prvá práca o slovenskom meste, ktorej autor sa usiluje na podklade veľmi bohatého materiálu pozitivistickou a objektivistickou metódou načrtnúť jeho dejiny v stredoveku” (s. 389). Ako ďalšie vzorové autorka uvádza monografie Kremnice (Matunák, M., 1928, Lamoš, T., 1948) a Pezinka (Lehotská, D., 1947), v ktorých bolo použité veľké množstvo materiálu. Historici doteraz zväčša skúmali vznik miest izolovane od okolia miest. Málo doteraz poznáme napríklad vzťahy poddanských osád k mestu. Podľa A. Gácsovej (1961) je potreba syntetických dejín jednotlivých miest, predovšetkým však skôr špeciálnych štúdií s vysokou úrovňou.V najnovšej literatúre sa stretáme už aj s hodnotením monografií v súčasnej transformačnej etape. J. Lukačka (1997) z klasických mestských monografií považuje za veľmi solídne monografie o Trenčíne (Šišmiš, M., ed. (1993), Zvolene (Vaníková, V., ed„ 1993), Košiciach (Halaga, O.R., 1993, Stropkove (Beňko, J. a kol., 1994), Dubnici nad Váhom (Bystrický, V, ed., 1993), Ilave (Bagin, A. – Bystrický, V., eds., 1991) a Trnave (Šimončič, J. a kol., 1991). Autor aj naznačuje, čo treba skúmať v blízkej budúcnosti (Atlas miest SR, pokračovanie v začatom diele Ľ. Jucka o mestských výsadách, 1984), atď. Možno skonštatovať, že doteraz chýba práca, ktorá by komplexne a za dlhší časový úsek analyzovala monografie našich miest.Chronologicky možno rozdeliť doterajšiu tvorbu monografií miest do 4 etáp, v každej etape ponúkame zoznam citácií vybraných monografií, pričom monografie, ktorých tvorcami resp. spolutvorcami boli geografi, sú zvýraznené.

 

 

Prvé sporadické prípady publikácií o slovenských mestách sú z 2. polovice 19. storočia (doteraz zistených 6), väčšinou ide o významné historické mestá Slovenska (Banská Bystrica, Bardejov, Nitra, Trnava, Žilina).

• CHRASTEK, M. 1864. Banská Bystrica. Opis historicko-topografický. Slovenská čítanka, I. Wien.
• JANOTA, E. 1862. Bardyjów. Historiczno-topograficzny opis miasta i okolicy. Kraków. 222 s.
• LOMBARDJM, A. 1874. Stručný dejepis slobodného mesta Žiliny. Turč. Sv. Martin.
• KOMPANEK, J. 1895. Nitra. Nástin dejepisný, miestopisný a vzdelanostný. Ružomberok.
• MATUNÁK, M. 1895. Nagy Surány hajdani vára tórténete. Kôrmôczbánya.
• RÚČKA, S. 1868. Trnava čili historicko-miestopisný nástin … Skalica, F. X. Škamicel. 84 s.

1. polovica 20. storočia (1900-1949)

Pre tvorbu monografií v 1. polovici 20. storočia platí malá frekvencia ich vydávania, pričom niektoré boli síce spracované, ale ostali len vo forme rukopisov bez vydania, sú však veľmi dobrým zdrojom cenných informácií a viacerí autori sa na ne odvolávajú a čerpajú z nich. V tejto etape bolo vytvorených vyše 20 monografií o mestách a súčasných dvoch mestských častiach Bratislavy (Lamač, Petržalka). Viaceré z nich sa považujú za vzorové práce (Bratislava, Kremnica, Myjava, Turčiansky Sv. Martin). K tejto tvorbe prispeli aj jedni z prvých sídelných geografov Slovenska Štefan Fekete (1947) a Teodor Lamoš (1948). V tejto etape ide takmer výlučne o diela jednotlivcov (výnimkou sú len 3 monografie).

• BODNAR, Július, ed. 1911. Myjava. Myjava : Nákladom a tlačou kníhtlačiarne Antona Pažického, 1911. 531 s.
• FEKETE, Štefan. 1947. Tri prímestské osady na pravom brehu Dunaja pri Bratislave so stránky sídelnej. Práce z vedeckých ústavov Slovenskej akadémie vied a umení. Rad B. Sväzok 1. Bratislava, Litera. 64 s. + 20 strán obrázkových príloh + 5 mapových príloh.
• FLOREK, P. 1941. Turčiansky Svätý Martin v stredoveku. Martin, Matica slovenská. 176 s.
• LEHOTSKÁ, D. 1947. Dejiny mesta Pezinka. 1. vyd. Turčiansky Sv. Martin, Matica slovenská. 112 s. + 16 s. obrázkových príloh.
• LAMOŠ, Teodor. 1948. Sídelný zemepis Kremnice. 1 vyd Bratislava, SAVU. 220 s.+ 32 s.
• MATUNAK M. 1928. Z dejín slobodného a hlavného banského mesta Kremnice.
• MEDVECKÝ, K. A. 1905. Detva. Monografia. Ružomberok, Kníhtlačiareň K. Salvu. 330s. + XV s. príloh.
• MENCLOVI V. a D. 1936. Bratislava. Stavební obraz mesta a hradu. 1. vyd. Praha, Jan Stene. 272 s.

Etapa 1951-1989

V 2. polovici 20. storočia v ére socializmu sa intenzita tvorby monografií výrazne zvýšila, neplatilo to však pre všetky mestá. V tejto etape vyšlo vyše 130 monografií. Jednoznačne prevažovali historicky ladené monografie, niektoré dokonca vyšli v dvoch dieloch (Levoča, Prešov, Rožňava). Vydavateľstvo Tatran vydalo sériu monografií o všetkých mestských pamiatkových rezerváciách (celkove 17). Predovšetkým etnograf J. Podolák sa zaslúžil o nové monografie mestských častí Bratislavy (Rača, Vajnory, Dúbravka, Lamač, Devínska Nová Ves, Záhorská Bystrica). Postupne rástol podiel kolektívnej tvorby. Podiel geografov bol opäť minimálny. Len Michal Lukniš (1977) je autorom monografie o Jure p. B. a kolektív geografov sa podieľal na monografii o Čadci (Maráky, P. – Šeliga, L., eds., 1981).

• BOROVSKÝ, Š. a kol. 1984. Devín. Monografia. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1984. 152 s.
• DUBOVSKÝ, J., ŽUDEL, J., eds. 1982. Dejiny Pezinka. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1982. 272 s.
• HALAGA, O. R. 1967. Právny, územný a populačný vývoj mesta Košíc. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1967. 134 s.
• HORVÁTH, V. – LEHOTSKÁ, D. – PLEVA, J., eds. 1982. Dejiny Bratislavy. 3. vyd. Bratislava : Obzor, 1982. 528 s.
• CHALUPECKÝ, I. 1975. Dejiny Levoče 2. 1. vyd. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo pre Odbor kultúry ONV v Spišskej Novej Vsi a Mestský národný výbor v Levoči. 515 s.
• LEHOTSKÁ, D. 1961. Dejiny Modry 1158 – 1958. I. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo SAV pre mesto Modru. 184 s. + 84 obrázkov.
• LEHOTSKÁ, D. – PLEVA, J., eds. 1966. Dejiny Bratislavy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1966. 608 s., príloh 72, 6 farebných ilustrácií, 2 farebné mapky.
• LUKNIŠ, M. 1977. Geografia krajiny Jura pri Bratislave. 1. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 1977. 212 s.
• MARÁKY, P. – ŠELIGA, L., ed. 1981. Čadca a okolie. 1. vyd. Bratislava : Osveta, 1981. 264 + 16 + 32 s.
• PODOLÁK, J., ed. 1978. Vajnory. Vlastivedná monografia. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1978. 424s. + 16 príloh.
• PODOLÁK, J., ed. 1986. Záhorská Bratislava. Vlastivedná monografia Devínskej Novej Vsi, Dúbravky, Lamača, a Záhorskej Bystrice. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. 336 s.
• PODOLÁK, J, ed. 1989. Rača. Vlastivedná monografia. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1989. 292 s. + 16 príloh.
• SEDLÁK, 1. a kol. 1965. Dejiny Prešova I. 1. vyd. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1965. 287 s.
• SEDLÁK, I. a kol. 1965. Dejiny Prešova II. 1. vyd. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1965 256 s.
• SUCHÝ, M., 1974. Dejiny Levoče 1.1. vyd. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo pre Odbor kultúry ONV v Spišskej Novej Vsi a Mestský národný výbor v Levoči, 1974. 404 s.
• ŠJMONČJČ, J., WATZKA, J., eds. 1989. Dejiny Trnavy. 2.vyd. Bratislava : Obzor pre MsNV v Trnave, 1989. 504 s.
• TAJTÁK, L., ed. 1978. Dejiny Rožňavy 1. 1. vyd. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo pre Mestský národný výbor v Rožňave, 1978. 508 s.
• TAJTÁK, L., ed. 1978. Dejiny Rožňavy 2. 1. vyd. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo pre Mestský národný výbor v Rožňave, 1978. 456 s.

Etapa 1990-2008

V súčasnej transformačnej etape (od roku 1990) nastala v tvorbe monografií výrazná akcelerácia. Ako však upozorňujú viacerí autori (Rozhovor s L. Jasenákom, Cifra, Š., 1999), nie všetky nové tituly sú na zodpovedajúcej odbornej úrovni. V rokoch 1990-2008 vyšlo vyše 100 knižných publikácií, ktoré za monografie možno považovať. Treba upozorniť, že vyšlo aj mnoho ďalších publikácií iného charakteru, kde je menej resp. minimum textu a v prevahe sú v súčasnosti už prevažne farebné obrázky. Frekvencia vydávania monografií závisí významnou mierou aj od významnosti miest. Najviac monografií majú naše historické mestá, veľké mestá a atraktívne mestá (napr. kúpeľné mestá, významné priemyselné mestá). Zároveň sa však zúžil počet miest bez monografie na minimum, v posledných rokoch viaceré mestá vydali prvú monografiu v histórii mesta (Modrý Kameň – 1990, Senec – 2005, atd’.). V posledných rokoch pravidelne informuje o nových monografiách nielen miest ale aj vidieckych obcí časopis Národná osveta (spravidla formou recenzie). Oveľa väčším podielom prispievajú v súčasnej etape k tvorbe monografií aj geografi. V posledných rokoch začali vychádzať v edícii Dajama cenné publikácie o sídelnom vývoji – Mestá na starých pohľadniciach (2004 – Trenčín, 2006 – Levice, Tornaľa, 2007 – Bratislava, Trnava, 2008 -Banská Štiavnica, Žilina).

• BARAN, V., ed. 2002. Banská Bystrica v geografickej realite času a priestoru. Acta Facultatis Rerum Naturalium Universittais Matthiae Belii a Mesto Banská Bystrica. Banská Bystrica : Mesto Banská Bystrica, 2002. 182 s.
• BÁTORA, M. – ZAŤKO, M., eds. 1998. Zlate Moravce. 1 vyd. Zlaté Moravce : Mestský úrad, 1998.376 s.
• BERTOVÁ, L., ed. 1993. Karlova Ves. Vlastivedná monografia. 1. vyd. Bratislava : Alfa, 1993. 212 s.
• FEDOR, P. a kol. 2004. Senec. Bránou do tretieho milénia. 1. vyd. Senec : Reklamná agentúra Sinex pre MsÚ Senec, 2004. 328 s.
• HALAGA, O.R. 1993. Počiatky Košíc a zrod metropoly. Hospodársko-sociálne, správne a kultúrne dejiny. 1. vyd. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo pre mesto Košice, 1993. 444 s.
• HOCHMUT, Z., LACOVA, A., MATLOVIČ, R. 1994. Vlastiveda Prešova. 1. vyd. Košice: UPJŠ, 1994. 83 s.
• CHALUPECKÝ, I. 1998. Dejiny Popradu. 1. vyd. Košice : ORIENS, s.r.o. pre Mesto Poprad, 1998. 576 s.
• MATLOVIČ, R. 1998. Geografia priestorovej štruktúry mesta Prešov. Geografické práce VIII, č. 1. Prešov : Katedra geografie a geoekológie FHPV Prešovskej univerzity, 1998.262 s.
• ŠIŠMIŠ,M., ed. 1993. Trenčín. Vlastivedná monografia 1. 1. vyd. Bratislava : Alfa, 1993. 384 s.
• ŠIŠMIŠ, M., ed. 1997. Trenčín. Vlastivedná monografia 2. 1. vyd. Bratislava : Alfa, 1997. 312 s.
• ŠIŠMIŠ, M. a kol. 2002. Bánovce nad Bebravou 1232 – 2002. 1. vyd. Martin : Osveta pre Mestský úrad v Bánovciach nad Bebravou, 2002. 448 s.
• ŠPIESZ, A. 2001. Bratislava v stredoveku. 1. vyd. Bratislava : Perfekt, 2001. 229 s.
• ŽUDEL, J. – DUBOVSKÝ, J. a kol. 2006. Dejiny Modry. 1. vyd. Modra : Mestský úrad Modra, 2006. 688 s.

Rukopisy nevydaných monografií a knižných publikácií o mestách SR

Existuje aj skupina rukopisov publikácií o mestách, ktoré doteraz z rôznych príčin neboli vydané, ale sú uchované v archívoch a sú tiež dobrým zdrojom informácií o sídelnom vývoji mesta.

• HANUŠIN, J. 1948. Sociografia Trebišova (rukopis).
• KOŽUCH, M. – KOŽUCH, M. 2001. Monografia mesta Senec (rukopis monografie).
• OSUŠKY, S.Š.: Brezová (rukopis monografie). 168 s.
• RUTŠEK, A. 1938. Kysucké Nové Mesto v minulosti, (rukopis).
• SMATANA, P.P.: Kronika mesta Prešova (1945 – 1974). Prešov, KVK (rukopis).
• ŠÁTEK, J. (rukopis a): Dejiny Skalice v rámci Uhorska (907 – 1918). Pozostalosť Dr. J. Šatka. Skalica, Štátny okresný archív. 241 s.
• ŠÁTEK, J. (rukopis b): Dejiny Skalice – obdobia. Pozostalosť Dr. J. Šatka. Skalica, Štátny okresný archív. 559 s.
• TKAC, F. 1981. Senec. Historický obraz mesta a jeho pamiatok od najstarších dôb do roku 1980. (rukopis). Senec, Mestský národný výbor, 247 s.
• VALENTA, S. (rukopis): História Senice.

Pokiaľ ide o názov monografie, u väčšiny doterajších monografií sa názov monografie zhoduje s názvom mesta, niekedy sa pridáva vysvetľujúci podnázov. Pri prevahe histórie je často frekventovaný názov Dejiny mesta … Pokiaľ ide o práce s geografickým obsahom, doteraz boli použité názvy resp. podnázvy ako Geografia krajiny … (Lukniš, M., 1977), Vlastiveda … (Hochmut, Z. – Lacova, A. – Matlovič, R., 1994) resp. Vlastivedná monografia … (Šišmiš, M., ed., 1993, 1997), Mesto a okolie (Maráky, P., Šeliga, L., eds., 1981). Doteraz jediná monografia má názov Sídelný zemepis … (Lamoš, Teodor, 1948) (obr. 1 6a). Počet autorov jednotlivých doterajších monografií miest je rôzny a kolíše od jedného až po desiatky. V prípade, že ide o jedného autora, spravidla je monografia výsledkom niekoľkoročného resp. dlhodobého výskumu. Hlavne v poslednom období množstvo autorov participujúcich na tvorbe jednej monografie rastie, čím je snaha proces tvorby urýchliť. Zameranie monografie veľkou mierou závisí od profesie autora resp. autorov. V doterajšej tvorbe jednoznačne prevažujú historici a na rozdiel od iných profesií sa na mnohých monografiách podielala celá plejáda renomovaných historikov (Dubovský, J., Dvoŕák, P., Halaga, OR., Horváth, V., Chalupecký, L, Kočiš, J., Kováč, J., Lehotská, D., Marsina, R., Šišmiš, M., Špiesz, A., Varsík, atď.), z nich počtom vydaných monografií vynikajú predovšetkým I. Chalupecký, D. Lehotská, J. Kováč. Z ďalších profesií sa ako hlavní autori sporadicky objavujú urbanisti, sociológovia, etnografi (Podolák, J., špecializujúci sa na monografie mestských častí Bratislavy), atď. Do tejto skupiny patria aj geografi. Väčšinou sa však doteraz zapájali do tvorby monografií len ako spoluautori jednotlivých kapitol, menej ako hlavní autori resp. zostavovatelia. Medzi monografie, ktorých tvorcom bol geograf, patria monografie Kremnice (Lamoš, Teodor, 1948), Jura p. B. (Lukniš, Michal, 1977), Prešova (Matlovič, René, 1998) väčší kolektív autorov-geografov bol zapojený do tvorby monografií o Čadci (Maráky, Peter – Šeliga, Ladislav, eds., 1981 – obr. 1.6b), Prešove (Hochmut, Zdenko, Lacova, A., Matlovič, René, 1994), Zlatých Moravciach (Bátora, M. – Zaťko, M., eds., 1998, obr. 1.6c), Senci (Fedor, P. a kol., 2004, obr. l,6d), resp. publikácií zborníkového charakteru (Baran, Vladimír, ed., 2003). Časté sú prípady participácie geografov na jednej resp. niekoľkých kapitolách monografie mesta (Modra, 2006 – Slávik, Vladimír, atď). Významnou mierou sa na tvorbe monografií podieľajú rodáci, či už bývajúci v rodnom meste resp. nebývajúci avšak vykonávajúci výskum v rodnom meste. Medzi najvýznamnejšie aspekty analýzy monografií patrí ich obsah a rozsah. Keďže pri tvorbe doterajších monografií výrazne prevažovali historici, história mesta dominuje vo väčšine doterajších monografií. V mnohých z nich dokonca absentuje akákoľvek kapitola o súčasnosti mesta, resp. kvalitou spracovania, rozsahom a údajovou databázou výrazne zaostáva za historickou časťou. Na druhej strane treba dodať, že viaceré podrobné analýzy histórie mesta patria k doteraz najkvalitnejším monografiám našich miest (Bratislava, Košice, Pezinok, Trenčín, Levoča, Poprad, Prešov, atď.). Pri analýze obsahu sme pozorne sledovali podiel kapitol geograficky zameraných. Nedostatkom doterajších monografií je, že neobsahujú niekedy ani základné geografické poznatky o meste. Spravidla je súčasťou krátka charakteristika prírodného prostredia. Nie vždy je zaradená geografická poloha mesta. S poľutovaním sme zistili, že práve humánnogeografická charakteristika chýba najčastejšie, čo súvisí s malým dôrazom na zaradenie súčasnosti v monografii. Častokrát sa informácie obmedzujú len na miestnu kultúru, zvyky a osobnosti. Pokiaľ ide o prílohovú časť, do ktorej rátame všetko mimo textu, výraznú prevahu si zachovávajú obrázky častokrát bez súvisu s textom. Historici preferujú dokladovanie minulosti významnými listinami a inými dokumentárni. Doteraz sa málo využívala možnosť využitia grafov, máp a plánov, čo je pre geografické práce príznačné. Ďalšou charakteristickou črtou je, že väčšina monografií je zameraná výlučne na mesto bez skúmania širších súvislostí, okolia, susedných miest, chýba komplexný pohľad na mesto, čo pri veľkých autorských kolektívoch spravidla ani nie je možné.

Významným faktorom je samotná využiteľnosť monografií. Možno konštatovať, že v minulosti slúžili ako zdroj informácií o meste, používali sa pre výskumné účely, v menšej miere pre pedagogické účely. Svojím úzkym zameraním len na problematiku mesta sa aj kúpyschopnosť zužovala okrem malej skupiny odborníkov na obyvateľov resp. rodákov samotného mesta. Za bývalého režimu len v menšej miere slúžili monografie na propagáciu mesta, čo súviselo aj s malým dôrazom na rozvoj mestského turizmu. V tomto ohľade sa v súčasnej transformačnej dobe situácia radikálne zmenila. Propagácia mesta sa stáva najdôležitejším dôvodom pre tvorbu nových monografií. Mestá sa nimi prezentujú na veľtrhoch cestovného ruchu, počas zahraničných stáží, pri realizácii družobných vzťahov, počas kultúrnych podujatí (predovšetkým jarmoky a trhy). Viac by mohli slúžiť aj ako informačná báza pre obchodných partnerov, pri cezhraničnej spolupráci, atď. Komercionalizácia tejto sféry však prináša aj negatívne dopady na rast podielu publikácií kvalitatívne nižšej kategórie.

O raste významu a popularity monografií našich miest a obcí v súčasnej transformačnej etape svedčí aj celoštátna súťaž Slovenská kronika. Pri jej II. ročníku v roku 1998 boli otvorené aj kategórie Monografie miest a Monografie obcí. Výsledky prvých troch ročníkov kategórie Monografie miest uvádzame vtab. 1.1. Do súťaže boli prihlasované nielen monografie vydané v predchádzajúcom roku, ale aj staršie.

V prvom roku (1998) zvíťazila dvojzväzková vlastivedná monografia mesta Trenčín (Šišmiš, M., ed., 1993, 1997). V roku 1999 bola ako najlepšia ohodnotená monografia mesta Turzovka (Gajdičiar, I. – Gacík, M. -Paštrnák, L., eds., 1998) a na druhom mieste skončila monografia mesta Zlaté Moravce (Bátora, V. – Zaťko, Michal, eds., 1998).

Vzhľadom na výraznú rozdielnosť publikácií o mestách (rozsahom i obsahom) možno považovať za správne rozhodnutie organizátorov súťaže rozdelenie súťažného materiálu tejto kategórie od roku 2000 na monografia a populárna publikácia o meste a jej rozčlenenie na tri podkategórie: vedecké, vedecko-populárne monografie a populárne publikácie (textovo-obrazové a obrazovo-textové). Počet prihlásených miest v roku 2000 oproti prvým dvom rokom klesol na 4, pričom všetky prihlásené publikácie boli len v tretej kategórii. Pravidelné informácie o tejto súťaži uverejňuje dvojtýždenník Národná osveta. V roku 1998 v čísle 22 dokonca vyšli metodické materiály “Ako napísať dobrú monografiu” (Benža, M., 1998) a “Národopisná monografia obce – návrh obsahovej štruktúry” (Podolák, J., 1998). Do 11 vypísaných kategórií bolo v roku 1999 prihlásených celkovo 72 obcí, z toho 25 miest. Po niekoľkých rokoch absencie sa súťaž obnovila v roku 2005. V roku 2006 sa v kategórii vedecká monografia neudelila cena, v kategórii vedecko-populárnej skončila ako víťazná monografia mesta Senec (Fedor, P. a kol., 2004).

Tabuľka 1.1

rok	kategória	počet súťaž, mies*	I. miesto		II. miesto		III. miesto
			mesto	rok vydania	mesto	rok vydania	mesto	rok vydania

1998	MM	–	Trenčín	1993, 1998	Bratislava -Nové Mesto	1998	–	–
1999	MM	16	Turzovka	1998	Zlaté Moravce	1998	Stropkov	1994
2000	B.1	–	–	–	–	–	–	–
2000	B.2	–	–	–	–	–	–	–
2000	B.3.a	–	Spišské Podhradie	1999	–	–	–	–
2000	B.3.b	–	Kežmarok	–	Bojnice	–	Čadca a okolie	–

MM – Monografia mesta. B.1. Monografia mesta – vedecká, B.2. Monografia mesta – vedecko-populárna. B.3.a. Populárna publikácia o meste – textovo-obrazová, B.3.b. Populárna publikácia o meste – obrazovo-textová

Výsledky súťaže Slovenská kronika v kategórii Monografia mesta v roku 2006

B.  MONOGRAFIA ALEBO POPULARIZAČNÁ PUBLIKÁCIA O MESTE, MESTSKEJ ČASTI

B.1. Monografia mesta, mestskej časti – vedecká: neudelená

B.2. Monografia mesta, mestskej časti – vedecko-populárna:

I. cena: Senec

II.cena: Máriin

B.3. Populárna publikácia mesta, mestskej časti:

B.3.a textovo-obrazová: neudelená

B.3.b obrazovo-textová: neudelená

 

Etapa 1950-1989

V  etape socializmu bola tvorba monografií vidieckych obcí len sporadická, za prvú kolektívnu monografiu vôbec na Slovensku je označovaná publikácia Banícka dedina Zakarovce (1956).

• BELÁČJK, P. a kol. 1979. Sučany. Pamätnica k 35. výročiu SNP. 1. vyd. Martin : Osveta pre MNV v Sučanoch, 1979. 296 + 8 farebná príloha + 8 čiernobiela príloha.
• ČAPEK, Š. 1983. Topoľčianky. 1 vyd. Bratislava : Tatran, 1983.
• ČAPLOVIČ, J. 1972. Veličná. 1. vyd. Martin : Osveta, 1972.
• MICHÁLEK, J. a kol. 1973. Liptovská Teplička. 1. vyd. Poprad : Odbor kultúry ONV a Košice Východoslovenské vydavateľstvo, 1973. 265 s. + 92 s. obrázková príloha.

Etapa 1990-2009

Od roku 1990 sa výrazne zvýšila produkcia monografií našich vidieckych obcí. Autormi sú buď miestni obyvatelia s dobrým prehľadom histórie obce (kronikári, archivári, učitelia, starostovia, atď.) alebo sú to autori, ktorí boli o spoluprácu požiadaní obcou. Z tradičných regiónov Slovenska je v súčasnosti najpočetnejšia tvorba monografií obcí na Záhorí a Orave.

V  regióne Orava najviac prispel k vydávaniu monografií vidieckych obcí P. Huba, ktorý má aj vlastné vydavateľstvo, v regióne vykonáva záslužnú činnosť predovšetkým Záhorské múzeum vydávaním publikácií o obciach Záhoria (Kúty, atď.). Podobne ako u miest, aj pri vybraných vidieckych obciach sa zapojili do tvorby aj renomovaní historici (Tibenský, J. -Budmerice, LukaČka, J. – obce myjavských kopaníc, Hallon, P. – Gajary, Láb). Rozsahom sa viaceré takéto monografie rovnajú monografiám miest (niektoré dosahujú aj vyše 400 strán). Participácia geografov je aj v tejto sfére minimálna a nepostačujúca. Ako ojedinelý príklad možno uviesť monografiu obce Majcichov, ktorej autorom je D. Kollár (1996), na niektorých monografiách participovali geografi z Prešova (Michaeli, atď.), Bratislavy (Slavík.V, Halás, M. – Kúty, Dojč), Nitry, aď.

• AMMER V. 1997. Čachtice. 1. vyd. Bratislava : Alfa-press, 1997. 440s.
• BEŇOVSKÝ, J. a kol. 1984. Mošovce v premenách Času. 1. vyd. Martin pre MNV v Mošovciach, 1984. 304s.
• BERNADIČ, L., ed. 1991. Cífer. Vlastivedná monografia. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1991. 352s.
• DRAHOŠOVÁ, Viera, HOFERKA, Martin, MICHALOVIČ, Peter, ZAJÍČKOVÁ, Mária, eds. 2005. Kúty. 1. vyd. Skalica : Záhorské múzeum v Skalici pre Obecný úrad Kúty 2005. 296s.
• GÚTH, T., GÚTHOVÁ, H. 1997. Levárky. Publikácia k 620. výročiu prvej písomnej zmienky o dedine. 1. vyd. Bratislava : LJEČREH GÚTH, 1997. 330s.
• HALLON, P. 1993. Gajary. 1. vyd. Gajary : Obecný úrad, 1993. 242s.
• HORNÁČEK, V., ed. 1997. Hrochoť. Vrchárske srdce Podpoľania. Nadácia KORENE, 1997. 248s.
• KOLÁR, Daniel. 1996. Majcichov. 1. vydanie. Majcichov : Obecný úrad Majcichov, 1996. 216 s. + 8 strán farebná príloha.
• KOTESOVÁ, Ľ. 1997. Rohožník 1397 – 1997. 1. vyd. Bratislava : PRESSKOP pre Obecný úrad v Rohožníku, 1997. 206s.
• PODOLÁK, J. a kol. 1999. Heľpa. Vlastivedná monografia obce. 1. vyd. Martin : Matica slovenská, 1999. 256s.
• TIBENSKÝ, J. 1996. Poctivá obec Budmerická. 1. vyd. Budmerice : Vydavateľstvo Rak, 1996.

Zdroj: http://www.zovp.sk/sevs/III/urbanizmus/2.docwww.zovp.sk/sevs/III/urbanizmus/2.doc