{"id":1408,"date":"2016-02-07T13:34:15","date_gmt":"2016-02-07T12:34:15","guid":{"rendered":"http:\/\/www.monografia.eu\/?page_id=1408"},"modified":"2016-02-07T18:01:53","modified_gmt":"2016-02-07T17:01:53","slug":"kniha_martin-m-i-c-u-r-a","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.monografia.sk\/?page_id=1408","title":{"rendered":"Monografia osoby JUDr. Martin M I \u010c U R A"},"content":{"rendered":"<p style=\"text-align: center;\"><span style=\"color: #ffffff;\">.<\/span><\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><span style=\"color: #ffffff;\">.<\/span><\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><span style=\"color: #ffffff;\">.<\/span><\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><strong>\u017divot a\u00a0dielo pr\u00e1vnika, politika a \u0161t\u00e1tnika<\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><strong>\u00a0JUDr. Martin M I \u010c U R A<\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><strong>\u00a01883 \/ 1946<\/strong><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><strong>&#8211; &#8211; &#8211;<\/strong><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>Z\u00a0\u00facty k n\u00e1\u0161mu rod\u00e1kovi, ktor\u00e9ho posledn\u00e9 zaznamenan\u00e9 slov\u00e1 z internovania v Bratislave nap\u00edsan\u00e9 na k\u00fasku papiera boli:<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><strong>\u201eBer\u00fa ma kdesi, pravdepodobne na Doln\u00fa zem. L\u00fa\u010dim sa so Slovenskom, ktor\u00e9 mi v\u017edy bolo ve\u013emi mil\u00e9 a drah\u00e9.\u201d<\/strong><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><strong>&#8211; &#8211; &#8211;<\/strong><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Autor knihy:<\/strong> Ing. J\u00e1n Mi\u010dura, Ko\u0161ice, II. vydanie<\/p>\n<p><strong>Zozbieranie a prvotn\u00e9 spracovanie dokumentov:<\/strong> Ing. J\u00e1n Mi\u010dura a syn Michal z Ko\u0161\u00edc<\/p>\n<p><strong>Spracovanie a pr\u00edprava pre kni\u017en\u00e9 vydanie:<\/strong> PhDr. Barbora Drexlerov\u00e1, PhD. a man\u017eel Ing. \u0160tefan Drexler z \u010castej<\/p>\n<p>Publik\u00e1cia vy\u0161la s\u00a0finan\u010dn\u00fdm prispen\u00edm rodiny Malobick\u00fdch.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><strong>&#8211; &#8211; &#8211;<\/strong><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><span style=\"color: #0000ff;\"><strong>OBSAH<\/strong><\/span><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><a href=\"#_Toc292786729\">1\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 \u00daVOD<\/a><\/p>\n<p><a href=\"#_Toc292786730\">2\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 S\u00daHRN<\/a><\/p>\n<p><a href=\"#_Toc292786731\">3\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 CHRONOL\u00d3GIA \u017dIVOTA<\/a><\/p>\n<p><a href=\"#_Toc292786732\">3.1\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Rodina, detstvo a\u017e advok\u00e1cia (do roku 1918)<\/a><\/p>\n<p><a href=\"#_Toc292786733\">3.1.1\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Obrazov\u00e1 pr\u00edloha ku kapitole<\/a><\/p>\n<p><a href=\"#_Toc292786734\">3.2\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 \u017dupan Tekovskej a Nitrianskej \u017eupy (1919- 1920)<\/a><\/p>\n<p><a href=\"#_Toc292786735\">3.2.1\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Obrazov\u00e1 pr\u00edloha ku kapitole<\/a><\/p>\n<p><a href=\"#_Toc292786736\">3.3\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Minister vl\u00e1dy pre spr\u00e1vu Slovenska (1920 &#8211; 1922)<\/a><\/p>\n<p><a href=\"#_Toc292786737\">3.3.1\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Obrazov\u00e1 pr\u00edloha ku kapitole<\/a><\/p>\n<p><a href=\"#_Toc292786738\">3.4\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Prezident tabul\u00e1rneho s\u00fadu v Ko\u0161iciach (1922 &#8211; 1931)<\/a><\/p>\n<p><a href=\"#_Toc292786739\">3.4.1\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Obrazov\u00e1 pr\u00edloha ku kapitole<\/a><\/p>\n<p><a href=\"#_Toc292786740\">3.5\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Prezident Hlavn\u00e9ho &#8211; vrchn\u00e9ho s\u00fadu (1931 &#8211; 1939)<\/a><\/p>\n<p><a href=\"#_Toc292786741\">3.5.1\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Obrazov\u00e1 pr\u00edloha ku kapitole<\/a><\/p>\n<p><a href=\"#_Toc292786742\">3.6\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Prv\u00fd predseda Najvy\u0161\u0161ieho s\u00fadu (1939 &#8211; 1945)<\/a><\/p>\n<p><a href=\"#_Toc292786743\">3.6.1\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Obrazov\u00e1 pr\u00edloha ku kapitole<\/a><\/p>\n<p><a href=\"#_Toc292786744\">3.7\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 D\u00f4chodok a odvle\u010denie do ZSSR (1943 &#8211; 1946) a\u00a0udalosti po roku 1946<\/a><\/p>\n<p><a href=\"#_Toc292786745\">3.7.1\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Obrazov\u00e1 pr\u00edloha ku kapitole<\/a><\/p>\n<p><a href=\"#_Toc292786746\">4\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 PRIATELIA A BL\u00cdZKI SPOLUPRACOVN\u00cdCI<\/a><\/p>\n<p><a href=\"#_Toc292786747\">5\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 PUBLIKA\u010cN\u00c1 \u010cINNOS\u0164<\/a><\/p>\n<p><a href=\"#_Toc292786748\">6\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 NIEKTOR\u00cd SLOV\u00c1CI, KTOR\u00cd \u0160TUDOVALI V KLU\u017dI<\/a><\/p>\n<p><a href=\"#_Toc292786749\">7\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 DEPORT\u00c1CIA A SNAHA O N\u00c1VRAT Z ODVLE\u010cENIA<\/a><\/p>\n<p><a href=\"#_Toc292786750\">8\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 STRU\u010cNE O HIST\u00d3RII A\u00a0OSOBNOSTIACH DLH\u00c9HO PO\u013dA<\/a><\/p>\n<p><a href=\"#_Toc292786751\">8.1\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Obrazov\u00e1 pr\u00edloha ku kapitole<\/a><\/p>\n<p><a href=\"#_Toc292786752\">9\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 PAM\u00c4TN\u00c9 TABULE, KR\u00cd\u017dE, MUKY A KAPLNKY<\/a><\/p>\n<p><a href=\"#_Toc292786753\">10\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 \u010cERPAN\u00c9 Z PODKLADOV S\u00daVISIACICH S Dr. MARTINOM MI\u010cUROM<\/a><\/p>\n<p><a href=\"#_Toc292786754\">11\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 OSLOVEN\u00c9 ARCH\u00cdVY, \u00daSTAVY, ORGANIZ\u00c1CIE A OSOBY<\/a><\/p>\n<p><a href=\"#_Toc292786755\">12\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 PUBLIKOVALI O Dr. Martinovi MI\u010cUROVI<\/a><\/p>\n<p><a href=\"#_Toc292786756\">13\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Povedal a povedali o \u0148om<\/a><\/p>\n<p><a href=\"#_Toc292786757\">14\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 STALO SA V\u00a0ROKU 1883<\/a><\/p>\n<p><a href=\"#_Toc292786758\">15\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 DOSLOV<\/a><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><strong>&#8211; &#8211; &#8211;<\/strong><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><a name=\"_Toc292786729\"><\/a><span style=\"color: #0000ff;\"><strong>1\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 \u00daVOD<\/strong><\/span><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong>Osobnos\u0165 Dr. Martina Mi\u010duru ost\u00e1va st\u00e1le zabudnutou. Nieko\u013eko nap\u00edsan\u00fdch \u010dl\u00e1nkov v \u010dasopisoch, dennej tla\u010di a \u00fatr\u017ekov\u00fdch zmienkach v publik\u00e1ci\u00e1ch nevystihuje jeho pr\u00e1vnick\u00fd a politick\u00fd profil.<\/strong><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">N\u00e1m ako rodinn\u00fdm pr\u00edslu\u0161n\u00edkom nepatr\u00ed pr\u00e1vo hodnoti\u0165 jeho osobu, ale aj napriek tomu sme sa pok\u00fasili zozbiera\u0165 tie inform\u00e1cie, ktor\u00e9 sa e\u0161te nach\u00e1dzaj\u00fa v arch\u00edvoch a to v\u00fdlu\u010dne pre potrebu rod\u00edn Mi\u010durov\u00fdch. Toto v\u0161etko len v\u00a0z\u00e1ujme, aby rodina mala viac \u010do i len \u010diasto\u010dne ucelen\u00fdch s\u00favislost\u00ed z jeho \u017eivota. D\u00fafame, \u017ee s\u00fa\u010dasn\u00e9 kult\u00farne a politick\u00e9 kl\u00edma umo\u017en\u00ed historikom zhodnoti\u0165 jeho pr\u00e1vnick\u00fd a politick\u00fd profil tak, aby ostatn\u00e1 slovensk\u00e1 \u010ditate\u013esk\u00e1 ale aj odborn\u00e1 verejnos\u0165 z\u00edskala objekt\u00edvne inform\u00e1cie. Mysl\u00edme si, \u017ee zhodnotenie jeho \u017eupanskej, ministerskej, pr\u00e1vnickej &#8211; s\u00fadnickej \u010dinnosti, ale aj o pri\u010dinenie sa v SNP, \u010di objekt\u00edvnej \u010dinnosti za Slovensk\u00e9ho \u0161t\u00e1tu by vnieslo do poh\u013eadu na jeho osobu viac objektivity.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">N\u00e1m ako be\u017en\u00fdm ob\u010danom prin\u00e1le\u017ealo \u010derpa\u0165 len dostupn\u00e9 inform\u00e1cie a arch\u00edvne dokumenty z arch\u00edvov, resp. kni\u017en\u00edc. Tu sme na\u0161li pochopenie hlavne v Slovenskej n\u00e1rodnej kni\u017enici a Matici Slovenskej v Martine, \u0160t\u00e1tnom arch\u00edve v Byt\u010di, \u0160t\u00e1tnom arch\u00edve &#8211; pobo\u010dke v \u017diline, Historickom m\u00fazeu v Bratislave, Ve\u013evyslanectve SR v Bukure\u0161ti, Univerzite Komensk\u00e9ho &#8211; Pr\u00e1vnickej fakulte v Bratislave, Slovenskom n\u00e1rodnom arch\u00edve v Bratislave, N\u00e1rodnej knihovni v Prahe, Historickom \u00fastave SAV v Bratislave, Slovenskom filmovom \u00fastave v Bratislave a Arch\u00edve Kancel\u00e1rie prezidenta republiky v Prahe &#8211; Hrad\u010danoch. Najv\u00e4\u010d\u0161ie sklamanie pri\u0161lo z Rusk\u00e9ho vojensk\u00e9ho arch\u00edvu v Moskve v ozn\u00e1men\u00ed, \u017ee o menovanom nemaj\u00fa \u017eiadne inform\u00e1cie. Ostane t\u00e1to \u010das\u0165 jeho \u017eivota nav\u017edy zahalen\u00e1 prikr\u00fdvkou tajomstva?<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Autori rodinnej publik\u00e1cie o Dr. Martinovi Mi\u010durovi mali z\u00e1ujem z\u00edska\u0165 \u010fal\u0161ie inform\u00e1cie, ktor\u00e9 by doplnili inform\u00e1cie uveden\u00e9 v I. vydan\u00ed. Tento ich z\u00e1mer sa podarilo splni\u0165 len \u010diasto\u010dne. Aj tu najviac materi\u00e1lu poskytla SNK v Martine, \u010falej \u00daPN z Arch\u00edvneho a \u0161tudijn\u00e9ho \u00fastavu Praha, SHM\u00da Bratislava a jeho pracovisk\u00e1. Vyslovujeme n\u00e1dej, \u017ee v bud\u00facnosti sa z\u00edskaj\u00fa \u010fal\u0161ie historick\u00e9 dokumenty, ktor\u00e9 roz\u0161\u00edria poh\u013ead na osobu Dr. Martina Mi\u010duru.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Materi\u00e1ly uveden\u00e9 v tejto knihe nepre\u0161li jazykovou \u00fapravou, ani pos\u00faden\u00edm z poh\u013eadu historick\u00fdch s\u00favislost\u00ed a s\u00fa zozbieran\u00e9 len pre potreby rodu Mi\u010durovcov.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>Za kolekt\u00edv:\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Ing. J\u00e1n Mi\u010dura z Ko\u0161\u00edc<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><strong>&#8211; &#8211; &#8211;<\/strong><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><a name=\"_Toc292786730\"><\/a><span style=\"color: #0000ff;\"><strong>2\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 S\u00daHRN<\/strong><\/span><\/p>\n<p><u>\u00a0<\/u><\/p>\n<p><em>Za\u010diatok \u017eitia:<\/em>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 <strong>17.09.1883<\/strong><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><em>Vzdelanie:<\/em><\/p>\n<p style=\"text-align: left;\"><strong>1989 &#8211; 1910<\/strong>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 \u017eiak, \u0161tudent, obhajoby<\/p>\n<p style=\"text-align: left;\"><strong>1940 &#8211; 1945<\/strong>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 extern\u00fd profesor pr\u00e1va na UK Bratislava<\/p>\n<p style=\"text-align: left;\">\u010eal\u0161ie d\u00f4le\u017eit\u00e9 \u00fadaje sa nach\u00e1dzaj\u00fa v kap. \u010d. 3.1 tejto knihy<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><em>Pr\u00e1vnick\u00e1 \u010dinnos\u0165:<\/em><\/p>\n<p style=\"text-align: left;\"><strong>1910 &#8211; 1918<\/strong>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 advok\u00e1tska prax vo Ve\u013ekej Byt\u010di<\/p>\n<p style=\"text-align: left;\"><strong>1922 &#8211; 1931<\/strong>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 prezident s\u00fadnej tabule vrchnostn\u00e9ho &#8211; tabul\u00e1rneho s\u00fadu (s\u00fad odvolac\u00ed) v Ko\u0161iciach<\/p>\n<p style=\"text-align: left;\">\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 (od 05.12.1922 do 1931)<\/p>\n<ul>\n<li>v rokoch 1922 a\u017e 1925 predseda 1. civiln\u00e9ho sen\u00e1tu<\/li>\n<li>v rokoch 1925 a\u017e 1936 predseda \u00fastavnopr\u00e1vneho v\u00fdboru<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: left;\"><strong>1931 &#8211; 1939<\/strong>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 prezident Vrchn\u00e9ho &#8211; Hlavn\u00e9ho s\u00fadu v\u00a0Bratislave (od 01.01.1931 do 1939)<\/p>\n<p style=\"text-align: left;\"><strong>1939 &#8211; 1945<\/strong>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 predseda Najvy\u0161\u0161ieho s\u00fadu v\u00a0Bratislave (od 03.05.1939 do 30.04.1945)<\/p>\n<p style=\"text-align: left;\"><strong>1943 &#8211; 1945<\/strong>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 \u010dlen \u0160t\u00e1tnej rady Slovenskej republiky (do 19. j\u00fala 1945),<\/p>\n<p style=\"text-align: left;\">\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 v rokoch 1939 \u2013 1944 predseda Pr\u00e1vnickej jednoty Slovenska<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><em>\u0160t\u00e1tnick\u00e1 \u010dinnos\u0165:<\/em><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong>1918<\/strong>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 bol jedn\u00fdm zo signat\u00e1rov Martinskej deklar\u00e1cie<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong>1918<\/strong>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 \u010dlen odbo\u010dky N\u00e1rodnej rady<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong>1918<\/strong>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 predseda v\u00fdkonn\u00e9ho v\u00fdboru N\u00e1rodnej rady v Byt\u010di<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong>1919 &#8211; 1920<\/strong>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 \u017eupan v Tekovskej \u017eupe so s\u00eddlom v Zlat\u00fdch Moravciach<\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>za \u017eupana vymenovan\u00fd d\u0148a 31.12. 1918<\/li>\n<li>06.1920 bol poveren\u00fd veden\u00edm aj Nitrianskej \u017eupy<\/li>\n<li>vo funkcii \u017eupana p\u00f4sobil do 18. 9. 1920<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong>1920 &#8211; 1922<\/strong>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 \u010deskoslovensk\u00fd minister s plnou mocou pre spr\u00e1vu Slovenska v Bratislave (od 15.09.1920 do 26.09.1921 vo vl\u00e1de Jana \u010cern\u00e9ho, potom od 26.09.1921 do 07.10.1922 vo vl\u00e1de Edvarda Bene\u0161a)<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong>1927 &#8211; 1945<\/strong>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 richt\u00e1r v Byt\u010di<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><em>\u00a0<\/em><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><em>Politick\u00e1 \u010dinnos\u0165:<\/em><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong>1918<\/strong>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 kandidoval za poslanca do Uhorsk\u00e9ho snemu za Slovensko<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong>1918 &#8211; 192l<\/strong>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 \u010dlen Slovenskej \u013eudovej strany<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong>1925 &#8211; 1938<\/strong>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 reprezentoval pr\u00edslu\u0161nos\u0165 k\u00a0moravskej strane \u010cSL<\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>jej predseda na Slovensku, prez\u00edvan\u00e1 aj ako Mi\u010durov\u00e1 strana<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong>1925<\/strong>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 pred parlamentn\u00fdmi vo\u013ebami 1925 formuloval<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 ideologick\u00e9 a politick\u00e9 princ\u00edpy svojho hnutia<\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>jeho strana nez\u00edskala na Slovensku v\u00e4\u010d\u0161\u00ed vplyv<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong>1925 &#8211; 1939<\/strong>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 stal sa \u010dlenom Poslaneckej snemovne N\u00e1rodn\u00e9ho zhroma\u017edenia v Prahe<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 za pomoci \u010deskej zlo\u017eky \u010cSL<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong>1927 &#8211; 1938<\/strong>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 predseda v\u00fdkonn\u00e9ho v\u00fdboru \u010cSL na Slovensku<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong>1938<\/strong>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 do\u010dasn\u00fd z\u00e1nik \u010cSL v\u00a0pomn\u00edchovskej republike<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong>1938<\/strong>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 zmena n\u00e1zvu HS\u013dS na HS\u013dS-SSNJ<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong>1938<\/strong>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 kr\u00e1tke obdobie ako \u010dlen HS\u013dS potom v SSNJ &#8211; Slovensk\u00e1 strana n\u00e1rodnej jednoty<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 (umiernen\u00e9 kr\u00eddlo HS\u013dS)<\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>\u013eud\u00e1ci ho postupne z politick\u00e9ho \u017eivota odstavili<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong>1943 &#8211; 1945<\/strong>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 miestopredseda Slovenskej \u0161t\u00e1tnej rady &#8211; povinne ako predseda Najvy\u0161\u0161ieho s\u00fadu<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><em>Ostatn\u00e1 \u010dinnos\u0165:<\/em><\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>Akcion\u00e1r a predseda spr\u00e1vnych r\u00e1d v Ba\u0165ov\u00fdch z\u00e1vodoch na Slovensku a v cement\u00e1r\u0148ach.<\/li>\n<li>Spoluzakladate\u013e &#8211; inici\u00e1tor zakladania slovensk\u00fdch b\u00e1nk.<\/li>\n<li>Podporovate\u013e a don\u00e1tor cirkevn\u00fdch aj svetsk\u00fdch stavieb.<\/li>\n<li>Podporovate\u013e chudobn\u00fdch det\u00ed na \u0161t\u00fadi\u00e1ch.<\/li>\n<li>Predseda spolkov Matice slovenskej.<\/li>\n<li>Podporoval uplatnenie slovenskej inteligencie v slovensk\u00fdch in\u0161tit\u00faci\u00e1ch.<\/li>\n<li>Zo svojho postavenia, ale predov\u0161etk\u00fdm ako akcion\u00e1r pom\u00e1ha \u013eudom zamestna\u0165 sa.<\/li>\n<li>Bojoval proti pov\u00fd\u0161eneck\u00e9mu spr\u00e1vaniu sa Nemcov a \u010cechov vo\u010di Slov\u00e1kom.<\/li>\n<li>Bol veriaci \u010dlovek r. katol\u00edckej cirkvi, hral na organe, spieval a ka\u017ed\u00fd de\u0148 sa modlil ru\u017eenec k Panne M\u00e1rii (len v\u00a0osudn\u00fd de\u0148 28.09.1945 ho nemal pri sebe).<\/li>\n<li>Spolupracoval s in\u00fdmi cirkvami na Slovensku.<\/li>\n<li>Publika\u010dne \u010dinn\u00fd &#8211; publikoval hlavne v spojitosti s pr\u00e1vom, s\u00fadnictvom a pod.<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\"><em>Koniec \u017eitia<\/em>:\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 <strong>31.05.1946<\/strong><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><strong>&#8211; &#8211; &#8211;<\/strong><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><a name=\"_Toc292786731\"><\/a><span style=\"color: #0000ff;\"><strong>3\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 CHRONOL\u00d3GIA \u017dIVOTA<\/strong><\/span><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><a name=\"_Toc292786732\"><\/a><span style=\"color: #0000ff;\"><strong>3.1\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Rodina, detstvo a\u017e advok\u00e1cia (do roku 1918)<\/strong><\/span><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Narodil sa v roku 1883 v osade Ko\u0161arisko pri Brlo\u017enej jame pri katastr\u00e1lnej hranici medzi Dlh\u00fdm Po\u013eom a Turkovom. Lokalita je poni\u017ee kaplnky u Zajacov. Detstvo do za\u010diatku nav\u0161tevovania \u0161koly str\u00e1vil s rodi\u010dmi v osade. Rodi\u010dia boli gazdovia. V \u010dase, ke\u010f mal za\u010da\u0165 nav\u0161tevova\u0165 \u0161kolu so z\u00e1kladn\u00fdm vzdelan\u00edm, sa pres\u0165ahovali do dediny pod kostol, do domu naposledy J\u00e1na Mi\u010duru &#8211; hostinsk\u00e9ho. Neskor\u0161ie do domu naproti. Z\u00e1kladn\u00e9 vzdelanie z\u00edskal v rodnej obci, potom v Hlin\u00edku a nakoniec na Me\u0161tianskej \u0161kole v T\u011b\u0161\u00edne. Stredo\u0161kolsk\u00e9 gymnazi\u00e1lne \u0161t\u00fadi\u00e1 absolvoval v \u017diline, Rimavskej Sobote, Tren\u010d\u00edne a Trnave. Po ukon\u010den\u00ed t\u00fdchto \u0161t\u00fadi\u00ed \u0161tudoval pr\u00e1vo na univerzit\u00e1ch v Bratislave, v Berl\u00edne a nakoniec v rumunskom Klu\u017ei, ktor\u00fd bol s\u00fa\u010das\u0165ou Rak\u00faska &#8211; Uhorska. D\u0148a 04.05.1907 bol promovan\u00fd za Dr. politick\u00fdch vied, 26.06.1908 za Dr. v\u0161etk\u00fdch pr\u00e1v v Klu\u017ei a 2.7.1910 zlo\u017eil v Budape\u0161ti advok\u00e1tsku sk\u00fa\u0161ku.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">N\u00e1rodn\u00e9 a soci\u00e1lne c\u00edtenie dostal od otca Imricha, ale predov\u0161etk\u00fdm od mami\u010dky M\u00e1rie, rodenej Madajovej. U\u017e po\u010das \u0161t\u00fadia sa v Dlhom Poli u otca Imricha sch\u00e1dzali n\u00e1rodnostne c\u00edtiaci priatelia. Tento jeho bl\u00edzky vz\u0165ah sa prejavoval aj na vysoko\u0161kolsk\u00fdch \u0161t\u00fadi\u00e1ch napr. v Berl\u00edne, kde sa stret\u00e1val s drot\u00e1rmi a kde ka\u017ed\u00fd Slov\u00e1k mu bol bl\u00edzky. Podobne tomu bolo aj v Klu\u017ei, kde bol predsedom &#8211; ba\u010dom \u201eKlu\u017esk\u00e9ho sala\u0161a\u201c, ktor\u00fd s\u00fastre\u010foval Slov\u00e1kov \u0161tuduj\u00facich v Klu\u017ei.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">V roku 1911 uzatv\u00e1ra man\u017eelstvo so sle\u010dnou Kamilou Fridrichovskou na fare v Sta\u0161kove na Kysuciach, kde bol far\u00e1rom brat Kamily. Man\u017eelka zomiera v roku 1921. A\u017e do svojej smrti v roku 1946 ost\u00e1va ako vdovec. Ich man\u017eelstvo bolo bezdetn\u00e9.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Od ukon\u010denia \u0161t\u00fadia v roku 1910 pracuje v advok\u00e1tskej kancel\u00e1rii svojho str\u00fdka Dr. Juraja Mi\u010duru, ktor\u00fd vo Ve\u013ekej Byt\u010di bol nielen pr\u00e1vnikom, ale aj n\u00e1rodovcom, zauj\u00edmal sa o kult\u00farne dianie v meste a prvky soci\u00e1lneho c\u00edtenia sa pren\u00e1\u0161ali aj na mlad\u00e9ho Martina. Advok\u00e1ciou sa zaoberal do roku 1918.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>17. septembra 1883<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p>Naroden\u00fd v Dlhom Poli (usadlos\u0165 Ko\u0161arisko v priestore Brlo\u017enej jamy), okres Ve\u013ek\u00e1 Byt\u010da.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<ul>\n<li style=\"text-align: justify;\">krsten\u00fd d\u0148a 18.09.1883 v Dlhom Poli, krstn\u00e1: vdova Anna Ha\u010d\u0161\u00edkov\u00e1, rod. Mi\u010durov\u00e1, jej otec J\u00e1n Mi\u010dura (1823 &#8211; 1896), matka Dorota K\u00fadel\u010d\u00edkov\u00e1 (1820 &#8211; 1873), man\u017eelstvo uzatvorili 07.02.1859, krstil far\u00e1r Imrich \u010cajda, brat n\u00e1rodovca Juraja \u010cajdu a syn Franti\u0161ka \u010cajdu z\u00a0Dlh\u00e9ho Po\u013ea<\/li>\n<\/ul>\n<ul>\n<li>rodi\u010dia Martina Mi\u010duru boli gazdovia<\/li>\n<li>otec: Imrich Mi\u010dura 1858 &#8211; 1915, pmo: Dlh\u00e9 Pole<\/li>\n<li>mama: M\u00e1ria, roden\u00e1 Madajov\u00e1 28.09.1859 &#8211; 19.11.1934 (pohreb v Dlhom Poli, pochov\u00e1val kanonik Cvin\u010dek, miesto odpo\u010dinku &#8211; Dlh\u00e9 Pole spolu s man\u017eelom)<\/li>\n<\/ul>\n<p>Obaja rodi\u010dia boli krstn\u00fdmi rodi\u010dmi J\u00e1novi Mi\u010durovi (18.05.1912), ktor\u00fd b\u00fdval v dome ni\u017ee kostola.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<ul>\n<li>rodi\u010dia matky M\u00e1rie rod. Madajovej boli<\/li>\n<li>otec: Jozef Madaj<\/li>\n<li>mama: Barbora rod. Pa\u010dekov\u00e1<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<ul>\n<li style=\"text-align: justify;\">sestra Martina Mi\u010duru sa volala Franti\u0161ka (Fanka) vydat\u00e1 Malobick\u00e1, vydala sa d\u0148a 17.02.1903 v Dlhom Poli za J\u00e1na Malobick\u00e9ho naroden\u00e9ho 21.06.1877 v Pova\u017eskej Bystrici, jeho rodi\u010dmi boli otec J\u00e1n Malobick\u00fd, mama M\u00e1ria roden\u00e1 Jancov\u00e1 (Janczov\u00e1) z Pova\u017eskej Bystrice<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1889 &#8211; 1893<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Nav\u0161tevoval tri triedy miestnej \u013dudovej \u0161koly v Dlhom Poli, potom \u0161tvrt\u00fa triedu \u013dudovej \u0161koly v Hlin\u00edku pri Byt\u010di &#8211; u\u010dil sa nem\u010dine.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1893<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p>Od tohto roku nav\u0161tevuje Me\u0161tiansku \u0161kolu v T\u011b\u0161\u00edne.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1890<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Pravdepodobne v tomto roku, alebo roku 1900 rodi\u010dia op\u00fa\u0161\u0165aj\u00fa Ko\u0161arisko, s\u0165ahuj\u00fa sa do stredu obce Dlh\u00e9 Pole do domu poni\u017ee kostola, ktor\u00fd v roku 1910 prestavuj\u00fa. Potom do domu naproti, ktor\u00fd nesk\u00f4r Martin Mi\u010dura spolu s ostatn\u00fdm majetkom d\u00e1va v roku 1933 synovcovi J\u00e1novi Malobick\u00e9mu.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>S\u00farodenci Imricha Mi\u010duru:<\/p>\n<ul>\n<li>Anna Mi\u010durov\u00e1 (1842 &#8211; 1914) &#8211; vydat\u00e1 Ha\u0161\u010d\u00edkov\u00e1<\/li>\n<li>J\u00e1n Mi\u010dura (1846 &#8211; 1876)<\/li>\n<li>Jozef Mi\u010dura (1856 &#8211; 1917)<\/li>\n<li>Juraj Mi\u010dura (1859 &#8211; 1919) &#8211; pravot\u00e1r<\/li>\n<li>Pavel Mi\u010dura (1878 &#8211; 1907)<\/li>\n<li>Franti\u0161ek Mi\u010dura (1882 &#8211; 1923)<\/li>\n<li>\u013dudov\u00edt Mi\u010dura (1889 &#8211; 1953)<\/li>\n<li>Agne\u0161a Mi\u010durov\u00e1 (1875 &#8211; ???) &#8211; vydat\u00e1 Hlo\u017en\u00e1<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1902<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">D\u0148a 22.11.1902 Du\u0161an Makovick\u00fd (osobn\u00fd lek\u00e1r L. N. Tolst\u00e9ho) po\u017eiadal Jozefa \u0160kult\u00e9tyho (predsedu Matice slovenskej) o zhodnotenie rukopisu 20 b\u00e1sn\u00ed Frranti\u0161ky Mi\u010durovej, sestry Dr. M. Mi\u010duru, na ich pr\u00edpadn\u00e9 uverejnenie v Slovensk\u00fdch poh\u013eadoch. B\u00e1sne v rukopise s\u00fa ulo\u017een\u00e9 v arch\u00edve MS \u010d. 49Z27.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1903<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Franti\u0161ka Mi\u010durov\u00e1 p\u00ed\u0161e d\u0148a 23.11.1903 Jozefovi \u0160kult\u00e9tymu list, v ktorom ho \u017eiada o zaslanie v\u00fdtla\u010dku Slovensk\u00fdch poh\u013eadov, ktor\u00e9 odoberala.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1903<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Ukon\u010dil stredo\u0161kolsk\u00e9 gymnazi\u00e1lne \u0161t\u00fadi\u00e1 v Rimavskej Sobote (predt\u00fdm nav\u0161tevoval gymn\u00e1zium v \u017diline, Tren\u010d\u00edne a Trnave).<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1904 alebo 1905<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Po\u010das \u0161t\u00fadii v Berl\u00edne sa k slovensk\u00e9mu \u013eudu prihl\u00e1sil tak, \u017ee \u201eba\u010doval\u201c \u0161tudentsk\u00e9mu kr\u00fa\u017eku. Traduje sa spomienka, \u017ee ako zanieten\u00fd Slov\u00e1k nehanbil sa postavi\u0165 na \u010delo asi 40 drot\u00e1rov, s ktor\u00fdmi pochodoval hlavn\u00fdmi ulicami Berl\u00edna k re\u0161taur\u00e1cii \u201eMrukovi\u201c (na inom mieste \u201eMrnkovi\u201c) kde bol ich hostite\u013eom.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1907<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">D\u0148a 4. m\u00e1ja promovan\u00fd v Klu\u017ei, stal sa doktorom politick\u00fdch vied (predt\u00fdm \u0161tudoval na Pr\u00e1vnickej akad\u00e9mii v Bratislave a Pr\u00e1vnickej fakulte v Berl\u00edne).<\/p>\n<ul>\n<li>v Klu\u017ei p\u00f4sobil ako predseda spolku slovensk\u00fdch \u0161tudentov v \u201eKlu\u017eskom sala\u0161i\u201d ako jeho ba\u010da<\/li>\n<li>v matrike fakulty pr\u00e1vnickej a politick\u00fdch vied bol zaregistrovan\u00fd ako \u0161tudent s be\u017en\u00fdm \u0161tat\u00fatom bez \u0161tipendia.<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>\u0160tudoval:<\/p>\n<ul>\n<li>ekonomick\u00fa vedu, financie, ma\u010farsk\u00e9 spr\u00e1vne pr\u00e1vo, ma\u010farsk\u00e9 civiln\u00e9 pr\u00e1vo, ma\u010farsk\u00e9 tresne pr\u00e1vo, ma\u010farsk\u00e9 finan\u010dn\u00e9 pr\u00e1vo, rak\u00faske civiln\u00e9 pr\u00e1vo, knie\u017eacie pr\u00e1vo, trestn\u00fd poriadok, bansk\u00e9 pr\u00e1vo, platn\u00e9 medzin\u00e1rodn\u00e9 pr\u00e1vo, politiku s\u00fadnych porotcov, majetkov\u00e9 pr\u00e1vo.<\/li>\n<\/ul>\n<ul>\n<li>po\u010das \u0161t\u00fadia v Klu\u017ei b\u00fdval na ulici Hossz\u00fa \/ Dlh\u00e1, dnes Bulv\u00e1r 21. decembra 1987, \u010d\u00edslo 7<\/li>\n<li>\u0161t\u00fadi\u00e1 absolvoval na univerzite Francisc Iosif, dnes Univerzita Babes Bolyai Cluj &#8211; Napoca<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1908<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p>D\u0148a 26. j\u00fana obh\u00e1jil doktor\u00e1t v\u0161etk\u00fdch pr\u00e1v (Dr.) v Klu\u017ei.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1908<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Bola postaven\u00e1 \u201ch\u00e1jenka\u201d v lokalite Kote\u0161ov\u00e1 &#8211; Bukov\u00e1, ktor\u00e1 bola prestavan\u00e1 novou majite\u013ekou Annou Malobickou.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1910<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">D\u0148a 02. j\u00fala absolvoval advok\u00e1tsku sk\u00fa\u0161ku na Budape\u0161tianskej uhorsko \u2013 kr\u00e1\u013eovskej univerzite v Budape\u0161ti, teraz E\u00f6tv\u00f6s Lor\u00e1nt tudom\u00e1nyegyetem na Egyetem t\u00e9r 1 &#8211; 3 (Univerzitn\u00e9 n\u00e1mestie). Univerzita bola zalo\u017een\u00e1 v roku 1635, teraz m\u00e1 8 fak\u00falt, jej pr\u00e1vnick\u00e1 fakulta vznikla v roku 1667.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1910<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Do roku 1918 p\u00f4sobil ako advok\u00e1t vo Ve\u013ekej Byt\u010di. Mal tu otvoren\u00fa advok\u00e1tsku kancel\u00e1riu.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">&#8211;\u00a0\u00a0\u00a0 v roku 1919 si dal postavi\u0165 vilu vo Ve\u013ekej Byt\u010di, ktor\u00fa projektoval Milan Michal Harminc (v roku 2008 zb\u00faran\u00e1 napriek protestom verejnosti a na jej mieste postaven\u00fd obchod Lidl v roku 2009).<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1911<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Uzatv\u00e1ra man\u017eelstvo s Kamilou Fridrichovskou z Byt\u010de, ktor\u00e1 sa narodila 03.06.1886 v Pie\u0161\u0165anoch.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Man\u017eelstvo uzatvorili v Sta\u0161kove, obrad vykonal d\u0148a 08.07.1911 Fridrichovsk\u00fd (brat), svedkami boli Andrej Mi\u010dura a Rudolf Mi\u010dura. Ich man\u017eelstvo bolo bezdetn\u00e9. Zomrela 08.09.1921 a je pochovan\u00e1 na miestnom cintor\u00edne v Byt\u010di, pri kostole sv. Barbory, v rodi\u010dovskom hrobe.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1912<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Pod\u013ea \u010dasopisu Slovensk\u00e9 pe\u0148a\u017en\u00edctvo \u010d. 1 z roku 1912 bola na konci RUK snaha na Slovensku zalo\u017ei\u0165 celoslovensk\u00fa banku. Inici\u00e1tormi boli J. Francisci, J\u00falius Fajnor, \u0160tefan M. Daxner, Andrej Hlinka, M. Mi\u010dura a \u010fal\u0161\u00ed.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1914<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">A\u017e do roku 1918, do konca vojny, bol v arm\u00e1de (\u010dl\u00e1nok autora Josefa \u0158ezn\u00ed\u010dka ulo\u017een\u00fd v \u0160UA v Prahe &#8211; 17.09.1933; arch\u00edvne nedolo\u017een\u00e9).<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Pod\u013ea pr\u00edspevku redaktora Josefa Rezn\u00ed\u010dka v Lidov\u00fdch novin\u00e1ch z roku 1933 sa uv\u00e1dza \u201cVe svetov\u00e9 v\u00e1lce a\u017e do p\u0159evratu byl Dr. Mi\u010dura na vojne. Poda\u0159ilo se mu v historick\u00fdch chv\u00edl\u00edch podzimu 1918, \u017ee se dostal do Ve\u013ek\u00e9 Byt\u010de\u201d. Podobne aj Dr. M. Bug\u00e1r tajomn\u00edk Dr. M. Mi\u010duru v Pam\u00e4tnici p\u00ed\u0161e, \u017ee ako vojak v roku 1918 nab\u00e1da k n\u00e1rodn\u00e9mu povedomiu v obciach tren\u010dianskej \u017eupy.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">V arch\u00edvnych dokumentoch Vojensk\u00fdch historick\u00fdch \u00fastavov v Prahe, Bratislave a Budape\u0161ti ako aj vo Vojenskom historickom arch\u00edve v Trnave sa inform\u00e1cie o jeho vojenskej \u010dinnosti nenach\u00e1dzaj\u00fa. Pod\u013ea VH\u00da v\u00a0Bratislave: \u201eAko absolvent strednej, resp. vysokej \u0161koly m\u00e1 n\u00e1rok na funk\u010dn\u00e9 postavenie jednoro\u010dn\u00e9ho dobrovo\u013en\u00edka\u201d. Po vyrovnan\u00ed Rak\u00fasko \u2013 Uhorsko v roku 1867 bola od roku 1868 zaveden\u00e1 povinn\u00e1 vojensk\u00e1 sku\u017eba v trvan\u00ed 3 rokov. V tom \u010dase Tren\u010dianska \u017eupa patrila do 5-tej teritori\u00e1lnej oblasti so s\u00eddlom v Bratislave. V dokumentoch, ani v jeho vlastnoru\u010dne p\u00edsanom \u017eivotopise nie je \u017eiadna zmienka o vojenskej slu\u017ebe.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Pod\u013ea vojenskej hist\u00f3rie po atent\u00e1te na Franti\u0161ka Ferdinanda 28. j\u00fala 1914 prebehla na \u00fazem\u00ed dne\u0161n\u00e9ho Slovenska 1. \u010diasto\u010dn\u00e1 mobiliz\u00e1cia a 30. j\u00fala 2. v\u0161eobecn\u00e1 mobiliz\u00e1cia. Slov\u00e1ci z oblast\u00ed z\u00e1padn\u00e9ho Slovenska boli zara\u010fovan\u00ed do V. zboru s velite\u013estvom v Bratislave, ostatn\u00ed do VI. zboru s velite\u013estvom v Ko\u0161iciach. Takto boli zmobilizovan\u00ed napr. Janko Jesensk\u00fd, J. G.Tajovsk\u00fd, Milan Hod\u017ea, Ivan a Vladim\u00edr Daxnerovci, Vladim\u00edr Hurban, Ivan Markovi\u010d \u2013predov\u0161etk\u00fdm ako Slov\u00e1ci so siln\u00fdm n\u00e1rodn\u00fdm povedom\u00edm.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1918<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p>Kandidoval za poslanca do Uhorsk\u00e9ho snemu za Slovensko.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1918<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Signat\u00e1r Martinskej deklar\u00e1cie (spolu 64 signat\u00e1rov &#8211; po\u010det signat\u00e1rov sa v historickej literat\u00fare r\u00f4zni), okolo 106 \u00fa\u010dastn\u00edkov. Spolusignat\u00e1rom bol aj Dr. Juraj Mi\u010dura. Po podpise Martinskej deklar\u00e1cie sa vytv\u00e1rali na Slovensku Slovensk\u00e9 n\u00e1rodn\u00e9 rady (350) a gardy, ktor\u00fdch vznik podporoval Dr. Martin Mi\u010dura. Slovensk\u00e9 n\u00e1rodn\u00e9 rady umo\u017e\u0148ovali prejav samostatnosti slovensk\u00e9ho n\u00e1roda. Gardy zas protiv\u00e1hu proti z\u00e1ujmu Ma\u010farov o znovuz\u00edskanie ju\u017en\u00e9ho \u00fazemia Slovenska. Dr. Martin Mi\u010dura nebol volen\u00fd za \u010dlena SNR ani do v\u00fdboru SNR.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1918<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Na Pova\u017e\u00ed zaklad\u00e1 Slovensk\u00fa gardu a spolu s Jankom Jesensk\u00fdm v mesiacoch november a december roku 1918 prispel k vytla\u010deniu ma\u010farsk\u00fdch komunistov z Pova\u017eia.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1918<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">D\u0148a 19. decembra v \u017diline bola obnoven\u00e1 \u010dinnos\u0165 Slovenskej \u013eudovej strany, jej predsedom sa stal Andrej Hlinka, podpredsedom Dr. Martin Mi\u010dura. Na pozv\u00e1nke zo d\u0148a 19.12.1918 boli podp\u00edsan\u00ed: Andrej Hlinka z Ru\u017eomberka, Martin Mi\u010dura s Dlh\u00e9ho Po\u013ea, Karol Kme\u0165ko \u2013 far\u00e1r z Tepli\u010dky v\/V\u00e1hom, Eugen Tvrd\u00fd \u2013 starosta \u017diliny a Jozef Ka\u010dka \u2013 riadite\u013e re\u00e1lky v \u017diline.<\/p>\n<ul>\n<li>podpredseda S\u013dS do 01.03.1920, stranu op\u00fa\u0161\u0165a v roku 1921 pre nes\u00fahlas s auton\u00f3miou, ktor\u00fa presadzovala S\u013dS,<\/li>\n<li>S\u013dS sa prv\u00fd kr\u00e1t z\u00fa\u010dastnila volieb v\u00a0\u010cSR v\u00a0roku 1920,<\/li>\n<li>S\u013dS sa v roku 1925 premenovala na Hlinkov\u00fa slovensk\u00fa \u013eudov\u00fa stranu z \u00facty k Hlinkovi a na odl\u00ed\u0161enie sa od \u010ceskoslovenskej strany lidovej.<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\">Slovensk\u00e1 n\u00e1rodna rada v Martine vznikla 30. okt\u00f3bra 1918. V de\u0148 13. novembra 1918 sa vo Vr\u00fatkach, v miestnosti Koruny, konalo zasadnutie v\u00fdkonn\u00e9ho v\u00fdboru SNR. \u010clenom v\u00fdkonn\u00e9ho v\u00fdboru bol aj Dr. M. Mi\u010dura .V pr\u00edpravnom v\u00fdbore boli o. i. napr. M. Dula, M. Hod\u017ea, V. Paul\u00edny, K. A. Medveck\u00fd, D. Hala\u0161a, S. Zoch, J. Orsz\u00e1gh, J. Z\u00e1tureck\u00fd, \u0160. Kr\u010dm\u00e9ry, K. Stodola a \u010fal\u0161\u00ed. Na tomto zasadnut\u00ed predniesol Dr. M. Mi\u010dura interpel\u00e1ciu byt\u010dianskeho v\u00fdboru SNR (v p\u00edsomnej forme sa nezachovala). Z rozhodnutia SNR za\u010dali vznika\u0165 miestne SNR a N\u00e1rodn\u00e9 gardy. Vo veden\u00ed NG na Slovensku boli: Dr. J\u00e1n Iz\u00e1k, \u0160tefan Daxner, J\u00e1n Hlavaj, B\u00e9la Roll, Jozef Ko\u0161ina a J\u00e1n Hor\u00e1\u010dek. V d\u0148och 4. \u2013 15. novembra vznikli NG napr. v Byt\u010di, Stre\u010dne, Var\u00edne, Peru\u017eine, v Divine a viac v okrese Trnava. 4. novembra 1918 spolu so str\u00fdkom Jurajom Mi\u010durom bol spoluzakladate\u013e v\u00fdborov N\u00e1rodn\u00fdch r\u00e1d (jej predseda) a N\u00e1rodn\u00fdch g\u00e1rd v okol\u00ed Byt\u010de. Dr. M. Mi\u010dura, spolu s J. Jesensk\u00fdm a str\u00fdkom Jurajom chod\u00ed po obciach Tren\u010dianskej \u017eupy, re\u010dn\u00ed a nab\u00e1da k n\u00e1rodn\u00e9mu prebudeniu slovensk\u00fd \u013eud. Byt\u010da v tom \u010dase predstavovala vysunut\u00fd bod \u010deskoslovenskej arm\u00e1dy. V tom \u010dase na hornom Pova\u017e\u00ed v okol\u00ed Byt\u010de mala NG asi 190 mu\u017eov a tvorila z\u00e1klad tejto organiz\u00e1cie od Nov\u00e9ho Mesta n\/V\u00e1hom a\u017e po \u017dilinu. Byt\u010diansku NG viedli stotnik Vladim\u00edr Jesensk\u00fd (brat Janka Jesensk\u00e9ho \u2013 v Byt\u010di pracoval v Tatra banke) a nadporu\u010d\u00edk Kubi\u0161. Celkom mali NG asi 6000 \u010dlenov v 50 organiz\u00e1ci\u00e1ch. NG boli vyzbrojovan\u00e9 len zbra\u0148ami, ktor\u00e9 si doniesli mu\u017ei z vojny a a\u017e 15. novembra boli doplnen\u00e9 o zbrane z \u010dsl. arm\u00e1dy v mno\u017estve 120 pu\u0161iek od gen. \u0160tika. V tom \u010dase p\u00f4sobilo na hornom Pova\u017e\u00ed cca 1500 ma\u010farsk\u00fdch a 2000 vojakov nemeck\u00fdch hlavne v oblasti \u017diliny. T\u00fdmto sil\u00e1m sa nepodarilo doby\u0165 Byt\u010du a t\u00e1to arm\u00e1da bola demoralizovan\u00e1. Rozhoduj\u00face boje sa odohrali v priestore Kote\u0161ovej pri Byt\u010di d\u0148a 5.decembra. Po osloboden\u00ed \u017diliny od t\u00fdchto arm\u00e1d bola NG presunut\u00e1 do \u017diliny a tvorila \u201cochranu\u201d tam za\u010d\u00ednaj\u00faceho p\u00f4sobenia Ministerstva s plnou mocou pre spr\u00e1vu Slovenska na \u010dele s Dr. Vavrom \u0160rob\u00e1rom (od 12.12.1918). D\u0148a 23. janu\u00e1ra 1919 minister Dr. V. \u0160rob\u00e1r zru\u0161il obecn\u00e9 SNR a NG s t\u00fdm, \u017ee \u010fal\u0161iu organiz\u00e1ciu administrat\u00edvy na Slovensku prevezm\u00fa \u017eupani.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1918<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p>D\u0148a 31. decembra bol vymenovan\u00fd za \u017eupana Tekovskej \u017eupy so s\u00eddlom v Zlat\u00fdch Moravciach.<\/p>\n<ul>\n<li>bli\u017e\u0161ie v kapitole 3.2 tejto knihy<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1918<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">V tomto roku odk\u00fapil po vdove Popperovaj 255 ha lesa, v roku 1933 ich daroval synovcovi J\u00e1novi Malobick\u00e9mu, ktor\u00e9mu boli v roku 1946 skonfi\u0161kovan\u00e9 a\u00a0v roku 1992 &#8211; 3\/4 v\u00fdmery lesa prinavr\u00e1ten\u00e9 jeho druhej man\u017eelke, resp. jej synovi z prv\u00e9ho man\u017eelstva Ing. Morh\u00e1\u010dovi, a 1\/3 gazdinej Dr. Martina Mi\u010duru p. Sauermanovej z P\u00fachova (*1913).<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><strong>&#8211; &#8211; &#8211;<\/strong><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><a name=\"_Toc292786733\"><\/a><span style=\"color: #0000ff;\"><strong>3.1.1\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Obrazov\u00e1 pr\u00edloha ku kapitole<\/strong><\/span><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>vid. kni\u017en\u00e9 vydanie knihy<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><strong>&#8211; &#8211; &#8211;<\/strong><\/p>\n<p><a name=\"_Toc292786734\"><\/a><span style=\"color: #0000ff;\"><strong>3.2\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 \u017dupan Tekovskej a Nitrianskej \u017eupy (1919- 1920)<\/strong><\/span><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Medzn\u00edkom v jeho \u017eivote bola \u00fa\u010das\u0165 a podp\u00edsanie Martinskej deklar\u00e1cie, ktorou sa Slov\u00e1ci prihl\u00e1sili do spolo\u010dn\u00e9ho \u0161t\u00e1tu \u010cechov a Slov\u00e1kov. Jej spolusignat\u00e1rom bol aj jeho str\u00fdko Dr. Juraj Mi\u010dura. Bol z\u00e1stancom spolo\u010dn\u00e9ho \u017eitia oboch n\u00e1rodov a to aj preto, \u017ee po vojne st\u00e1le pretrv\u00e1val n\u00e1tlak Ma\u010farov o znovuz\u00edskanie ju\u017en\u00e9ho Slovenska.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Politick\u00fa \u010dinnos\u0165 za\u010dal ako podpredseda Slovenskej \u013eudovej strany, potom ako predseda V\u00fdkonn\u00e9ho v\u00fdboru N\u00e1rodnej rady v Byt\u010di. Ke\u010f v roku 1919 vznikla v \u010cech\u00e1ch \u010ceskoslovensk\u00e1 strana lidov\u00e1 stal sa jej pr\u00edvr\u017eencom, neskor\u0161ie jej predsedom na Slovensku.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Ako z\u00e1stanca pr\u00e1v Slov\u00e1kov na sklonku roka 1918 bol delegovan\u00fd do Tekovskej \u017eupy so s\u00eddlom v Zlat\u00fdch Moravciach za \u017eupana, kde v tom \u010dase prevl\u00e1dalo ma\u010farsk\u00e9 obyvate\u013estvo. \u00dalohou bolo br\u00e1ni\u0165 z\u00e1ujmy Slov\u00e1kov, dosadzovanie Slov\u00e1kov do \u00faradov, podporova\u0165 slovensk\u00e9 \u0161kolstvo a \u0161t\u00fadi\u00e1 slovensk\u00fdch det\u00ed. K tomuto si pozval na pomoc aj priate\u013ea Dr. Janka Such\u00e1\u0148a z Byt\u010de a Rudolfa Mi\u010duru &#8211; bratranca z Dlh\u00e9ho Po\u013ea, ktor\u00fd bol sl\u00fa\u017enym v Oslanoch. V tomto obdob\u00ed bol podporovate\u013eom pr\u00edtomnosti \u010desk\u00fdch ob\u010danov na Slovensku, nako\u013eko slovenskej inteligencie bolo v tom \u010dase m\u00e1lo a ma\u010farsk\u00e1 \u010dinnos\u0165 bojkotovala, resp. odi\u0161la do Ma\u010farska.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Ako n\u00e1rodovec sa prejav\u00ed akt\u00edvnou podporou arm\u00e1dy gener\u00e1la \u0160nejd\u00e1rka, ktor\u00e1 mala za \u00falohu br\u00e1ni\u0165 ju\u017en\u00e9 \u00fazemia Slovenska. \u010cesko-Slovenskou vl\u00e1dou bol poveren\u00fd kuratelou nad majetkami arcivojvodu Jozefa Habsburga z prost\u00e9ho d\u00f4vodu, aby sa majetok nerozobral, ale ostal pohromade. Z tohto \u00faradu sa zasl\u00fa\u017eil &#8211; napomohol k uchovaniu materi\u00e1lov t\u00fdkaj\u00facich sa Slov\u00e1kov, aby tieto sa stali vlastn\u00edctvom Matice slovenskej. Za t\u00fato \u010dinnos\u0165 mu bolo vysloven\u00e9 aj p\u00edsomn\u00e9 po\u010fakovanie.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">V roku 1919 dal si postavi\u0165 vilu v Byt\u010di pri cintor\u00edne, kde je pochovan\u00e1 aj jeho man\u017eelka. Tam mal pod\u013ea dom\u00e1cich svedkov pripraven\u00e9 aj miesto posledn\u00e9ho odpo\u010dinku pre seba.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Od roku 1920 bol poveren\u00fd veden\u00edm aj Nitrianskej \u017eupy so s\u00eddlom v Zlat\u00fdch Moravciach. S\u00eddlom \u017eupy bol ka\u0161tie\u013e Migazzovcov, dnes s\u00eddlo Mestsk\u00e9ho kult\u00farneho strediska.<\/p>\n<p>\u00darad \u017eupana Tekovskej a Nitrianskej \u017eupy zast\u00e1val od 31.12.1918 do 18.09.1920.<\/p>\n<p>Z\u00a0hist\u00f3rie po\u010diatkov \u010dlenenia \u017e\u00fap po roku 1918:<\/p>\n<ul>\n<li style=\"text-align: justify;\">do roku 1918 bolo na \u00fazem\u00ed Rak\u00fasko-Uhorska 71 \u017e\u00fap, od roku 1918 vznikom \u010cesko-Slovenska malo Slovensko do roku 1922 16 \u017e\u00fap, vr\u00e1tane Tekovskej a Nitrianskej<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">od 01.01.1923 (pri spr\u00e1vnej reforme) sa v\u0161ak ich po\u010det zn\u00ed\u017eil na \u0161es\u0165 rozsahom v\u00e4\u010d\u0161\u00edch celkov, neofici\u00e1lne naz\u00fdvan\u00fdch aj ve\u013e\u017eupy<\/li>\n<li>Tekovsk\u00e1 \u017eupa bola pri\u010dlenen\u00e1 k Nitrianskej ve\u013e\u017eupe<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1918<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">D\u0148a 31. decembra 1918 bol vymenovan\u00fd za \u017eupana Tekovskej \u017eupy so s\u00eddlom v Zlat\u00fdch Moravciach.<\/p>\n<ul>\n<li style=\"text-align: justify;\">po pr\u00edchode na funkciu \u017eupana presadzoval po zatvoren\u00ed ma\u010farsk\u00e9ho gymn\u00e1zia pre proti\u0161t\u00e1tne provok\u00e1cie profesorov a \u0161tudentov (01.03.1919) jeho nov\u00e9 poslanie ako Slovensk\u00e9ho \u00fastavu (od 14.03.1919) a podporil v\u00fdstavbu nov\u00e9ho gymn\u00e1zia v spolupr\u00e1ci s jeho nov\u00fdm spr\u00e1vcom Dr. Franti\u0161kom Skovajsom (pri\u0161iel z gymn\u00e1zia zo Z\u00e1b\u0159ehu). V\u00fdstavba za\u010dala v\u00a001.08.1922, ukon\u010den\u00e1 v roku 1924 ako gymn\u00e1zium Janka Kr\u00e1\u013ea<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">predseda podporn\u00e9ho fondu spolu s riadite\u013eom gymn\u00e1zia v Nov\u00fdch Z\u00e1mkoch p. B. \u0160ofrom na podporu nadan\u00e9ho, ale chudobn\u00e9ho \u0161tudenta Juraja Kom\u00e1romiho, ktor\u00fd ukon\u010dil lek\u00e1rsku fakultu a nesk\u00f4r pracoval v\u00a0Nitre<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1919<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Z hist\u00f3rie \u010ceskoslovenskej strany lidovej:<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">V septembri 1918 boli polo\u017een\u00e9 v Brne z\u00e1klady vzniku \u010ceskoslovenskej strany lidovej z katol\u00edckych str\u00e1n na Morave.<\/p>\n<ul>\n<li style=\"text-align: justify;\">po vzniku \u010cSR sa vo febru\u00e1ri 1919 taktie\u017e v\u00a0\u010cech\u00e1ch spojili katol\u00edcke strany a novo vzniknut\u00e1 strana na Morave a v\u00a0\u010cech\u00e1ch prijala n\u00e1zov \u010ceskoslovensk\u00e1 strana lidov\u00e1,<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">strana si do svojho n\u00e1zvu z\u00e1merne nedala slovo \u201ekres\u0165ansk\u00e1\u201c ani \u201ekatol\u00edcka\u201c a predst\u00fapila pre verejnos\u0165 ako strana otvoren\u00e1 i\u00a0nekatol\u00edkom a nekres\u0165anom,<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">zemsk\u00e9 v\u00fdbory v\u00a0\u010cech\u00e1ch a na Morave si na\u010falej zachov\u00e1vali samostatnos\u0165 a boli prepojen\u00e9 len poslaneck\u00fdm klubom, ktor\u00e9ho predsedom bol monsignore Jan \u0160r\u00e1mek,<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">vo vo\u013eb\u00e1ch 1920 postupovali \u010desk\u00ed a\u00a0slovensk\u00ed \u013eudovci spolo\u010dne a mali v\u00a0parlamente spolo\u010dn\u00e9 kluby, tie sa v\u0161ak u\u017e v\u00a0novembri 1921 odl\u00fa\u010dili a\u00a0vst\u00fapili do opoz\u00edcie,<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">a\u017e v\u00a0roku 1922, po rozchode so Slovenskou \u013eudovou stranou, bol zriaden\u00fd spolo\u010dn\u00fd \u00fastredn\u00fd v\u00fdkonn\u00fd v\u00fdbor, ktor\u00e9ho predsedom a\u00a0t\u00fdm aj predsedom \u010cSL bol zvolen\u00fd Jan \u0160r\u00e1mek,<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">od roku 1925 p\u00f4sobila strana aj na Slovensku pod n\u00e1zvom \u010ceskoslovensk\u00e1 strana \u013eudov\u00e1.<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">M. Mi\u010dura od jej zalo\u017eenia so stranou \u00fazko spolupracoval na princ\u00edpoch kres\u0165anstva, ako protiv\u00e1ha snah\u00e1m o diskrimin\u00e1ciu katolicizmu v novej \u010cSR. Od roku 1925 bol jej predstavite\u013eom na Slovensku a\u017e do roku 1938, (tie\u017e ako strana Mi\u010durova).<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1919<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Dr. Martin Mi\u010dura Ministerstvom pre spr\u00e1vu Slovenska (refer\u00e1t zemedelsk\u00fd) je poveren\u00fd ako predseda komisie doh\u013eadom kurat\u00f3ria nad majetkami arcivojvodu Jozefa Habsburga.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1919<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Akt\u00edvne sa z\u00fa\u010dastnil na vytla\u010den\u00ed ma\u010farsk\u00e9ho vojska, ktor\u00e9 vst\u00fapilo na juh Slovenska v prvom \u0161tvr\u0165roku roku 1919 podporou \u010deskoslovenskej arm\u00e1dy &#8211; 2. div\u00edzie gen. \u0160nejd\u00e1rka.<\/p>\n<ul>\n<li style=\"text-align: justify;\">v bojoch treba vyzdvihn\u00fa\u0165 priazniv\u00fd vplyv \u0160nejd\u00e1rka, ktor\u00fd v pomerne kr\u00e1tkom \u010dase dok\u00e1zal v jednotk\u00e1ch upevni\u0165 naru\u0161en\u00fa discipl\u00ednu a dodal vojsk\u00e1m vieru v seba aj vo velenie<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">d\u0148a 14. okt\u00f3bra 1919 vojna Ma\u010farskej bol\u0161ev\u00edckej republiky vo\u010di Slovensku kon\u010d\u00ed, no ma\u010farsk\u00e9 jednotky pri odsune z n\u00e1\u0161ho \u00fazemia nap\u00e1chali na Slovensku nesmierne \u0161kody<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">v \u0161tatistickej ro\u010denke z r. 1929 m\u00f4\u017eeme \u010d\u00edta\u0165: &#8222;V\u0161ade tam, kam ma\u010farsk\u00fd vp\u00e1d zasiahol, bolo zapotreby za\u010da\u0165 \u00faplne od znova, lebo Ma\u010fari v\u0161etko vydrancovali&#8230;<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">Martin Mi\u010dura zachr\u00e1nil v tomto \u010dase umeleck\u00e9 pamiatky, ktor\u00e9 s\u00fa dnes v prezidentskej rezidencii v Topo\u013e\u010diankach<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1919<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Bol premenovan\u00fd p\u00f4vodn\u00fd U\u010dite\u013esk\u00fd \u00fastav v Modre na 1. Slovensk\u00fd u\u010dite\u013esk\u00fd \u00fastav, o ktorom Dr. Martin Mi\u010dura na jeho p\u00f4de v r. 1921 vyhl\u00e1sil \u201eSU\u00da je vzor, ku ktor\u00e9mu sa cel\u00e9 Slovensko pozer\u00e1 s d\u00f4verou\u201d. V u\u010dite\u013eskom \u00fastave videl rast slovensk\u00e9ho povedomia.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1919<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">\u010cestn\u00e1 rota 71. pluku pod velen\u00edm \u0160. Ha\u0161\u0161\u00edka (z D. Po\u013ea) priv\u00edtala prv\u00fa vl\u00e1du (ministersk\u00fa radu) pod veden\u00edm Dr. \u0160rob\u00e1ra v Tren\u010d\u00edne.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Ke\u010f v roku 1919 mal pricestova\u0165 Dr. M. Mi\u010dura na n\u00e1v\u0161tevu Kremnice, predseda v\u00fdboru NR v tomto meste vyzval z\u00e1stupcov mesta, aby na budove vyvesili slovensk\u00fa z\u00e1stavu. Mestsk\u00e1 rada to odoprela a ako d\u00f4vod uviedla neukon\u010den\u00fa mierov\u00fa konferenciu a nejasnos\u0165, kde bude Kremnica patri\u0165.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Zomrel J\u00e1n Malobick\u00fd, man\u017eel Franti\u0161ky rod. Mi\u010durovej, sestry Dr. Martina Mi\u010duru, ktor\u00fd je pochovan\u00fd v Pova\u017eskej Bystrici. Jeho man\u017eelka sa \u00fadajne vydala (pod\u013ea stromorodu Malobicky \u2013 autor. J\u00falius) za ist\u00e9ho Kub\u00ednyho rodom z Banskej Bystrice, kde s\u00fa \u00fadajne aj spolu pochovan\u00ed. Autor zis\u0165oval v matrik\u00e1ch zomrel\u00fdch v B. Bystrici t\u00fato skuto\u010dnos\u0165, ale z Metsk\u00e9ho cintor\u00edna, farnosti ECAV a F\u00da v Radvani z\u00edskal \u00fastnu odpove\u010f, \u017ee pohreb os\u00f4b tak\u00fdchto mien sa v obdob\u00ed rokov 1935 \u2013 1950 neuskuto\u010dnil.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1920<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">D\u0148a 28. j\u00fana bol poveren\u00fd veden\u00edm aj Nitrianskej \u017eupy.<\/p>\n<ul>\n<li>vo funkcii \u017eupana p\u00f4sobil do 18. 9. 1920<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><strong>&#8211; &#8211; &#8211;<\/strong><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><a name=\"_Toc292786735\"><\/a><span style=\"color: #0000ff;\"><strong>3.2.1\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Obrazov\u00e1 pr\u00edloha ku kapitole<\/strong><\/span><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>vid. kni\u017en\u00e9 vydanie knihy<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><strong>&#8211; &#8211; &#8211;<\/strong><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><a name=\"_Toc292786736\"><\/a><span style=\"color: #0000ff;\"><strong>3.3\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Minister vl\u00e1dy pre spr\u00e1vu Slovenska (1920 &#8211; 1922)<\/strong><\/span><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">D\u0148a 15. septembra 1920 bol vymenovan\u00fd za ministra \u010deskoslovenskej vl\u00e1dy s plnou mocou pre spr\u00e1vu Slovenska. V tejto funkcii p\u00f4sobil do 07. okt\u00f3bra 1922. \u00darad ministra prevzal po Ivanovi D\u00e9rerovi a odovzdal ho svojmu n\u00e1stupcovi Jozefovi K\u00e1llaymu. S\u00eddlo \u00faradu bolo v b\u00fdvalej budove CK &#8211; arm\u00e1dy na ulici Gondovej, dnes v nej s\u00eddli Pr\u00edrodovedeck\u00e1 fakulta UK v Bratislave. Po\u010das cel\u00e9ho pobytu v Bratislave b\u00fdval v \u010din\u017eovom dome na Gunduli\u010dovej ulici \u010d. 8, dnes budova Mestskej pol\u00edcie. Tento byt bol len prechodn\u00fdm, podstatn\u00fa \u010das\u0165 v\u00edkendov bol v Byt\u010di, a \u010diasto\u010dne aj v Dlhom Poli.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Aj v tomto obdob\u00ed bol z\u00e1stancom spolo\u010dn\u00e9ho \u017eitia \u010cechov a Slov\u00e1kov v spolo\u010dnom \u0161t\u00e1te, ale na princ\u00edpe rovnosti a samostatnosti. Pr\u00e1ve s t\u00fdmto svojim postojom sa nestoto\u017e\u0148oval s Dr. Eduardom Bene\u0161om, ktor\u00fd v \u010cSR presadzoval len jeden n\u00e1rod &#8211; \u010deskoslovensk\u00fd. Vo svojom programovom vyhl\u00e1sen\u00ed presadzoval siln\u00e9 \u017eupn\u00e9 \u00farady, discipl\u00ednu a povinnos\u0165 zasiahnu\u0165 proti neprajn\u00edkom \u010ceskoslovenska, ktor\u00fdmi boli ma\u010farsk\u00ed a nemeck\u00ed komunisti. Zaviedol, aby na zmie\u0161an\u00fdch \u00fazemiach boli n\u00e1zvy p\u00edsan\u00e9 dvojjazy\u010dne.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Ako katol\u00edcky politik podporoval vymenovanie nov\u00fdch &#8211; prv\u00fdch slovensk\u00fdch biskupov: Mons. Mari\u00e1na Bl\u00e1hu, Mons. Karola Kme\u0165ka, a Mons. J\u00e1na Vojta\u0161\u0161\u00e1ka. Ich vysviacky sa z\u00fa\u010dastnil v Nitre z poverenia vl\u00e1dy \u010cSR. Bol spoluinici\u00e1torom zbierky na prestavbu kostola v Skalke n\/V\u00e1hom, aby sa t\u00e1to stala p\u00fatnick\u00fdm miestom Slov\u00e1kov. Odobril \u00dastav evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku. Vo svetskej \u010dinnosti bol akt\u00edvny pri zalo\u017een\u00ed Kancel\u00e1rie pre cudzincov, ktor\u00e1 sl\u00fa\u017eila pre d\u00f4stojn\u00e9 prij\u00edmanie diplomatov. Bol \u010dlenom automobilov\u00e9ho klubu Slovenska, napomohol zriadeniu SND, a. s. v Bratislave a s\u00e1m bol majite\u013eom jednej akcie. Bol spolujednate\u013eom pre zalo\u017eenie Slovenskej \u017eidovskej strany, ale po\u017eadoval od nej loj\u00e1lnos\u0165 k vl\u00e1de \u010cSR. Bol podporovate\u013eom vzniku slovensk\u00fdch b\u00e1nk (napr. V\u00daB). Ako minister sa z\u00fa\u010dastnil v roku 1921 mati\u010dn\u00fdch sl\u00e1vnost\u00ed v Martine, bol \u00fa\u010dastn\u00fd na Orient\u00e1lnych trhoch v Bratislave, Zvolenskej priemyselnej v\u00fdstavy vo Zvolene, ve\u013eakr\u00e1t doprev\u00e1dzal prezidenta \u010cSR T. G. Mysaryka napr. pri n\u00e1v\u0161teve Ko\u0161\u00edc, Bratislavy, pri mohyle M. R. \u0160tef\u00e1nika. Okruh jeho priate\u013eov tvorili tak katol\u00edci ako aj evanjelici: r. k. biskup Blaha, ev. biskup Jano\u0161ka, \u017eupan Ruman, Dr. Pavol Bl\u00e1ha, ev. far\u00e1r Zeman, Dr. Mat\u00fa\u0161 Dulla, kanonik A. Cvin\u010dek, Samuel Zlocha a \u010fal\u0161\u00ed.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1920<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Vzniklo Dru\u017estvo SND v Bratislave, ktor\u00e9 svoju \u010dinnos\u0165 zah\u00e1jilo 01.03.1920. V roku 1921 Dr. Martin Mi\u010dura ako minister pre spr\u00e1vu Slovenska bol po\u017eiadan\u00fd veden\u00edm Dru\u017estva SND, aby vyst\u00fapil vo vl\u00e1de v z\u00e1ujme finan\u010dn\u00e9ho zabezpe\u010denia divadla. V tom \u010dase prebiehali spory o prev\u00e1dzku budovy a koncesie v SND. Bolo dohodnut\u00e9, \u017ee slovensk\u00ed divadeln\u00edci bud\u00fa na sc\u00e9ne \u00fa\u010dinkova\u0165 8 mesiacov a ma\u010farsk\u00ed a nemeck\u00ed divadeln\u00edci 4 mesiace. \u010eal\u0161ia \u017eiados\u0165 bola smerovan\u00e1 na ministerstvo pre spr\u00e1vu Slovenska, aby cel\u00e1 sez\u00f3na divadla bola len v r\u00e9\u017eii slovensk\u00fdch divadeln\u00edkov. Toto sa aj zrealizovalo. Dr. Martin Mi\u010dura podporoval \u010dinnos\u0165 divadla a bol jeho \u010dlenom s jedn\u00fdm podielom. Budova SND bola postaven\u00e1 v roku 1886.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1920<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Od 15. septembra vymenovan\u00fd za ministra pre spr\u00e1vu Slovenska do 07. okt\u00f3bra 1922 (pred n\u00edm Dr. \u0160rob\u00e1r, Dr. D\u00e9rer, za n\u00edm Dr. K\u00e1llay).<\/p>\n<ul>\n<li>vykonal v\u0161etky pr\u00edpravn\u00e9 pr\u00e1ce pre bud\u00face z\u00e1kony s \u00fa\u010dinnos\u0165ou od 01. janu\u00e1ra 1923<\/li>\n<li>\u00farady ministerstva boli v\u00a0teraj\u0161ej budove Fil.f. UK na ul. Gondovej, budova bola postaven\u00e1 v\u00a0rokoch 1911 &#8211; 1912 pre vojensk\u00e9 velite\u013estvo pre cis. &#8211; kr\u00e1l. 5. arm\u00e1dny zbor, v\u00a0roku 1945 po\u0161koden\u00e1. Stavbu projektoval Ing. arch. Jozef Rittner (budova je kult\u00farnou pamiatkou<\/li>\n<li>s\u00fa\u010das\u0165ou ministerstva boli refer\u00e1ty pre:<\/li>\n<li>\u0161kolstvo<\/li>\n<li>verejn\u00e9 pr\u00e1ce<\/li>\n<li>verejn\u00e9 zdravotn\u00edctvo<\/li>\n<li>\u017eeleznice a\u00a0po\u0161ty<\/li>\n<li>cirkevn\u00e9 veci r\u00edmsko &#8211; katol\u00edcke<\/li>\n<li>cirkevn\u00e9 veci evanjelick\u00e9<\/li>\n<\/ul>\n<p>a\u00a0oddelenia:<\/p>\n<ul>\n<li>ministerstva obchodu a\u00a0zem\u011bdelstva<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Jednotliv\u00e9 refer\u00e1ty podliehali pra\u017esk\u00fdm expozit\u00faram a\u00a0postupne aj ministerstvo s plnou mocou pre Slovensko pre\u0161lo pod Ministerstvo vn\u00fatra \u010cSR.<\/p>\n<ul>\n<li style=\"text-align: justify;\">v programe pri preberan\u00ed funkcie prehl\u00e1sil, \u017ee sa bude zameriava\u0165 na:<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">odstr\u00e1ni\u0165 neporiadok v administrat\u00edve siln\u00fdmi osobnos\u0165ami v \u017eupn\u00fdch \u00faradoch<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">upevni\u0165 discipl\u00ednu v\u00a0\u00faradoch<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">upravi\u0165 \u00faradn\u00edcke platy<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">venova\u0165 sa ot\u00e1zke obsadenia slovensk\u00fdch biskupstiev<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">rie\u0161i\u0165 bytov\u00fa ot\u00e1zku<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">zasiahnu\u0165 proti rozvratn\u00fdm \u017eivlom pravicov\u00fdm i \u013eavicov\u00fdm, mal na mysli ma\u010farsk\u00fdch a nemeck\u00fdch komunistov (bol pripravovan\u00fd, ale odhalen\u00fd atent\u00e1t na Dr. M. Mi\u010duru ma\u010farsk\u00fdmi sprisahancami &#8211; Adbaj a Pirovics)<\/li>\n<\/ul>\n<ul>\n<li style=\"text-align: justify;\">v roku 1920 zak\u00e1zal \u010dinnos\u0165 Komunistickej organiz\u00e1cie ml\u00e1de\u017ee, v ktor\u00fdch prevl\u00e1dala ich proti\u0161t\u00e1tna \u010dinnos\u0165<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">nepodarilo sa mu presadi\u0165 zriadenie cudzineck\u00e9ho \u00faradu v Bratislave, ako in\u0161tit\u00facie o starostlivos\u0165 pre diplomatov a zahrani\u010dn\u00fdch host\u00ed. Ako n\u00e1hradn\u00fa in\u0161tit\u00faciu zriadil pri ministerstve Kancel\u00e1riu cudzincov, neskor\u0161ie Cudzineck\u00e9 komit\u00e9ty<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">nariaden\u00edm z 01.01.1921 ustanovil, aby n\u00e1zvy v\u00fdvesiek a \u0161t\u00edtov boli aj v slovenskom jazyku, teda dvojjazy\u010dn\u00e9<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">ako minister sa zasl\u00fa\u017eil o vymenovanie nov\u00fdch slovensk\u00fdch r. k. biskupov (Bl\u00e1ha, Kme\u0165ko a Vojta\u0161\u0161\u00e1k) a zvolanie sinody evanjelickej cirkvi a. v. (poz\u00fdvac\u00ed list poslal jeho spolu\u017eiak zo \u0161t\u00fadi\u00ed v Klu\u017ei Dr. Jano\u0161ka Jur). Po ukon\u010den\u00ed synody bola prijat\u00e1 \u00dastava evanjelickej cirkvi a. v., ktor\u00fa minister Dr. Martin Mi\u010dura bez pripomienok schv\u00e1lil<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1920<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Ako minister s plnou mocou pre spr\u00e1vu Slovenska pou\u017e\u00edva na prepravu osobn\u00fd automobil Horch &#8211; kabriolet, ako prv\u00fd predseda Najvy\u0161\u0161ieho s\u00fadu od roku 1939 tie\u017e pou\u017e\u00edval automobil Horch. Dnes sa automobily vyr\u00e1baj\u00fa pod zna\u010dkou Audi.<\/p>\n<ul>\n<li style=\"text-align: justify;\">v dvadsiatych rokoch minul\u00e9ho storo\u010dia sa v\u00a0Bratislave stret\u00e1val so\u00a0svojimi priate\u013emi z \u010ciech, medzi nimi:<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">Libu\u0161ou Nov\u00e1kovou (otec &#8211; majite\u013e obchodn\u00fdch domov v\u00a0Prahe),<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">Zdenkou Dolanskou (otec bol ministrom vo vl\u00e1de \u010cSR),<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">M\u00e1riou Ba\u0165ovou (vdova po T. Ba\u0165ovi st., ktor\u00fd zahynul pri leteckom ne\u0161\u0165ast\u00ed v roku 1932). V\u00a0tom \u010dase Dr. M. Mi\u010dura sa bli\u017e\u0161ie priatelil s\u00a0p. M\u00e1riou Ba\u0165ovou, on sa tento vz\u0165ah neodv\u00e1\u017eil \u010falej rozv\u00edja\u0165<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1920<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Ako minister pre spr\u00e1vu Slovenska v okt\u00f3bri 1920 vydal vyhl\u00e1\u0161ku o vytvoren\u00ed Pr\u00edpravn\u00e9ho v\u00fdboru pre zalo\u017eenie plodinovej burzy v Bratsialve. D\u0148a 27.5.1922 bola sl\u00e1vnostne otvoren\u00e1, mala 300 \u010dlenov a s\u00eddlo v Redute.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">V roku 1920 na v\u00fdlete det\u00ed z Vajnor do Bratislavy sa deti zastavili pred budovou ministerstva. Minister Dr. M. Mi\u010dura vy\u0161iel na balk\u00f3n, vypo\u010dul si od nich pesni\u010dky a volanie na sl\u00e1vu. Vajnorsk\u00fdm de\u0165om venoval 1000 kor\u00fan.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">V tomto roku bola vl\u00e1dou \u010cSR prejednan\u00e1 s\u00fadna moc. Boli ustanoven\u00e9 dve s\u00fadne tabule v Bratislave a Ko\u0161iciach. Pod ko\u0161ick\u00fa tabulu patrili sedrie v Ko\u0161iciach, Levo\u010di, Poprade a Rimavskej Sobote. Celkom bolo na Slovensku 10 sedri\u00ed a 80 okresn\u00fdch s\u00fadov.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Stal sa \u010dlenom Slovenskej ligy, ktor\u00e1 bola v Bratislave zalo\u017een\u00e1 22.10.1920. Jej poslan\u00edm bolo stara\u0165 sa o n\u00e1rodn\u00fd a klut\u00farny rozvoj slovensk\u00e9ho obyvate\u013estva a udr\u017eiava\u0165 styky so zahrani\u010dn\u00fdmi krajanmi. Ligu zalo\u017eil Ign\u00e1c Gessey z Tvrdo\u0161\u00edna. V roku 1951 zanikla, zl\u00fa\u010den\u00e1 s Maticou slovenskou.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Fotografie pre Dr. M. Mi\u010duru pri n\u00e1stupe do \u00faradu \u010deskoslovensk\u00e9ho ministra v roku 1920 a potom v roku 1921 zhotovil Ateli\u00e9r Lang-Haus v Prahe. Tento ateli\u00e9r zhotovil aj fotografie z exhum\u00e1cie astron\u00f3ma Tycha Braha v roku 1901 v chr\u00e1me Sv\u00e4t\u00e9ho V\u00edta na Pra\u017eskom Hrade.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">D\u0148a 19. decembra vznikol v Bratislave Klub slovensk\u00fdch automobilistov. Na ustanovuj\u00facej sch\u00f4dzi vo dvorane Obchodnej a priemyselnej komory boli zvolen\u00ed: Dr. Martin Mi\u010dura \u2013 \u010destn\u00fd predseda, B. Napravil \u2013 v\u00fdkonn\u00fd predseda, Dr. P. F\u00e1bry \u2013 podpredseda, R. Stuckinger \u2013 tajomn\u00edk, J. Lippert \u2013 pokladn\u00edk a Dr. O. Jamnick\u00fd \u2013 pr\u00e1vny z\u00e1stupca. Klub vznikol ako 17. v Eur\u00f3pe a v roku 1923 mal u\u017e 225 \u010dlenov. Prv\u00fd v\u00fdlet Klub absolvoval do Pie\u0161\u0165an 14. m\u00e1ja 1921. Potom nasledovali jazdy spo\u013eahlivosti. V d\u0148och 15. \u2013 19. augusta z Bratislavy do Tatier a sp\u00e4\u0165, celkom 10 automobilov. \u010eal\u0161iu jazdu vykonal Klub 16.6. \u2013 1.7. 1923 z Prahy cez Bratislavu a Tatry do Ko\u0161\u00edc, \u010falej na Podkarpatsk\u00fa Rus a sp\u00e4\u0165 cez Ro\u017e\u0148avu do Prahy. Od roku 1928 vyd\u00e1val Klub svoj \u010dasopis Auto\u017eurn\u00e1l.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1920<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Bola zalo\u017een\u00e1 Americko-Slovensk\u00e1 banka v\u00a0Bratislave, ktor\u00e1 mala sprostredkova\u0165 finan\u010dn\u00e9 prostriedky americk\u00fdch Slov\u00e1kov do \u010ceskoslovenska.<\/p>\n<ul>\n<li style=\"text-align: justify;\">zakladate\u013eom a majite\u013eom banky bol Michal Bos\u00e1k. Jeho podpis prezidenta banky First National Bank sa nach\u00e1dza na americkej 10-dol\u00e1rovej bankovke z roku 1907<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">jej predstavite\u013emi boli Dr. Martin Mi\u010dura, Dr. Pavel Blaho, Dr. \u013dudov\u00edt Ok\u00e1nik.<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1920<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">D\u0148a 10. okt\u00f3bra vo Ve\u013ekej Byt\u010di bolo valn\u00e9 zhroma\u017edenie 1. Slovensk\u00e9ho dru\u017estva umelcov plech\u00e1rskeho a drot\u00e1rskeho priemyslu. Cie\u013eom bolo vytvori\u0165 podmienky drot\u00e1rom pre pr\u00e1cu doma po z\u00e1niku RU a vzniku \u010cSR. Hos\u0165om zhroma\u017edenia bol aj Dr. Martin Mi\u010dura. Dru\u017estvo pod n\u00e1zvom Drot\u00e1r zaniklo v\u00a0roku 1926.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1920<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">V decembri, v tomto roku bol v Bratislave zalo\u017een\u00fd Klub slovensk\u00fdch automobilistov. Jeho \u010destn\u00fdm predsedom sa stal Dr. Martin Mi\u010dura. Klub vznikol v\u00a0porad\u00ed ako 17. v\u00a0Eur\u00f3pe. Automobilisti prv\u00fd v\u00fdlet absolvovali 14. apr\u00edla 1921 do Vysok\u00fdch Tatier.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1921<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Bola zalo\u017een\u00e1 v\u0161eobecn\u00e1 \u00faverov\u00e1 banka (ako pr\u00e1vny n\u00e1stupca Ma\u010farskej V\u00daB), medzi jej predstavite\u013eov patril aj Dr. Martin Mi\u010dura.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1921<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Bol krstn\u00fdm otcom Dr. Milana Mi\u010duru &#8211; syna Rudolfa Mi\u010duru &#8211; not\u00e1ra. Dr. Milan Mi\u010dura (1921 &#8211; 1987) mu na svojom rodinnom hrobe v Bratislave na Martinskom cintor\u00edne dal zhotovi\u0165 pam\u00e4tn\u00fa tabu\u013eu IN MEMORIAM. Je to jedin\u00e1 pamiatka na pripomenutie si jeho smrti na Slovensku.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1921<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p>Nav\u0161t\u00edvil \u0161kolu v Brvni\u0161ti s cie\u013eom povzbudi\u0165 vlastenectvo k novej republike.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1921<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">D\u0148a 03. febru\u00e1ra poveruje Predsedn\u00edctvo ministerskej rady \u010cSR Dr. Martina Mi\u010duru aby sa v mene vl\u00e1dy z\u00fa\u010dastnil vysviacky prv\u00fdch troch slovensk\u00fdch biskupov.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1921<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">D\u0148a 06. febru\u00e1ra Dr. Martin Mi\u010dura ako minister s plnou mocou pre Slovensko d\u00e1va k dispoz\u00edcii \u010c. T. K. program vysviacky biskupov na uverejnenie vo v\u0161etk\u00fdch slovensk\u00fdch denn\u00edkoch.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1921<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">D\u0148a 13. febru\u00e1ra sa z\u00fa\u010dastnil na vysviacke slovensk\u00fdch katol\u00edckych biskupov v\u00a0Nitre, ktor\u00fdch potom prijal ako minister s\u00a0plnou mocou pre spr\u00e1vu Slovenska. Vysviacku vykonal P\u00e1pe\u017esk\u00fd nuncius v Prahe Clemente Micara, ktor\u00fd vysv\u00e4til: Mons. Mari\u00e1na Bl\u00e1hu (pre Bansk\u00fa Bystricu), Mons. Karola Kme\u0165ka (pre Nitru) a Mons. J\u00e1na Vojta\u0161\u0161\u00e1ka (pre Spi\u0161). Do tohto roku bol biskupom na \u00fazem\u00ed Slovenska Dr. August\u00edn Fischer &#8211; Colbrie v Ko\u0161iciach. Pri tejto pr\u00edle\u017eitosti zaslal novo vysv\u00e4ten\u00fdm biskupom pozdravn\u00fd telegram ako splnomocnenec pre spr\u00e1vu Slovenska.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1921<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">V de\u0148 vysviacky spoluorganizoval v Nitre v\u00fdzvu na zbierku na n\u00e1rodn\u00fd misijn\u00fd chr\u00e1m, ktor\u00fd by sa realizoval na Skalke pri Tren\u010d\u00edne. Tento z\u00e1mer sa uskuto\u010dnil dobudovan\u00edm p\u00f4vodn\u00e9ho kostol\u00edka z roku 1208, neskor\u0161ie Turzom upraven\u00e9ho na kaplnku, potom jezuitmi v roku 1745, a zo zbierky prestavan\u00fd v roku 1923 na misijn\u00fd chr\u00e1m. Ku kostolu boli dostaven\u00e9 dve ve\u017ee a osaden\u00e9 tri nov\u00e9 zvony. V roku 1924 vysv\u00e4ten\u00fd nitrianskym biskupom K. Kme\u0165kom (priate\u013e Dr. Martina Mi\u010duru). Na p\u00fa\u0165 boli organizovan\u00e9 vlakov\u00e9 spojenia (z\u013eavu na cestovnom vymohol Dr. Martin Mi\u010dura) do Nitry zo \u017diliny, Bratislavy, Lu\u010denca a Tren\u010dianskych Tepl\u00edc.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1921<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">D\u0148a 26. j\u00fana zauj\u00edma p\u00edsomn\u00e9 stanovisko pre \u010c. T. K. k problematike zalo\u017eenia Slovenskej \u017eidovskej strany, ktorej inici\u00e1tormi s\u00fa Dr. Ign\u00e1c Spierer a Dr. Eugen Klein. Podot\u00fdka hlavne loj\u00e1lnos\u0165 k novej \u010cSR.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1921<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Na valnom zhroma\u017eden\u00ed 8.10.1921 boli prijat\u00e9 stanovy V\u00daB, 29.10. zaregistrovan\u00e9 a 1.1.1922 za\u010dala banka svoju \u010dinnos\u0165. Vplyv na jej zalo\u017eenie mali M. Hod\u017ea, Dr. M. Mi\u010dura, F. Hudek a P. Blaho. Dr. M. Mi\u010dura bol nieko\u013eko rokov predsedom spr\u00e1vnej rady.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">V marci 1921 vymenoval Dr. M. Mi\u010dura J. Dombrovsk\u00e9ho na funkciu Nitrianskeho \u017eupn\u00e9ho archiv\u00e1ra.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1922<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">D\u0148a 15. m\u00e1ja odobruje \u00dastavu evanjelickej cirkvi a.v. a s\u00fahlas\u00ed s jej obsahom.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1922<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">V de\u0148 22.10.1922 sa z\u00fa\u010dastnil na menovan\u00ed a potom na sl\u00e1vnostnom prijat\u00ed novomenovan\u00fdch evanjelick\u00fdch biskupov Slovenska, ako minister s\u00a0plnou mocou pre spr\u00e1vu Slovenska. Poz\u00fdvac\u00ed list slovensk\u00fdch evanjelikov mu zaslal Dr. Jur Jano\u0161ka (jeho spolu\u0161tudent z Klu\u017ee). Pre \u00fazemie Slovenska boli zvolen\u00ed Dr. Jur Jano\u0161ka (dozorca Dr. Ruman z Ko\u0161\u00edc) a Samuel Zoch (Bratislava).<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1922<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Pribli\u017ene v tomto roku je mu udelen\u00e9 vyznamenanie Ve\u013ekokr\u00ed\u017e Taliansky.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1922<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Ke\u010f v roku 1922 sa jednalo o vr\u00e1tenie pozostalosti po gen. M. R. \u0160tef\u00e1nikovi, vtedaj\u0161\u00ed \u010dinitelia na Slovensku (M. \u0160rob\u00e1r, Dr. Fajnor, Dr. D\u00e9rer) prejavili zamietav\u00e9 stanovisko. Vyjedn\u00e1vaciu poz\u00edciu prevzal Dr. M. Mi\u010dura a v roku 1923 bolo vysporiadanie dedi\u010dstva ukon\u010den\u00e9. (Diplomov\u00e1 pr\u00e1ca Michal K\u0161i\u0148an. Ped.fak. UK Bratislava).<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">D\u0148a 24. apr\u00edla vymenoval Dr. M. Mi\u010dura p. T. J. Ga\u0161para do prezidi\u00e1lnej kancel\u00e1rie ministerstva s plnou mocou pre spr\u00e1vu Slovenska.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><strong>&#8211; &#8211; &#8211;<\/strong><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><a name=\"_Toc292786737\"><\/a><span style=\"color: #0000ff;\"><strong>3.3.1\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Obrazov\u00e1 pr\u00edloha ku kapitole<\/strong><\/span><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>vid. kni\u017en\u00e9 vydanie knihy<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><strong>&#8211; &#8211; &#8211;<\/strong><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><a name=\"_Toc292786738\"><\/a><span style=\"color: #0000ff;\"><strong>3.4\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Prezident tabul\u00e1rneho s\u00fadu v Ko\u0161iciach (1922 &#8211; 1931)<\/strong><\/span><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">\u00darad prezidenta Tabul\u00e1rneho s\u00fadu (e\u0161te pod\u013ea Rak\u00fasko Uhorskej organiz\u00e1cie s\u00fadnictva), resp. Vrchn\u00e9ho s\u00fadu alebo Hlavn\u00e9ho s\u00fadu pre oblas\u0165 Vsl. regi\u00f3nu prevzal 05. decembra 1922 a\u00a0vykon\u00e1val ho do 01.01.1931.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">S\u00fad p\u00f4sobil ako tre\u0165ostup\u0148ov\u00fd &#8211; odvolac\u00ed po okresn\u00fdch a sedri\u00e1lnych s\u00fadoch. S\u00eddlo Tabul\u00e1rneho s\u00fadu bolo v\u00a0b\u00fdvalom \u017dupnom s\u00fade na ulici \u0160rob\u00e1rovej \u010d. 57, dnes tam s\u00eddli Rektor\u00e1t Univerzity P. J. \u0160af\u00e1rika. Pravdepodobne v\u00a0tejto budove aj b\u00fdval. Ako prezident tohto s\u00fadu sa podie\u013eal na vybudovan\u00ed okresn\u00fdch s\u00fadov v Ko\u0161iciach, Sobranciach, Michalovciach, Medzilaborciach a\u00a0podobne. Zabezpe\u010dil nadstavbu existuj\u00faceho Krajsk\u00e9ho s\u00fadu. Jednou z prvorad\u00fdch \u00faloh bolo obsadenie s\u00fadnick\u00fdch kresiel loj\u00e1lnymi sudcami &#8211; Slov\u00e1kmi, nako\u013eko sudcovia ma\u010farskej n\u00e1rodnosti bu\u010f sa vys\u0165ahovali, odi\u0161li do d\u00f4chodku, alebo boli vo\u010di \u010cSR neloj\u00e1lni. Presadzoval vybudovanie modern\u00e9ho justi\u010dn\u00e9ho pal\u00e1ca, \u017eia\u013e ne\u00faspe\u0161ne. Prednos\u0165 dostala v\u00fdstavba budovy pre pol\u00edciu.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Jeho n\u00e1rodnostn\u00e9 a soci\u00e1lne c\u00edtenie sa prejavilo napr. aj v tom, \u017ee jedno volebn\u00e9 obdobie bol predsedom pobo\u010dky Miestnej organiz\u00e1cie Matice slovenskej v Ko\u0161iciach, spolu s dc\u00e9rou prezidenta Masaryka &#8211; Alicou dali vypracova\u0165 projekt pre realiz\u00e1ciu stavby soci\u00e1lneho domu. Podporoval zriadenie \u0161tudentsk\u00e9ho intern\u00e1tu pre dedinsk\u00fa ml\u00e1de\u017e \u0161tuduj\u00facu v Ko\u0161iciach. Pre tento \u00fa\u010del bol vyu\u017eit\u00fd chudobinec na dne\u0161nej Ju\u017enej triede. Dnes je v\u00a0\u0148om dom d\u00f4chodcov.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">V roku 1925 sa stal predsedom \u010ceskoslovenskej strany \u013eudovej na Slovensku, ktor\u00fa v roku 1918-1919 zalo\u017eil Jan \u0160r\u00e1mek. Toto obdobie sa stalo plodn\u00fdm, nako\u013eko sa stal poslancom za \u010cSL. Poslancom bol a\u017e do roku 1939. Od svojho zalo\u017eenia sa strana prezentovala v kres\u0165anskom duchu. Takto mohol intenz\u00edvnej\u0161ie presadzova\u0165 z\u00e1ujmy Slov\u00e1kov v \u010dsl. vl\u00e1de. V tomto roku vydal aj 1. Prevolanie k Slov\u00e1kom pod heslom Za Boha a Slova\u010d. Jeho strana na Slovensku nemala ve\u013ea priaznivcov, ak tak len z Horn\u00e9ho Pova\u017eia. Zlep\u0161enie videl vo vyd\u00e1van\u00ed vlastn\u00fdch nov\u00edn \u013dudov\u00fd politik a \u013dudov\u00fd ch\u00fdrnik, ktor\u00fdch bol s\u00e1m vydavate\u013eom.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Poslaneck\u00e9 kreslo mu umo\u017e\u0148ovalo pri\u010dini\u0165 sa na Slovensku o v\u00fdstavbu napr. kostola v Dlhom Poli, kostola v Lednick\u00fdch Rovniach a.p. Pri t\u00fdchto akci\u00e1ch bol aj osobn\u00fdm prispievate\u013eom. Spolu s \u010fal\u0161\u00edmi poslancami presadili v parlamente z\u00e1kon, \u017ee duchovn\u00ed dost\u00e1vali \u0161t\u00e1tny pr\u00edspevok. V parlamente predlo\u017eil Zem\u011bdelsk\u00fa rezol\u00faciu, predniesol re\u010d P\u00e1liv\u00e9 rany Slovenska, re\u010d k rozpo\u010dtu a\u00a0ako poslanec sa postavil na stranu spr\u00e1vnosti Trianonskej zmluvy.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1922<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">D\u0148a 05. decembra v tomto roku prevzal \u00farad prezidenta Tabul\u00e1rneho s\u00fadu v Ko\u0161iciach do roku 1931 (ako tre\u0165ostup\u0148ov\u00fd s\u00fad odvol\u00e1vac\u00ed). Prv\u00fd stupe\u0148 boli okresn\u00e9 s\u00fady, druh\u00fd sedri\u00e1lne s\u00fady, tret\u00ed s\u00fadne tabule a \u0161tvrt\u00fd najvy\u0161\u0161\u00ed s\u00fad.<\/p>\n<ul>\n<li style=\"text-align: justify;\">druh\u00fd tabul\u00e1rny s\u00fad na Slovensku bol v Bratislave<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">tabul\u00e1rny s\u00fad mal s\u00eddlo v b\u00fdvalom \u017dupnom s\u00fade na dne\u0161nej \u0160meralovej ulici, dnes s\u00eddlo Rektor\u00e1tu Univerzity P. J. \u0160af\u00e1rika. Budova bola postaven\u00e1 v roku 1903 v secesnom slohu, v rokoch 1922 &#8211; 1925 predseda I. civiln\u00e9ho sen\u00e1tu v Ko\u0161iciach<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">bol predsedom sudcovskej a advok\u00e1tskej sk\u00fa\u0161obnej komisie a\u017e do roku 1939<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">z titulu svojej funkcie sa podie\u013eal na vybudovan\u00ed nov\u00fdch okresn\u00fdch s\u00fadnych budov v Ko\u0161iciach, Michalovciach, Sobranciach, Medzilaborciach a\u00a0\u010fal\u0161\u00edch, nadstavby Krajsk\u00e9ho s\u00fadu v Ko\u0161iciach<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">presadzoval v Ko\u0161iciach vybudovanie modern\u00e9ho justi\u010dn\u00e9ho pal\u00e1ca, tento z\u00e1mer sa neuskuto\u010dnil, na pl\u00e1novanom pozemku bolo postaven\u00e9 policajn\u00e9 riadite\u013estvo (za\u010diatok v\u00fdstavby v roku 1928)<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">v s\u00eddle tabul\u00e1rneho s\u00fadu bolo prenajat\u00fdch 20 miestnost\u00ed pre V\u00fdchodoslovensk\u00e9 \u017eeleznice, nako\u013eko nemali v meste \u017eiadne svoje priestory<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">Justi\u010dne ods\u00faden\u00ed malolet\u00ed ob\u010dania boli umiest\u0148ovan\u00ed v Polep\u0161ovni v \u201ejusti\u010dnom\u201d oddelen\u00ed, potom v Komensk\u00e9ho \u00fastave v dne\u0161n\u00fdch priestoroch Univerzity veterin\u00e1rneho lek\u00e1rstva<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">na podnet \u010cS\u010cK, ako silno soci\u00e1lne orientovanej organiz\u00e1cie pod veden\u00edm Alice Masarykovej spriatelenej s Dr. Martinom Mi\u010durom v roku 1928 bol pre realiz\u00e1ciu vypracovan\u00fd projekt soci\u00e1lneho domu<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">Ko\u0161ick\u00e9ho kanonika Dr. B\u00e9lu &#8211; Vojtecha Wicka (1873 &#8211; 1955), ktor\u00fd sa narodil v Sabinove (obaja rodi\u010dia poch\u00e1dzali z\u00a0Malej Idy pri Ko\u0161iciach) sa zastal spolu s E. Bene\u0161om a kardin\u00e1lom Ka\u0161parom ako spisovate\u013ea a historika Ko\u0161\u00edc, ktor\u00fd svoju \u010dinnos\u0165 vyv\u00edjal v z\u00e1ujme ma\u010farskej a slovenskej kult\u00fary<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">podporoval zriadenie \u0161tudentsk\u00e9ho intern\u00e1tu (e\u0161te ako minister) pre dedinsk\u00fa ml\u00e1de\u017e v Ko\u0161iciach. Napomohol k tomuto \u00fa\u010delu vyu\u017ei\u0165 chudobinec na Pe\u0161tianskej triede (dnes Ju\u017en\u00e1 trieda &#8211; dom d\u00f4chodcov). Bolo to spolo\u010dn\u00e9 \u00fasilie so \u017eupanom Rumanom a Karolom Murga\u0161om<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">b\u00fdval v budove tabul\u00e1rneho s\u00fadu v Ko\u0161iciach na ulici \u0160rob\u00e1rova 57.<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1923<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">D\u0148a 22. febru\u00e1ra prijat\u00fd za \u010dlena MO MS v Ko\u0161iciach. Vo volebnom obdob\u00ed 1925 &#8211; 1926 predseda MO MS, potom do roku 1931 len \u010dlenom. V marci odmenen\u00fd Diplomom. Po\u010det \u010dlenov do roku 1931 vzr\u00e1stol na 181. \u010clenmi MO MS boli v\u00a0tom obdob\u00ed: K. Murga\u0161 &#8211; riadite\u013e gymn\u00e1zia, Uram R. Podtatransk\u00fd &#8211; spisovate\u013e, MUDr. Uram Jozef. riadite\u013e \u0160t\u00e1tnej nemocnice, Dr. Juraj Sl\u00e1vik &#8211; \u017eupan, gen. R. Gajda, Dr. J\u00e1n Ruman &#8211; \u017eupan, Anton Pr\u00eddavok &#8211; u\u010dite\u013e, A. \u0160teliar &#8211; riadite\u013e gymn\u00e1zia, ThDr. Jozef \u010c\u00e1rsky &#8211; biskup a\u00a0\u010fal\u0161\u00ed.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1923<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p>Prezident V\u0161eobecnej \u00faverovej banky v Ko\u0161iciach.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1923<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Dr. M. Mi\u010dura bol 9.5.1923 vymenovan\u00fd za \u010dlena spr\u00e1vnej rady Americko &#8211; slovenskej banky, v tom \u010dase bol aj predsedom spr\u00e1vnej rady vo V\u00daB, ktor\u00e1 nesk\u00f4r splynula s ASB.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1924<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Aj v \u010fal\u0161\u00edch rokoch na podnet Dr. Martina Mi\u010duru pri \u010cSL na Slovensku boli zalo\u017een\u00e9 Odborov\u00e9 organiz\u00e1cie ro\u013en\u00edkov, robotn\u00edkov, remeseln\u00edkov, obchodn\u00edkov a \u0161t\u00e1tnych zamestnancov.<\/p>\n<ul>\n<li style=\"text-align: justify;\">v Ko\u0161iciach v rokoch 1924 &#8211; 1938 vych\u00e1dzal \u010dasopis Tabakov\u00fd robotn\u00edk. Bol org\u00e1nom zv\u00e4zu tabakov\u00fdch tov\u00e1rn\u00ed pod vplyvom \u013eudovej strany.<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1924<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">D\u0148a 11. apr\u00edla sa v Ko\u0161iciach uskuto\u010dnilo valn\u00e9 zhroma\u017edenie Dru\u017estva V\u00fdchodoslovensk\u00e9ho n\u00e1rodn\u00e9ho divadla v Slovenskom n\u00e1rodnom klube. Jednanie viedol gen. R. Gajda a prejedn\u00e1vali sa z\u00edskan\u00e9 podiely Dru\u017estva. Predsedom sa stal R. Gajda, podpredsedami Dr. J\u00e1n Ruman &#8211; ko\u0161ick\u00fd ve\u013eko\u017eupan a Dr. Martin Mi\u010dura \u2013 prezident s\u00fadnej tabule v Ko\u0161iciach.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1925<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">V tomto roku zalo\u017eil na Slovensku \u010ceskoslovensk\u00fa stranu \u013eudov\u00fa, ktorej bol predsedom. Stranu zalo\u017eil na podklade nes\u00fahlasu s politikou Hlinkovej slovenskej \u013eudovej strany. Vo vo\u013eb\u00e1ch v roku 1925 z\u00edskala strana na Slovensku okolo 16.000 hlasov, v\u00a0roku 1935 asi 36.000 hlasov, \u010do bolo len asi 13 % v\u00ed\u0165aznej Republik\u00e1nskej strany zemedelskej. Jeho najbli\u017e\u0161\u00edm spolupracovn\u00edkom a spoluzakladate\u013eom bol kanonik A. Cvin\u010dek.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1925<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Pred vo\u013ebami charakterizoval v prvom Prevolan\u00ed k Slov\u00e1kom svoj program heslom \u201eZa Boha a Slova\u010d\u201d a charakterizoval ho takto:<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>\u010cas\u0165 venovan\u00e1 rodine:<\/p>\n<ul>\n<li>aby bola obnoven\u00e1 nerozlu\u010dnos\u0165 man\u017eelstva<\/li>\n<li>umo\u017eni\u0165 vstup \u017een\u00e1m do v\u0161etk\u00fdch oborov n\u00e1rodn\u00e9ho \u017eivota<\/li>\n<li>podpori\u0165 popula\u010dn\u00fd rozvoj, z\u00e1konom zak\u00e1za\u0165 umel\u00e9 preru\u0161enie tehotenstva<\/li>\n<li>zriadi\u0165 verejn\u00e9 jasle a \u0161peci\u00e1lne \u00fastavy pre siroty, neman\u017eelsk\u00e9 deti a opusten\u00e9 deti<\/li>\n<li>potla\u010di\u0165 alkoholizmus a zriadi\u0165 lie\u010debn\u00e9 \u00fastavy pre alkoholikov<\/li>\n<li>zak\u00e1za\u0165 predaj alkoholick\u00fdch n\u00e1pojov de\u0165om do 16 rokov<\/li>\n<li>zak\u00e1za\u0165 a potiera\u0165 prostit\u00faciu<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>Obecn\u00e9 zriadenie:<\/p>\n<ul>\n<li>demokratiz\u00e1ciu obc\u00ed<\/li>\n<li>vo\u013ebu starostov obc\u00ed na z\u00e1klade kvalifikovanosti<\/li>\n<li>v\u0161eobecn\u00e9 rovn\u00e9, vo\u013en\u00e9 a tajn\u00e9 hlasovanie s pomern\u00fdm zast\u00fapen\u00edm<\/li>\n<li>povinnos\u0165 voli\u0165 od 21 rokov a zavedenie plebiscitu<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>Kult\u00farna a n\u00e1bo\u017eensk\u00e1 oblas\u0165:<\/p>\n<ul>\n<li>zachovanie a prehlbovanie kres\u0165anskej kult\u00fary<\/li>\n<li>n\u00e1bo\u017eensk\u00fa v\u00fdchovu v \u0161kole a slobodu vyu\u010dovania a v\u00fdchovy<\/li>\n<li>zaru\u010di\u0165 jazykov\u00e9 pr\u00e1va n\u00e1rodov republiky v \u0161kole a \u00farade<\/li>\n<li>spolupr\u00e1cu cirkvi a \u0161t\u00e1tu pre blaho n\u00e1roda<\/li>\n<li>slobodu svedomia a konania bohoslu\u017eby, rovnopr\u00e1vnos\u0165 pr\u00edslu\u0161n\u00edkov v\u0161etk\u00fdch n\u00e1bo\u017eensk\u00fdch vyznan\u00ed vo v\u0161etk\u00fdch odboroch verejn\u00e9ho \u017eivota<\/li>\n<li>bojova\u0165 proti nemravnej literat\u00fare a zvrhl\u00e9mu umeniu<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Hospod\u00e1rsko &#8211; spolo\u010densk\u00fd program:<\/p>\n<ul>\n<li style=\"text-align: justify;\">ochrana a podpora v\u0161etk\u00fdch stavov, robotn\u00edctvo aby bolo rovn\u00e9 ostatn\u00fdm triedam, zachova\u0165 sin\u00fd stredn\u00fd stav, upravi\u0165 ich platy vzh\u013eadom na po\u010detnos\u0165 rod\u00edn<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">ochrana v\u00fdrobcov a spotrebite\u013eov, zachovanie s\u00fakromn\u00e9ho majetku<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">zaklada\u0165 ro\u013en\u00edcke, remeseln\u00edcke, robotn\u00edcke i \u00faradn\u00edcke odborov\u00e9 zdru\u017eenia<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">zdokonali\u0165 soci\u00e1lne poistenie, zavies\u0165 poistenie v nezamestnanosti<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">odstr\u00e1ni\u0165 bytov\u00fa n\u00fadzu ur\u00fdchlenou bytovou v\u00fdstavbou<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">previes\u0165 parcel\u00e1ciu ve\u013ekostatkov pre mal\u00fdch ro\u013en\u00edkov dlhodob\u00fdmi spl\u00e1tkami, drobn\u00fd \u013eud by bol osloboden\u00fd od d\u00e1vky z majetku, da\u0148ov\u00e9 bremen\u00e1 upravi\u0165 pod\u013ea finan\u010dnej v\u00fdkonnosti s oh\u013eadom na rodinn\u00e9 pomery<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>Zdravotn\u00edcka politika:<\/p>\n<ul>\n<li>ustanovi\u0165 st\u00e1le zdravotn\u00e9 komisie<\/li>\n<li>nestava\u0165 prek\u00e1\u017eky priemyslu ak je splnen\u00e1 zdravotn\u00e1 ochrana<\/li>\n<li>podporova\u0165 \u0161porty, stava\u0165 ihrisk\u00e1<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>Medzin\u00e1rodn\u00e9 ot\u00e1zky:<\/p>\n<ul>\n<li>medzin\u00e1rodn\u00e9 pr\u00e1vo aby bolo vybudovan\u00e9 na kres\u0165ansk\u00fdch z\u00e1sad\u00e1ch<\/li>\n<li>zmluvy medzi \u0161t\u00e1tmi aby boli verejn\u00e9, Sv\u00e4tej stolici da\u0165 z\u00e1ruky nez\u00e1vislosti a previes\u0165 medzin\u00e1rodn\u00fa ochranu n\u00e1bo\u017eensk\u00fdch a n\u00e1rodnostn\u00fdch men\u0161\u00edn<\/li>\n<li>neutralitu \u010ceskoslovenska<\/li>\n<li>obchodn\u00e9 zmluvy na dlh\u00e9 lehoty na z\u00e1klade vz\u00e1jomnosti<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>Politika:<\/p>\n<ul>\n<li style=\"text-align: justify;\">vybudovanie nov\u00e9ho spravodliv\u00e9ho poriadku politick\u00e9ho, soci\u00e1lneho i kult\u00farneho v \u010cSR v duchu kres\u0165anskej solidarity a rovnopr\u00e1vnosti v\u0161etk\u00fdch tried<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">stanovanie a ochranu pr\u00e1v, slobodu prejavu a zdru\u017eovania, vo\u013eby konan\u00e9 v\u0161eobecn\u00fdm, rovn\u00fdm a tajn\u00fdm hlasovan\u00edm pod\u013ea z\u00e1sad pomernosti<\/li>\n<li>vybudova\u0165 v\u0161estranne rozvinut\u00fa samospr\u00e1vu a \u013eud vychov\u00e1va\u0165 k \u00fa\u010dasti na samospr\u00e1ve<\/li>\n<li>\u013eudov\u00fa vl\u00e1du, aby vych\u00e1dzala z \u013eudov\u00fdch poslancov<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1925<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">\u013dudotypia &#8211; bola tla\u010diare\u0148 \u010cSL v Bratislave a p\u00f4sobila ako pobo\u010dka Brnianskej \u013eudovej tla\u010diarne. V nej boli tla\u010den\u00e9 knihy, prejavy, noviny, ktor\u00fdch vydavate\u013eom &#8211; autorom bol Dr. Martin Mi\u010dura.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1925<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Zalo\u017eil denn\u00edk \u013dudov\u00e1 politika, ako periodikum \u010cSL, ktorej bol predsedom. Denn\u00edk vych\u00e1dzal od 30.10.1925 do 30.10.1938. Jeho redaktormi boli napr. Emo Boh\u00fa\u0148 a Milo\u0161 Bug\u00e1r.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1925<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Stal sa \u010dlenom Poslaneckej snemovne N\u00e1rodn\u00e9ho zhroma\u017edenia, ktor\u00e1 zasadala v\u00a0pra\u017eskom Rudolf\u00edne.<\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>v rokoch 1925-1936 bol predsedom \u00fastavno &#8211; pr\u00e1vneho v\u00fdboru<\/li>\n<li>v roku 1936 sa tejto funkcie vzdal a prevzal funkciu gener\u00e1lneho referenta pre n\u00e1vrh o Civilnom s\u00fadnom poriadku<\/li>\n<li>febru\u00e1ra predklad\u00e1 PS NZ spr\u00e1vu \u00daPV (\u00dastavno pr\u00e1vny v\u00fdbor) na prijatie z\u00e1kona o z\u00e1sluh\u00e1ch T. G. Masaryka<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">v roku 1925 bol \u010dlenom exekut\u00edvy ME v \u013eadovom hokeji konan\u00fdch v Starom Smokovci<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1925<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Formuloval ideologick\u00e9 a politick\u00e9 princ\u00edpy hnutia (Mi\u010durova strana) ako kres\u0165ansk\u00fd solidarizmus slovenskej a \u010deskej vz\u00e1jomnosti, nepodporoval auton\u00f3miu, vyslovil podporu Krajinsk\u00e9mu zriadeniu.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1925<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">D\u0148a 31. m\u00e1ja z\u00fa\u010dastnil sa na II. zjazde \u010deskoslovensk\u00fdch pr\u00e1vnikov v Brne (s\u00eddlil tu Najvy\u0161\u0161\u00ed s\u00fad \u010cSR) a bol predsedom sekcie trestn\u00e9ho pr\u00e1va ako prezident tabul\u00e1rneho s\u00fadu v\u00a0Ko\u0161iciach.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1925<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Formuloval ideologick\u00e9 a politick\u00e9 princ\u00edpy hnutia (Mi\u010durova strana) ako kres\u0165ansk\u00fd solidarizmus slovenskej a \u010deskej vz\u00e1jomnosti, nepodporoval auton\u00f3miu, vyslovil podporu Krajinsk\u00e9mu zriadeniu.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1925<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">D\u0148a 31. m\u00e1ja z\u00fa\u010dastnil sa na II. zjazde \u010deskoslovensk\u00fdch pr\u00e1vnikov v Brne (s\u00eddlil tu Najvy\u0161\u0161\u00ed s\u00fad \u010cSR) a bol predsedom sekcie trestn\u00e9ho pr\u00e1va ako prezident tabul\u00e1rneho s\u00fadu v\u00a0Ko\u0161iciach.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1925<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">V rokoch od 1925 Dr. M. Mi\u010dura vyd\u00e1val: denn\u00edk \u013dudov\u00e1 politika (30.l0.1925 \u2013 30.10.1938), Mesa\u010dn\u00edk \u013dudov\u00fd ch\u00fdrnik (1926 &#8211; 1938), mesa\u010dn\u00edk Slovensk\u00fd gazda (1925 &#8211; 1938 v Pre\u0161ove) a Mesa\u010dn\u00edk Gazdina (1927 &#8211; 1937). N\u00e1klady denn\u00edka bol 1000 kusov. Celo\u0161t\u00e1tnym denn\u00edkom \u010cSL boli Lidov\u00e9 listy vyd\u00e1vanie v Prahe.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1925<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Vo volebn\u00fdch rokoch 18.3.1920, 15.11.1925, 27.10.1929 a 19.5.1935 z\u00edskala \u010ceskoslovensk\u00e1 strana lidov\u00e1 v \u010cSR 11,3 \u2013 7,48 % v\u0161etk\u00fdch hlasov, resp. 33 \u2013 22 mand\u00e1tov do poslaneckej snemovne NZ, v ktorej bolo k dispoz\u00edcii 300 mand\u00e1tov. \u010eal\u0161\u00edch 150 bolo v sen\u00e1te. \u010csl. strana \u013eudov\u00e1 na Slovensku vst\u00fapila do politiky pod veden\u00edm Dr. Martina Mi\u010duru v roku 1925, kedy z\u00edskala 17.773 hlasov, v roku 1929 &#8211; 36.548 hlasov a v roku 1935 &#8211; 35.514 hlasov, \u010do bolo v priemere asi 4,8 %. \u010csl. strana \u013eudov\u00e1 na Slovensku zanikla v roku 1939 splynut\u00edm s NJ pod veden\u00edm HS\u013dS.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">V roku 1925 sa malo uskuto\u010dni\u0165 v Prahe ME v \u013eadovom hokeji. Pre nepriazniv\u00e9 po\u010dasie boli ME premiestnen\u00e9 do Tatier, do Star\u00e9ho Smokovca a\u00a0Tatranskej Lomnice (8. &#8211; 11. janu\u00e1ra). Majstrovstiev sa z\u00fa\u010dastnili len mu\u017estv\u00e1 \u010cSR, Rak\u00faska, \u0160vaj\u010diarska a Belgicka. \u010cSR nad menovan\u00fdmi zv\u00ed\u0165azila postupne 3:0, 1:0 a 6:0 a stali sa majstrami Eur\u00f3py. Dom\u00e1ce mu\u017estvo bolo zlo\u017een\u00e9 len z 13 hr\u00e1\u010dov. \u010cestn\u00fdm \u010dlenom pr\u00edpravn\u00e9ho v\u00fdboru bol aj Dr. Martin Mi\u010dura, v tom \u010dase prezident Tabul\u00e1rneho s\u00fadu v Ko\u0161iciach.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">D\u0148a 6. decembra sa z\u00fa\u010dast\u0148uje na introniz\u00e1cii novoustanoven\u00e9ho apo\u0161t. Administr\u00e1tora biskupa Jozefa \u010c\u00e1rsk\u00e9ho.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1926<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Zalo\u017eil t\u00fd\u017edenn\u00edk \u013dudov\u00fd ch\u00fdrnik, ktor\u00e9ho bol vydavate\u013eom a majite\u013eom. Prv\u00e9 \u010d\u00edslo t\u00fd\u017edenn\u00edka vy\u0161lo 03. janu\u00e1ra 1926 a noviny vych\u00e1dzali do roku 1938.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1926<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Z\u00fa\u010dastnil sa na kladen\u00ed z\u00e1kladn\u00e9ho kame\u0148a pre kostol sv. Michala v Lednick\u00fdch Rovniach spolu s rodinou \u0160tefana Ondrejkovi\u010da. O v\u00fdstavbu kostola sa staral miestny far\u00e1r Jozef Kolo\u0161, kostol bol dan\u00fd do u\u017e\u00edvania v\u00a0roku 1927.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1926 &#8211; 1927<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">V rodnej obci Dlh\u00e9 Pole na svoje n\u00e1klady dal prestava\u0165 existuj\u00faci kostol (postaven\u00fd v roku 1613 ako dreven\u00fd, v roku 1733 &#8211; 1735 prestavan\u00fd na murovan\u00fd) a nain\u0161talova\u0165 nov\u00fd organ, na ktorom s\u00e1m hr\u00e1val, je patr\u00f3nom tohto kostola. Kostol bol posv\u00e4ten\u00fd za pr\u00edtomnosti ministra Dr. J. \u0160r\u00e1mka J. E. biskupom nitrianskym Dr. Karolom Kme\u0165kom.<\/p>\n<ul>\n<li style=\"text-align: justify;\">daroval zvon brezovsk\u00fdm katol\u00edkom<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">za pr\u00edtomnosti Dr. M. Mi\u010dura biskup Mari\u00e1n Bl\u00e1ha vysv\u00e4til v\u00a0Dlhom Poli kaplnku<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">v\u00fdstavba drot\u00e1rskej tov\u00e1rne vo Ve\u013ekom Rovnom &#8211; nezrealizovala sa<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">bol podporovate\u013eom \u010dinnosti katol\u00edckeho gymn\u00e1zia v\u00a0Malack\u00e1ch, v\u00a0\u010dinnosti ktor\u00e9ho videl v\u00fdchovu katol\u00edckej ml\u00e1de\u017ee a \u013eud\u00ed aj so \u0161t\u00e1totvorn\u00fdm poslan\u00edm pre Slovensko<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1926<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">D\u0148a 08. augusta sa konala v Rajci manifest\u00e1cia, na ktorej vyst\u00fapil Dr. Martin Mi\u010dura a objasnil v\u00fdznam a zameranie \u010cSL na Slovensku, vysvet\u013eoval, \u017ee strana je katol\u00edcka, n\u00e1rodn\u00e1 a \u013eudov\u00e1. V tomto roku vyst\u00fapil aj na zjazde Katol\u00edckych \u013eudov\u00fdch zemedelcov vo Velehrade (Morava), kde bola prijat\u00e1 Velehradsk\u00e1 rezol\u00facia (vz\u00e1jomnos\u0165 \u010cechov a Slov\u00e1kov), ktor\u00e1 bola zahrnut\u00e1 do programu \u010cSL na Slovensku.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1927<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Na zasadnut\u00ed Poslaneckej snemovne 18.9.1927 v\u00a0Prahe pripomienkoval n\u00e1vrh \u017divnostensk\u00e9ho z\u00e1kona a pouk\u00e1zal:<\/p>\n<ul>\n<li>Na dlh\u00e9 \u010dakanie na s\u00fadne rozsudky,<\/li>\n<li>Dane plati\u0165 nie naraz, ale po \u010dastiach,<\/li>\n<li>Zabezpe\u010di\u0165 drobn\u00e9 \u00favery pre \u017eivnostn\u00edkov,<\/li>\n<li>Nedostatok \u017eivnostensk\u00e9ho vzdel\u00e1vania.<\/li>\n<\/ul>\n<p>K\u00a0budovan\u00e9mu \u0160t\u00e1tnemu vzdel\u00e1vaciemu \u00fastavu v\u00a0T. Sv. Martine navrhuje aj zriadenie umeleckej &#8211; priemyslovej \u0161koly.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">V\u00a0tomto roku bol v\u00a0Ko\u0161iciach zalo\u017een\u00fd Autoklub Ko\u0161ice. Jeho predsedom sa stal Dr. Jozef Farka\u0161. U\u017e v\u00a0nasleduj\u00facom roku 1928 1. augusta Autoklub zorganizoval jazdu spo\u013eahlivosti k\u00a010. v\u00fdro\u010diu vzniku \u010cSR. Patron\u00e1t nad t\u00fdmto podujat\u00edm mali Dr. Martin Mi\u010dura \u2013 prezident tabul\u00e1rneho s\u00fadu v\u00a0Ko\u0161iciach a\u00a0Dr. Mut\u0148ansk\u00fd \u2013 ko\u0161ick\u00fd \u017eupan. Tra\u0165 viedla z\u00a0Ko\u0161\u00edc do Tatranskej Lomnice a\u00a0sp\u00e4\u0165 do Ko\u0161\u00edc.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1927<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Skupina poslancov Jan Dost\u00e1lek, Martin Mi\u010dura, Zoch (evanjelik) a \u010fal\u0161\u00ed predlo\u017eili (27.05.) n\u00e1vrh z\u00e1kona, aby aj duchovn\u00ed dost\u00e1vali \u0161t\u00e1tny pr\u00edspevok. Z\u00e1kon podporilo 143 poslancov a bol schv\u00e1len\u00fd.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1927<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p>Od tohto roku do roku 1945 bol richt\u00e1rom v Byt\u010di.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1927<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Medzn\u00edkom v \u010dinnosti \u010cSL na Slovensku bolo zasadnutie krajinsk\u00e9ho v\u00fdboru v Tur\u010dianskych Tepliciach (10.06.), kde sa okrem in\u00e9ho zaujalo:<\/p>\n<ul>\n<li>stanovisko k akcii lorda Rothermerea, ktor\u00fd spochyb\u0148oval Trianonsk\u00fa zmluvu. Pri tejto pr\u00edle\u017eitosti vyhl\u00e1sil \u201eT\u00fdmto vyhlasujem trianonsk\u00fd mier za nedotknute\u013en\u00fd z\u00e1klad n\u00e1\u0161ho slobodn\u00e9ho n\u00e1rodn\u00e9ho bytia&#8230;..\u201c,<\/li>\n<li>\u017eiadame aj priznanie v\u0161etk\u00fdch pr\u00e1v ak\u00e9 ma\u010farsk\u00e1 men\u0161ina pou\u017e\u00edva u n\u00e1s slovensk\u00fdm ob\u010danom v Ma\u010farsku, aby bolo zamedzen\u00e9 ich n\u00e1rodn\u00e9mu ub\u00edjaniu,<\/li>\n<li>na zasadnut\u00ed bol zvolen\u00fd 24 \u010dlenn\u00fd krajinsk\u00fd v\u00fdbor, 8 \u010dlenn\u00e9 predstavenstvo \u010cSL a za predsedu \u010cSL Dr. Martin Mi\u010dura.<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1928<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">D\u0148a 09. febru\u00e1ra predlo\u017eil v parlamente Zemedelsk\u00fa rezol\u00faciu, v ktorej \u017eiadal:<\/p>\n<ul>\n<li style=\"text-align: justify;\">rozdelenie slovenskej p\u00f4dy v\u0161etk\u00fdm Slov\u00e1kom bez rozdielu politickej pr\u00edslu\u0161nosti,<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">rev\u00edziu pr\u00eddelov zbytkov\u00fdch statkov a napravenie v\u0161etk\u00fdch kr\u00edvd zapr\u00ed\u010dinen\u00fdch stran\u00edckym prev\u00e1dzan\u00edm pozemkovej reformy,<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">reorganiz\u00e1ciu spr\u00e1vneho v\u00fdboru \u0160t\u00e1tneho pozemkov\u00e9ho fondu,<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">z\u00e1kon na \u00fapravu patron\u00e1tneho pr\u00e1va,<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">lesn\u00fa reformu prev\u00e1dza\u0165 nepoliticky, so zrete\u013eom na z\u00e1ujmy n\u00e1rodohospod\u00e1rske.<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1928<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Na prelome 2. a 3. dec\u00e9nia 20. storo\u010dia na vlastn\u00e9 n\u00e1klady dal postavi\u0165 v\u00a0nemenovanej obci pri Rajci kaplnku, pri vysviacke ktorej re\u010dnil Tido J. Ga\u0161par a po \u0148om Dr. Martin Mi\u010dura.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1928<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">V\u00a0novembri tohto roku bol HS\u013dS obvinen\u00fd, \u017ee je pr\u00edslu\u0161n\u00edkom slobodomur\u00e1rske l\u00f3\u017ee v Ko\u0161iciach. I\u0161lo o diskrimin\u00e1ciu Dr. Martina Mi\u010duru v\u00a0o\u010diach katol\u00edckej verejnosti.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1930<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">V\u00a0j\u00fali sa v\u00a0Tren\u010dianskych Tepliciach konal Concours\u00b4d Elegance ako s\u00fa\u0165a\u017e o\u00a0najkraj\u0161ie vozidlo. Celkom sa s\u00fa\u0165a\u017ee z\u00fa\u010dastnilo 68 automobilov r\u00f4znych svetov\u00fdch zna\u010diek zo Slovenska, \u010ciech a\u00a0zahrani\u010dia, ktor\u00e9 boli rozdelen\u00e9 do 4 s\u00fa\u0165a\u017en\u00fdch skup\u00edn A-B-C-D. \u010cestn\u00fd hodnotiaci v\u00fdbor tvorili Dr. Martin Mi\u010dura \u2013 prezident hlavn\u00e9ho s\u00fadu v\u00a0Ko\u0161iciach, Dr. Ringhoffer \u2013 podnikate\u013e z\u00a0Prahy a\u00a0viacero man\u017eeliek prominentn\u00fdch podnikate\u013eov a\u00a0osobnost\u00ed. V\u00a0kateg\u00f3rii B 2. miesto z\u00edskal Dr. M. Mi\u010dura svojim automobilom Tatra &#8211; 52.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">V\u00a0Almanachu \u010deskoslovensk\u00fdch pr\u00e1vnikov z\u00a0roku 1930, v\u00a0ktorom je uveden\u00fdch pribli\u017ene 3500 pr\u00e1vnikov, je na strane 286 \u2013 287 uveden\u00fd aj Dr. Martin Mi\u010dura. Z\u00a0uveden\u00e9ho po\u010dtu je pribli\u017ene 5% Slov\u00e1kov napr. D\u00e9rer, Dula, Ivanka, Fajnor, Halla, K\u00e1lay, Markovi\u010d, Sl\u00e1vik a\u00a0\u010fal\u0161\u00ed.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1930<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Sa z\u00e1sadne pr\u00e1vne ohradil proti zmene katol\u00edckych gymn\u00e1zi\u00ed (17 -18) na \u0161t\u00e1tne, pri\u010dom tento z\u00e1mer sa net\u00fdkal ma\u010farsk\u00e9ho gymn\u00e1zia v\u00a0Kom\u00e1rne a evanjelick\u00fdch gymn\u00e1zi\u00ed v Ke\u017emarku a Pre\u0161ove.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1930<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">V\u00a0pra\u017eskej Poslaneckej snemovni d\u0148a 19.02.1930 povedal re\u010d \u201ePal\u010div\u00e9 rany Slovenska\u201c k rozpo\u010dtu na aktu\u00e1lny rok, kde v\u00a0s\u00favislosti so Slovenskom pouk\u00e1zal hlavne na:<\/p>\n<ul>\n<li style=\"text-align: justify;\">nerovnos\u0165 priamych dan\u00ed a dan\u00ed spotrebn\u00fdch (konzumn\u00fdch), obchodn\u00fdch a cien v\u00a0pomere cca 1:6, \u010do ne\u00famerne za\u0165a\u017euje obyvate\u013estvo, \u017eivnostn\u00edkov, remeseln\u00edkov a ro\u013en\u00edkov<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">Slovensku bolo pridelen\u00fdch len cca 5 % na \u010derpanie \u0161t\u00e1tnych prostriedkov<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">upozornil na skuto\u010dnos\u0165, \u017ee ve\u013ek\u00fd poplatn\u00edci dane neplatia, k\u00fdm drobn\u00ed takto robia ak nie s\u00fa pod exeku\u010dn\u00fdm tlakom<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">pre zv\u00fd\u0161enie zamestnanosti \u017eiadal podporova\u0165 \u017eivnosti a medzi nimi aj podomov\u00fd predaj a to ustanoven\u00edm z\u00e1kona<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">pouk\u00e1zal na neznalos\u0165 Prahy slovensk\u00e9ho venkova, preto\u017ee ich n\u00e1v\u0161tevy s\u00fa v\u00fdlety do Tatier a n\u00e1v\u0161tevy \u0161t\u00e1tnych pal\u00e1cov<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">po\u010det nemocni\u010dn\u00fdch l\u00f4\u017eok na Slovensku s\u00fa 2 l\u00f4\u017eka na 10.000 obyvate\u013eov<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">po\u017eadoval dobudovanie bratislavsk\u00e9ho a kom\u00e1r\u0148ansk\u00e9ho pr\u00edstavu a regul\u00e1ciu V\u00e1hu a Moravy<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">tr\u00e1pil ho nedostato\u010dn\u00fd rozvoj \u017eelezn\u00edc na Slovensku<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">pouk\u00e1zal na diskrimin\u00e1ciu katol\u00edckych \u0161k\u00f4l, napr\u00edklad za RU bolo pre potreby katol\u00edckych \u0161k\u00f4l v\u00a0rokoch 1909 a 1910 vydan\u00fdch 415.000 slovensk\u00fdch u\u010debn\u00edc, v\u00a0s\u00fa\u010dasnosti je toto \u010d\u00edslo podobn\u00e9<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">pouk\u00e1zal na prek\u00e1\u017ekarsk\u00fd postoj centr\u00e1lnych in\u0161tit\u00faci\u00ed ku cirkevn\u00fdm \u0161kol\u00e1m, a nedost\u00e1vaj\u00face sa vzdelanie de\u0165om z\u00a0kopan\u00edc<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">pouk\u00e1zal na nesl\u00fdchan\u00fd \u00fatok vl\u00e1dy sovietskeho Ruska na kres\u0165ansk\u00e9 n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 vyznanie (sloboda vyznania n\u00e1bo\u017eenstva bola zaru\u010den\u00e1 z\u00e1konom z\u00a0roku 1929) a pripojil sa k\u00a0v\u00fdzve sv. Otca k\u00a0modlitb\u00e1m na de\u0148 19. marca 1930<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">k\u00a0politickej spr\u00e1ve na Slovensku zaujal stanovisko: podporil vznik ve\u013ek\u00fdch \u017e\u00fap a pouk\u00e1zal na nedostato\u010dn\u00e9 prepojenie s\u00a0krajsk\u00fdmi zastupite\u013estvami a okresn\u00fdmi \u00faradmi<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">pouk\u00e1zal na nedostatok administrat\u00edvnych pracovn\u00edkov v\u00a0t\u00fdchto in\u0161tit\u00faci\u00e1ch, \u010do vedie k\u00a0prie\u0165ahom a \u010dasto k\u00a0neodborn\u00e9mu vybavovaniu agendy, pouk\u00e1zal aj na potrebu zaplni\u0165 tieto miesta uch\u00e1dza\u010dmi z\u00a0\u010ciech a Moravy<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">podobne na Slovensku je nedostatok systematizovan\u00fdch miest pre lesn\u00fa odborn\u00fa slu\u017ebu a zverolek\u00e1rstvo<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">po\u017eadoval odstr\u00e1nenie nerovnosti medzi ro\u013en\u00edkmi v\u00a0\u010cech\u00e1ch a na Slovensku, ktor\u00e1 je v\u00a0tom, \u017ee slovensk\u00fd ro\u013en\u00edk nem\u00e1 pr\u00e1vo na n\u00e1hradu za odporazen\u00e9 zvierat\u00e1 z\u00a0titulu n\u00e1kazy a aby sa odstr\u00e1nilo d\u00e1vanie kolkov pri predaji dobytka<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1930<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">D\u0148a 25. novembra v tomto roku predniesol v Poslaneckej snemovni re\u010d k rozpo\u010dtu na rok 1931. Vo vyst\u00fapen\u00ed sa zameral na:<\/p>\n<ul>\n<li style=\"text-align: justify;\">zdravotn\u00edctvo, na jeho nedostato\u010dn\u00e9 financovanie a\u00a0vysok\u00fa \u00famrtnos\u0165 Slov\u00e1kov, ktor\u00e1 je napr. v\u00a0\u010cech\u00e1ch 17,5 a\u00a0na Slovensku 21,1 os\u00f4b na 1000 obyvate\u013eov<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">kritizoval nedostato\u010dn\u00fa agr\u00e1rnu politiku, nadmern\u00fd dovoz potrav\u00edn zo zahrani\u010dia, nedostato\u010dn\u00fa starostlivos\u0165 o \u017eivo\u010d\u00ed\u0161nu v\u00fdrobu, potreba z\u00e1kona na poistenie vo\u010di \u017eiveln\u00fdm pohrom\u00e1m, nedostatok lacn\u00fdch \u00faverov a celkove n\u00edzky rozpo\u010det na zemedelstvo a\u00a0hlavne na jeho \u0161kolstvo<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">v\u00a0oblasti \u017eelezn\u00edc bol nespokojn\u00fd s\u00a0pl\u00e1novan\u00fdm n\u00e1rastom ceny za osobn\u00e9 tarify o 20 %, podporil \u010fal\u0161ie zo\u0161t\u00e1t\u0148ovanie \u017eelezn\u00edc<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">kritizoval nedostato\u010dn\u00e9 uplat\u0148ovanie slovenskej ml\u00e1de\u017ee na u\u010dite\u013esk\u00fdch miestach a v\u00a0\u0161t\u00e1tnej spr\u00e1ve, nako\u013eko tieto miesta sa st\u00e1le obsadzuj\u00fa aj nekvalifikovan\u00fdmi \u013eu\u010fmi z \u010ciech<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">pouk\u00e1zal na naprosto nevyhovuj\u00faci pomer \u0161t\u00e1tnych dod\u00e1vok (\u0161t\u00e1tnych objedn\u00e1vok), ktor\u00fdch sa a\u017e 95% realizuje v\u00a0\u010cech\u00e1ch a len 5% na Slovensku<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">pouk\u00e1zal na nedostato\u010dn\u00fa exportn\u00fa politiku a na potrebu zriadi\u0165 exportn\u00e9 akad\u00e9mie pre potrebu v\u00fdchovy \u00faradn\u00edctva pre na\u0161e exportn\u00e9 podniky<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">\u010falej kritizoval nutn\u00fd \u201cexport\u201d obyvate\u013estva pre nedostatok pr\u00e1ce v\u00a0\u010cSR. Z\u00a0po\u010dtu vys\u0165ahovan\u00fdch os\u00f4b 247.000 pln\u00fdch 60% tvorili Slov\u00e1ci a to pri polovi\u010dnej \u013eudnatosti Slovenska oproti \u010cech\u00e1m<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1930<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">D\u0148a 24. m\u00e1ja sa konalo v \u017diline zakladaj\u00face valn\u00e9 zhroma\u017edenie Klubu Mi\u010durov\u00fdch akademikov. \u00dalohou bola podpora chudobn\u00e9ho \u0161tudentstva a v\u00fdchova siln\u00fdch jedincov, ktor\u00ed by viedli \u0161t\u00e1t. Tento po\u010din Dr. M. Mi\u010duru nedosiahol vyt\u00fd\u010den\u00e9 ciele.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1931 &#8211; 1942<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">V Byt\u010di, kde mal postaven\u00fa vilu, umo\u017enil z prostriedkov \u0161t\u00e1tu a vlastn\u00fdch postavi\u0165 me\u0161tiansku \u0161kolu &#8211; teraz gymn\u00e1zium (1928), katol\u00edcky kult\u00farny dom a Tatrabanku (1931), zregulova\u0165 rieku Petrovi\u010dka, urobi\u0165 kanaliz\u00e1ciu n\u00e1mestia, vydl\u00e1\u017edi\u0165 n\u00e1mestie, prestava\u0165 (1934), opravi\u0165, dobudova\u0165 hlavn\u00fd r. k. kostol zasv\u00e4ten\u00fd V\u0161etk\u00fdm sv\u00e4t\u00fdm a postavi\u0165 ve\u017eu (1938), faru (1942) a prestava\u0165 kostol Sv. Barbory pri cintor\u00edne. V\u0161etky tieto stavby projektoval M. M. Harminc.<\/p>\n<ul>\n<li style=\"text-align: justify;\">V Byt\u010di je po \u0148om pomenovan\u00e1 ulica ako \u201cMi\u010durova\u201d pri kostole Sv\u00e4tej Barbory pri miestnom cintor\u00edne, prv ulica Gork\u00e9ho<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><strong>&#8211; &#8211; &#8211;<\/strong><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<ul>\n<li><span style=\"color: #0000ff;\"><a style=\"color: #0000ff;\" name=\"_Toc292786739\"><\/a> <strong>3.4.1\u00a0 Obrazov\u00e1 pr\u00edloha ku kapitole<\/strong><\/span><\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>vid. kni\u017en\u00e9 vydanie knihy<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><strong>&#8211; &#8211; &#8211;<\/strong><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><a name=\"_Toc292786740\"><\/a><span style=\"color: #0000ff;\"><strong>3.5\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Prezident Hlavn\u00e9ho &#8211; vrchn\u00e9ho s\u00fadu (1931 &#8211; 1939)<\/strong><\/span><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">D\u0148a 01.01.1931 prevzal funkciu prezidenta Hlavn\u00e9ho s\u00fadu v Bratislave. T\u00fato vykon\u00e1val do roku 1939. S\u00fad mal s\u00eddlo v budove b\u00fdvalej Uhorskej kr\u00e1\u013eovskej dvornej komory, potom sl\u00fa\u017eila Uhorsk\u00e9mu snemu, dnes je s\u00eddlom Univerzitnej kni\u017enice na Michalskej ul. \u010d. 1 v Bratislave. Ako prezident Hlavn\u00e9ho s\u00fadu bol predsedom kodifika\u010dn\u00fdch komisi\u00ed pre civiln\u00e9, materi\u00e1lne a form\u00e1lne pr\u00e1vo a bol sk\u00fa\u0161obn\u00fdm komis\u00e1rom pre odbor ob\u010dianskeho pr\u00e1va a ob\u010dianskeho s\u00fadneho poriadku pre \u0161t\u00e1tne sk\u00fa\u0161ky na Pr\u00e1vnickej fakulte UK v Bratislave.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Po smrti Tom\u00e1\u0161a Ba\u0165u, firmy na Slovensku spravovala jeho man\u017eelka M\u00e1ria. V tomto \u010dase bol \u010deln\u00fdm predstavite\u013eom t\u00fdchto firiem, ako aj cement\u00e1rn\u00ed v Lietavskej L\u00fa\u010dke a Ladcoch. Z poz\u00edcie t\u00fdchto postaven\u00ed napom\u00e1hal zamestna\u0165 sa a aj do ved\u00facich funkci\u00ed presadi\u0165 Slov\u00e1kov. Ako poslanec napomohol zabezpe\u010di\u0165 finan\u010dn\u00e9 prostriedky na v\u00fdstavbu novej 12- triednej \u0161koly v Dlhom Poli, cesty a regul\u00e1cie rieky Dlhopo\u013eky. Podobn\u00fa pomoc poskytol aj Byt\u010di pri rekon\u0161trukcii n\u00e1mestia, regul\u00e1cii rieky Petrovi\u010dky, prestavbe kostolov a v\u00fdstavbe me\u0161tianskej \u0161koly (teraz gymn\u00e1zium). Jeho pr\u00ednosom v rodnej obci bolo aj povolanie sestier Sv\u00e4t\u00e9ho Kr\u00ed\u017ea, ktor\u00e9 na novej \u0161kole vykon\u00e1vali povolanie u\u010diteliek.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Zalo\u017eil zdru\u017eenie Slovensk\u00fdch katol\u00edckych akademikov (Mi\u010durov\u00fdch akademikov). Jeho poslan\u00edm bolo vychova\u0165 siln\u00fdch jedincov pre riadenie Slovenska v \u0161t\u00e1tnom zv\u00e4zku v \u010cSR. \u017dia\u013e, tento z\u00e1mer sa mu nepodarilo uskuto\u010dni\u0165. Ako prv\u00fd Slov\u00e1k pouk\u00e1zal na v\u00fdznam Pribinov\u00fdch sl\u00e1vnost\u00ed v Nitre, ako prame\u0148 kres\u0165anskej kult\u00fary. Bol delegovan\u00fd ako z\u00e1stupca \u010cSL do St\u00e1leho v\u00fdboru za preh\u013abenie spolupr\u00e1ce medzi slovensk\u00fdmi a \u010desk\u00fdmi katol\u00edkmi. V roku jeho \u017eivotn\u00e9ho jubilea 50-tych rokov obdr\u017eal ve\u013ea zdrav\u00edc a stal sa \u010destn\u00fdm ob\u010danom viacer\u00fdch obc\u00ed a bol potvrden\u00fd na funkciu starostu obce Byt\u010da. V parlamente predniesol ve\u013ek\u00fa re\u010d \u201eRovnak\u00e9 pr\u00e1va pre Slov\u00e1kov\u201c, kde pouk\u00e1zal na nerovnomern\u00e9 postavenie Slov\u00e1kov a \u010cechov v spolo\u010dnom \u0161t\u00e1te. Za\u010dal poukazova\u0165 na neprimeran\u00fa pr\u00edtomnos\u0165 \u010cechov v slovensk\u00fdch \u00faradoch. V tomto roku bol operovan\u00fd a n\u00e1sledne aj lie\u010den\u00fd v Sanat\u00f3riu prof. Kocha v Bratislave.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Pri pr\u00edle\u017eitosti jeho 50-tych naroden\u00edm mu priatelia na Slovensku vydali Pam\u00e4tnicu s jeho menom. Prispievate\u013emi boli politici, priatelia. Podobnej publicity sa mu dostalo aj v \u010desk\u00fdch tla\u010dovin\u00e1ch, napr. Hospod\u00e1\u0159sk\u00fd rozhled, Lidov\u00e9 listy, a\u00a0i.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1931<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Od 01.01.1931 do roku 1939 predseda Vrchn\u00e9ho (hlavn\u00e9ho) s\u00fadu v Bratislave.<\/p>\n<ul>\n<li style=\"text-align: justify;\">bol \u010dlenom kodifika\u010dn\u00fdch komisi\u00ed a to v sekci\u00e1ch: civiln\u00e9, materi\u00e1lne a form\u00e1lne pr\u00e1vo<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">v roku 1932 priv\u00edtal Zjazd mlad\u00fdch v Tren\u010dianskych Tepliciach, v ktorom videl organizovanie ml\u00e1de\u017ee pre bud\u00face potreby Slovenska<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">\u00farad predsedu Vrchn\u00e9ho s\u00fadu bol v budove na ul. Michalsk\u00e1 1, teraz Univerzitn\u00e1 kni\u017enica. Budova bola postaven\u00e1 pre Uhorsk\u00fa Kr\u00e1\u013eovsk\u00fa dvorn\u00fa komoru, potom sl\u00fa\u017eila uhorsk\u00e9mu snemu<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1931<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Ako prv\u00fd Slov\u00e1k v pra\u017eskom parlamente upozornil na v\u00fdznam Pribinov\u00fdch sl\u00e1vnost\u00ed v Nitre, ako na prame\u0148 kres\u0165anskej kult\u00fary.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1933<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">V apr\u00edli tohto roku bol delegovan\u00fd ako z\u00e1stupca \u010cS\u013d do St\u00e1leho v\u00fdboru za preh\u013abenie spolupr\u00e1ce medzi \u010desk\u00fdmi a slovensk\u00fdmi katol\u00edkmi.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1933<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Predniesol v Poslaneckej snemovni ve\u013ek\u00fa re\u010d \u201eRovnak\u00e9 pr\u00e1va pre Slovensko\u201d, kde v 11 bodoch pouk\u00e1zal na:<\/p>\n<ul>\n<li style=\"text-align: justify;\">zl\u00fa situ\u00e1ciu na slovenskom vidieku (hospod\u00e1rska kr\u00edza)<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">na kult\u00faru a \u0161kolstvo (\u00fapadok cirkevn\u00fdch \u0161k\u00f4l a n\u00e1rast \u0161k\u00f4l \u0161t\u00e1tnych, nedostatok financi\u00ed predov\u0161etk\u00fdm na \u0161kolstvo)<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">na pomer \u0161t\u00e1tu k Slovensku (ve\u013ek\u00fd nepomer invest\u00edci\u00ed do historick\u00fdch zem\u00ed v neprospech Slovenska)<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">na nedostatok poskytovan\u00fdch invest\u00edci\u00ed pre samospr\u00e1vu na Slovensku, napr. len polovicu z toho \u010do dost\u00e1va Morava a Sliezsko<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">na da\u0148ov\u00e9 bremeno (nemo\u017enos\u0165 plati\u0165 dane a ve\u013ek\u00e9 exek\u00facie)<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">na ro\u013en\u00edctvo (zn\u00ed\u017eenie rozpo\u010dtu ministerstva zemedelstva dopadne hlavne na Slovensko ako preva\u017ene agr\u00e1rnu krajinu)<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">obchodn\u00edci a \u017eivnostn\u00edci (nedostatok financi\u00ed pre v\u00fdrobu, obchod, turistiku)<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">cenov\u00e1 politika (pouk\u00e1zal na nedostato\u010dn\u00fd podiel slovensk\u00fdch firiem na \u0161t\u00e1tnych z\u00e1kazk\u00e1ch)<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">ml\u00e1de\u017e (pouk\u00e1zal na ve\u013ek\u00e9 &#8211; dvojit\u00e9 mo\u017enosti zamestn\u00e1vania vy\u0161\u0161\u00edch \u00faradn\u00edkov na \u00fakor Slov\u00e1kov a \u017eiadal, aby na Slovensko neboli prekladan\u00ed \u00faradn\u00edci z historick\u00fdch zem\u00ed a takto brali miesta slovenskej inteligencii a ml\u00e1de\u017ei)<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">zahrani\u010dn\u00e1 politika (pouk\u00e1zal na spolo\u010dn\u00fa, vz\u00e1jomne v\u00fdhodn\u00fa zahrani\u010dn\u00fa politiku \u010cechov a Slov\u00e1kov<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1933<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Uskuto\u010dnil sa pochod z Dlh\u00e9ho Po\u013ea, Turkova a Dlhej nad Kysucou do Byt\u010de za \u00fa\u010delom demon\u0161tr\u00e1cie pred O\u00da v Byt\u010di.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1933<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">D\u0148a 01. septembra pripravil okresn\u00fd v\u00fdbor zdravicu Dr. M. Mi\u010durovi pri pr\u00edle\u017eitosti 50. v\u00fdro\u010dia jeho naroden\u00edn, podp\u00edsan\u00ed: Jozef \u017dilin\u010d\u00e1r, Dr. Skotnick\u00fd, Anton Repa a \u010fal\u0161\u00ed.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1933<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">D\u0148a 08. septembra v tomto roku mu zastupite\u013estvo obce Ve\u013ek\u00e1 Byt\u010da udelilo \u010destn\u00e9 ob\u010dianstvo obce.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1933<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Vo vile v Byt\u010di osl\u00e1vil 50. narodeniny svojho \u017eivota. Sl\u00e1vnostn\u00fa akad\u00e9miu viedol Dr. J\u00e1n Such\u00e1\u0148, pozdrav predniesol Tido J. Ga\u0161par a kanonik Cvin\u010dek pre\u010d\u00edtal asi 20 blaho\u017eelan\u00ed (spolu ich bolo asi 1000).<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1933<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">V mesiaci okt\u00f3bri sa za\u010dal lie\u010di\u0165 v Sanat\u00f3riu prof. Dr. Karola Kocha v Bratislave po dobu asi 2 mesiacov. Podrobil sa oper\u00e1cii prudk\u00e9ho z\u00e1palu slep\u00e9ho \u010dreva, lie\u010dil sa aj v zahrani\u010d\u00ed, v Taliansku. V knihe J. Keve\u0161a (SNP 1944 &#8211; 1974) je uveden\u00e9, \u017ee Prof. Dr. Karol Koch sa podie\u013eal na pr\u00edprave podmienok na zakladanie partiz\u00e1nskych jednotiek na Strednom Slovensku. (14.05.1944)<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1933<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Minister vn\u00fatra \u010cSR potvrdil vo\u013ebu Dr. Martina Mi\u010duru na funkciu starostu obce Byt\u010da.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1933<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">D\u0148a 13. septembra 1933 sa Dr. M. Mi\u010dura z\u00fa\u010dastnil porady z\u00e1konodarcov slovensk\u00fdch koalovan\u00fdch str\u00e1n (s\u00a0republikovou p\u00f4sobnos\u0165ou) v\u00a0Prahe. Dr. M. Mi\u010dura na nej pouk\u00e1zal:<\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>nes\u00fahlas\u00ed s\u00a0M. Hod\u017eom, \u017ee tento nevid\u00ed v\u00a0\u013eud\u00e1koch hungarizmus,<\/li>\n<li>poukazuje na v\u00fdsmech venkova \u0161t\u00e1tnej autorite,<\/li>\n<li>upozornil, \u017ee v\u00a0semin\u00e1roch sa e\u0161te u\u010d\u00ed ma\u010farsky,<\/li>\n<li>poukazuje na nedostatok katech\u00e9tov, \u017eiada ich vymenova\u0165 \u0161t\u00e1tom,<\/li>\n<li>poukazuje na zlyhanie \u010desk\u00fdch profesorov na stredn\u00fdch \u0161kol\u00e1ch,<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">je toho n\u00e1zoru, \u017ee koalovan\u00e9 strany maj\u00fa by\u0165 len poradn\u00fdm org\u00e1nom vl\u00e1dy a\u00a0nie vl\u00e1dou ved\u013eaj\u0161ou,<\/li>\n<li>nepoklad\u00e1 za spr\u00e1vny vstup \u013eud\u00e1kov do vl\u00e1dy,<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">poukazuje na hypertrofiu kancel\u00e1rkych s\u00edl, sp\u00e1ja ju s\u00a0nedostatkom me\u0161tianskych \u0161k\u00f4l, o\u00a0me\u0161tianskych \u0161kol\u00e1ch hovor\u00ed, \u017ee s\u00fa \u0161koly p\u00e1nske.<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1933<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p>Pri pr\u00edle\u017eitosti 50-tych naroden\u00edn ho rod\u00e1ci z\u00a0Dlh\u00e9ho Po\u013ea pozdravili:<\/p>\n<ul>\n<li>\u010dlen obecn\u00e9ho zastupite\u013estva p. Imro Kramar\u00edk mu ozn\u00e1mil udelenie \u010destn\u00e9ho ob\u010dianstva,<\/li>\n<li>za MO \u010cSL ho pozdravil Jozef Hol\u00e1nik \u2013 Bakel,<\/li>\n<li>vrel\u00fd pozdrav od jeho matky (nemohla sa z\u00fa\u010dastni\u0165 pre chorobu) ako aj od seba predniesol vdp.Tom\u00e1\u0161 Kom\u00e1r,<\/li>\n<li>sestry Vincka a\u00a0Em\u00edlia Medved\u00edkov\u00e9 mu odovzdali dve ve\u013ek\u00e9 kytice svie\u017eich ru\u017e\u00ed.<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>Pri tejto pr\u00edle\u017eitosti mu boli odovzdan\u00e9 diplomy &#8211; \u010destn\u00e9 ob\u010dianstva obc\u00ed:<\/p>\n<ul>\n<li>Ve\u013ek\u00e1 Byt\u010da, od p. Fund\u00e1rka,<\/li>\n<li>Zarie\u010d \u2013 Keblov, od p. Boteka,<\/li>\n<li>Svedern\u00edk, od p. Jozefa Lov\u00e1sika,<\/li>\n<li>Kol\u00e1rovice, od p. Ga\u0161para K\u00e1lm\u00e1na,<\/li>\n<li>Petrovice, od p. Franti\u0161ka Paveleka,<\/li>\n<li>Pre\u010d\u00edn, od p. Gust\u00e1va Koll\u00e1ra,<\/li>\n<li>O\u0161kerda, od p. Svr\u010deka,<\/li>\n<li>Kla\u010de, od p.B. Adamca.<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>V\u00a0kult\u00farnom programe okrem spevokolu z\u00a0Ve\u013ekej Byt\u010de vyst\u00fapil aj Dr. Janko Blaho.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1934<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Pozval do Dlh\u00e9ho Po\u013ea, do \u0161koly pri kostole r\u00e1dov\u00e9 sestry Sv\u00e4t\u00e9ho Kr\u00ed\u017ea, ktor\u00e9 tam p\u00f4sobili do roku 1950.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1934<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">D\u0148a 14. septembra menovanie Dr. Martina. Mi\u010duru do \u010destn\u00e9ho predsedn\u00edctva ly\u017eiarskeho z\u00e1vodu FIS, ktor\u00fd sa organizoval v roku 1935.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>Neur\u010den\u00fd rok<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Nemenovan\u00e9mu \u0161tudentovi, ktor\u00fd ukon\u010dil \u0161t\u00fadium bohoslovia v Olomouci usporiadal v Dlhom Poli prim\u00edcie pod jeho aran\u017eovan\u00edm.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1935<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">V tomto roku sa u\u017e datuje zalo\u017eenie Zdru\u017eenia slovensk\u00fdch katol\u00edckych akademikov Dr. Martinom Mi\u010durom, pre ktor\u00fdch organizoval pe\u0148a\u017en\u00e9 zbierky.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1935<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Svoj volebn\u00fd program charakterizoval t\u00fdmto (mo\u017eno a\u017e nekritick\u00fdm) desatorom (skr\u00e1ten\u00e9):<\/p>\n<ul>\n<li style=\"text-align: justify;\">\u010cSL je celo\u0161t\u00e1tna a \u013eudov\u00e1<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">Katol\u00edk nebude ohov\u00e1ra\u0165 svoju stranu<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">Stranu bude\u0161 milova\u0165, br\u00e1ni\u0165 katol\u00edcku cirkev a n\u00e1rod slovensk\u00fd<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">Cti svoju stranu Mi\u010durovu<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">Nebude\u0161 \u010cSL (Mi\u010durovej) \u0161kodi\u0165<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">Neopust\u00ed\u0161 ju<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">Neokradne\u0161 ju o\u00a0hlasy<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">Nebude\u0161 voli\u0165 nekatol\u00edkov<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">Ned\u00e1\u0161 svoj hlas pr\u00edslu\u0161n\u00edkom in\u00fdch cirkv\u00ed<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1935<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">D\u0148a 26. augusta zasiela Dotazn\u00edk do Bibliografick\u00e9ho arch\u00edvu v Prahe pre registr\u00e1ciu v diele \u201e\u010c\u00edm je kdo v \u010ceskoslovensku\u201c.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1935<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">V tomto roku k Dr. Martinovi Mi\u010durovi nast\u00fapil ako kancel\u00e1rsky praktikant J\u00e1n Kalabus z Malej Byt\u010de (*1917). V tom \u010dase bol osobn\u00fdm tajomn\u00edkom Dr. Martina Mi\u010duru Leon\u00e1rd Mika, p\u00f4vodom z Trstenej. J\u00e1n Kalabus bol jeho bl\u00edzkym spolupracovn\u00edkom a\u017e do roku 1945, kedy ho zajalo NKVD. Ako bl\u00edzky jeho spolupracovn\u00edk po vojne spracoval svoje p\u00edsomn\u00e9 spomienky na toto obdobie pre potreby ist\u00e9ho \u00faradu v Byt\u010di. Janko bol zamestnancom fy. Ba\u0165a, spolo\u010dnosti Kotva import &#8211; export, pracoval pre Dr. Imricha Malobick\u00e9ho v Byt\u010di, v posledn\u00fdch rokoch aj pre Dr. Martina Mi\u010duru.<\/p>\n<ul>\n<li style=\"text-align: justify;\">bol pracovn\u00edkom fy. Ba\u0165a v oddelen\u00ed Import Export, alebo Kotva, v obdob\u00ed pred koncom vojny mu Dr. Martin Mi\u010dura pon\u00fakol pevn\u00e9 miesto pri \u0148om a tak sa stal jeho bl\u00edzkym spolupracovn\u00edkom. Chcel ho ma\u0165 pri sebe, asi aj preto, \u017ee nemal svoju rodinu<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1935<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">V\u00a0tomto roku firma Ba\u0165a zakladala nov\u00fa fabriku v\u00a0Nap\u00e1jadl\u00e1ch. Dr. M. Mi\u010dura bol vtedy \u010dlenom predstavenstva tejto firmy. Pri vo\u013ebe n\u00e1zvu pod\u013ea historikov pravdepodobne zav\u00e1\u017eila n\u00e1rodnos\u0165 Dr. M. Mi\u010duru a\u00a0fabrika bola pomenovan\u00e1 Fatra. Dr. Martin Mi\u010dura bol potom \u010dlenom spr\u00e1vnej rady a\u00a0n\u00e1sledne predsedom spr\u00e1vnej rady.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">V\u00a0tomto roku, alebo vo volebn\u00fdch rokoch 1925 alebo 1929 na predvolebnom m\u00edtingu v\u00a0Byt\u010di, kam pri\u0161iel na ko\u010di A. Hlinka zo \u017eelezni\u010dnej stanice (cca 3 km) \u0165ahanom byt\u010dianskymi devami, ozna\u010d\u00ed \u010csl. stranu \u013eudov\u00fa \u2013 Mi\u010durovu ako \u201eMy \u010cur\u00e1ci\u201c a\u00a0takto to hl\u00e1sal z\u00a0trib\u00fany, pri\u010dom do\u0161lo k\u00a0fyzick\u00e9mu nap\u00e1daniu Mi\u010durov\u00fdch priaznivcov. Vz\u00e1jomn\u00e1 nen\u00e1klonnos\u0165 Hlinku a\u00a0Mi\u010duru sa prejavila aj v\u00a0tom, \u017ee HS\u013dS prehlasovala, \u017ee \u010cSL na Slovensku dost\u00e1vala mesa\u010dne od \u010deskej \u010cSL ro\u010dne asi 35.000 kor\u00fan, spolu a\u017e 6 mil. kor\u00fan.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Vo volebnom roku 1935 (aj v\u00a0roku 1925) Dr. M. Mi\u010dura kandidoval vo volebnom obvode XVII v\u00a0Tur\u010dianskom Sv\u00e4tom Martine. Uverejnenie tohoto oznamu v\u00a0\u013dudovej politike vyvr\u00e1tilo demagogick\u00e9 inform\u00e1cie \u0161\u00edren\u00e9 Hlinkovou stranou, \u017ee Dr. M. Mi\u010dura sa vzd\u00e1va politickej \u010dinnosti.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">V\u00a0nede\u013eu 12. m\u00e1ja sa konalo v\u00a0Dlhom Poli verejn\u00e9 predvolebn\u00e9 zhroma\u017edenie, na ktorom hlavn\u00fa re\u010d mal Dr. M. Mi\u010dura.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1936<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Sk\u00fa\u0161obn\u00fdm komis\u00e1rom pre Odbor ob\u010dianskeho pr\u00e1va a\u00a0ob\u010dianskeho s\u00fadneho poriadku pre \u0161t\u00e1tne sk\u00fa\u0161ky pri Pr\u00e1v. f. Slovenskej univerzity.<\/p>\n<ul>\n<li style=\"text-align: justify;\">v 30-tych rokoch podporoval v\u00fdstavbu novej 12 triednej \u0161koly v Dlhom Poli, ktor\u00e1 bola dan\u00e1 do u\u017e\u00edvania v \u0161kolskom roku 1937\/1939 (polo\u017eenie z\u00e1kladn\u00e9ho kame\u0148a 23. augusta 1936) a regul\u00e1ciu rieky Dlhopo\u013eka na toku doln\u00fd koniec Dlh\u00e9ho Po\u013ea po Svedern\u00edk. Na tieto stavby vymohol Dr. Martin Mi\u010dura \u0161t\u00e1tnu subvenciu<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">bol akcion\u00e1rom a \u010dlen spr\u00e1vnych r\u00e1d napr. v Ba\u0165ov\u00fdch z\u00e1vodoch, v cement\u00e1rni v Ladcoch a Lietavskej L\u00fa\u010dke<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1937<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">V denn\u00edku \u013dudov\u00e1 politika \u010d. 116 otvoren\u00fdm listom upozornil Gener\u00e1lne finan\u010dn\u00e9 riadite\u013estvo v Bratislave na nepr\u00edstojn\u00e9 a\u017e ur\u00e1\u017eaj\u00face chovanie pracovn\u00edkov Bern\u00e9ho \u00faradu \u010deskej n\u00e1rodnosti z P\u00fachova, ke\u010f v pohostinstve vo Ve\u013ekej Byt\u010di d\u0148a 22. m\u00e1ja oslovovali d\u00e1my \u201eholky\u201d a v\u0161eobecne osadenstvo \u201eblb\u00ed Slov\u00e1ci\u201d. Pouk\u00e1zal, \u017ee tieto miesta zast\u00e1vaj\u00fa ob\u010dania \u010ciech a Slov\u00e1ci s kvalifik\u00e1ciou nemaj\u00fa pr\u00e1cu.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1937<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">D\u0148a 13.j\u00fana bol v\u00a0\u017diline polo\u017een\u00fd z\u00e1kladn\u00fd kame\u0148 Salezi\u00e1nskeho \u00fastavu aj za pr\u00edtomnosti Dr. M. Mi\u010duru.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1938<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Sa v\u00a0bratislavskom Carltone stretli Dr. M Mi\u010dura, Dr. J. Tiso a\u00a0T. J. Ga\u0161par. V\u00a0tom \u010dase T. J.Ga\u0161par vo svojom rukopise \u201eV\u00a0slu\u017eb\u00e1ch Slovenska 1938 &#8211; 1946\u201c p\u00ed\u0161e, \u017ee v\u00a0tom \u010dase do Carltonu sa dostavilo asi 30 bratislavsk\u00fdch ma\u010farov, ktor\u00fdch chovanie proti Slov\u00e1kom bolo pov\u00fd\u0161eneck\u00e9.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1939<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Po Mn\u00edchovskej dohode, d\u0148a 29.9.1938 nasledovala Viedensk\u00e1 arbitr\u00e1\u017e d\u0148a 2.11.1938, \u00a0kde zastupovali Slovensko Dr. J. Tiso a\u00a0\u010eur\u010dansk\u00fd. Na jednania s\u00a0Ma\u010farskom bola ustanoven\u00e1 komisia pod veden\u00edm Milo\u0161a Kobra (ve\u013evyslanec v\u00a0Budape\u0161ti), v\u00a0ktorej boli \u010dlenovia Jan\u0161\u00e1k \u0160tefan, Rapand Daniel, Niederle Miroslav a\u00a0Martin Mi\u010dura ako predseda pr\u00e1vnej komisie. (Komisia zasadala pravdepodobne v\u00a0Budape\u0161ti, predt\u00fdm v\u00a0roku 1938 v\u00a0Kom\u00e1rne). Dohoda bola podp\u00edsan\u00e1 18.2.1939, za \u010cSR ju podp\u00edsal Dr. Martin Mi\u010dura, za ma\u010farsk\u00fa stranu Dr. Koloman Tomcs\u00e1nyi. Platnos\u0165 nadobudla 27.2.1939 podpisom prezidenta republiky. Touto dohodou pri\u0161lo Slovensko o\u00a011tis\u00edc \u0161tvorcov\u00fdch kilometrov \u00fazemia, 279 obc\u00ed a\u00a0854.000 ob\u010danov Slovenskej n\u00e1rodnosti. V\u00fdsledky Viedenskej arbitr\u00e1\u017ee boli zru\u0161en\u00e9 Pra\u017eskou dohodou 10.2.1947.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Dohoda \u2013 \u00famluva bola vyjadren\u00e1 v\u00a09 \u010dl\u00e1nkoch a\u00a0rie\u0161ila \u00fapravu ot\u00e1zok \u0161t\u00e1tneho ob\u010dianstva na pripojenom \u00fazem\u00ed k\u00a0Ma\u010farsk\u00e9mu kr\u00e1\u013eovstvu (ju\u017en\u00e9 oblasti Slovenska). Z\u00a0hlavn\u00fdch z\u00e1sad \u00famluvy:<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">V\u0161eobecne vych\u00e1dzala z\u00a0Trianonskej zmluvy a\u00a0Viedenskej deklar\u00e1cie a\u00a0stanovovala:<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Ma\u010farsk\u00fa \u0161t\u00e1tnu pr\u00edslu\u0161nos\u0165 nadobudn\u00fa t\u00ed ob\u010dania \u010cSR, ktor\u00ed pred trianonom mali ma\u010farsk\u00fa n\u00e1rodnos\u0165 a\u00a0na odstupuj\u00facom \u00fazem\u00ed ju\u017en\u00e9ho Slovenska mali trval\u00e9 bydlisko.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Ak ob\u010dan ma\u010farskej n\u00e1rodnosti \u2013 man\u017eel nadobudol takto ma\u010farsk\u00e9 ob\u010dianstvo vz\u0165ahovalo sa to aj na jeho man\u017eelku a\u00a0deti mlad\u0161ie ako 24 rokov.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">\u0160t\u00e1tna pr\u00edslu\u0161nos\u0165 otca bola rozhoduj\u00faca aj v\u00a0pr\u00edpade sir\u00f4t z\u00a0man\u017eelstva.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Ak sa deti narodili mimo man\u017eelstva, bola rozhoduj\u00faca matkina, ktor\u00fa mala v\u00a0dobe pred platnos\u0165ou Trianonskej zmluvy.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Ob\u010dania, ktor\u00ed, mali \u010dsl. \u0161t\u00e1tne ob\u010dianstvo toto im bolo ponechan\u00e9, ale mohli po\u017eiada\u0165 o\u00a0nov\u00fa registr\u00e1ciu.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Osoby \u010deskej, slovenskej a\u00a0rus\u00ednskej n\u00e1rodnosti mohli po\u017eiada\u0165 o\u00a0\u010dsl. \u0161t\u00e1tne ob\u010dianstvo.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Ob\u010dania b\u00fdvaj\u00faci mimo \u010dsl. \u00fazemie mohli po\u017eiada\u0165 o\u00a0ob\u010dianstvo diplomatick\u00fd alebo konzul\u00e1rny \u00farad .<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">T\u00ed ob\u010dania, ktor\u00ed si ponechali \u010dsl. ob\u010dianstvo boli povinn\u00ed prenies\u0165 svoje bydlisko na \u00fazemie \u010cSR, ostatn\u00e9 cenn\u00e9 papiere nebolo mo\u017en\u00e9 vyvies\u0165.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Tat\u00fdto ob\u010dan si so sebou mohol zobra\u0165: predmety bytov\u00e9ho zariadenia, veci osobnej potreby, n\u00e1stroje potrebn\u00e9 k\u00a0v\u00fdkonu povolania, cenn\u00e9 papiere od dl\u017en\u00edka z\u00a0teraj\u0161ieho \u00fazemia \u010cSR a\u00a0ur\u010dit\u00fd finan\u010dn\u00fd obnos.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Ma\u010farsk\u00e1 n\u00e1rodn\u00e1 banka nedovolila v\u00fdvoz zlata, striebra a\u00a0platiny s\u00a0v\u00fdnimkou obvykl\u00fdch predmetov zhotoven\u00fdch z\u00a0t\u00fdchto kovov pre osobn\u00fa potrebu.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Podobne nebolo mo\u017en\u00e9 vyviez\u0165 ani umeleck\u00e9 predmety, ktor\u00e9 posudzovali ma\u010farsk\u00e9 \u00farady.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Ak tak\u00fdto v\u00fdvoz bol povolen\u00fd, nebola z\u00a0ma\u010farskej strany \u017eiadan\u00e1 protihodnota.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">S\u00fa\u010das\u0165ou z\u00e1kladn\u00e9ho dohovoru je aj D\u00f4vern\u00e1 z\u00e1pisnica vyjadruj\u00faca sa k\u00a0\u00damluve &#8211; dohovoru.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">V rokoch 1939 &#8211; 1944 p\u00f4sobil ako predseda Pr\u00e1vnickej jednoty Slovenska (zal. v r. 1920, ukon\u010den\u00e1 \u010dinnos\u0165 v roku 1950).<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">V\u00a0obdob\u00ed od 10.4.1939 do 10.4.1945 predsedom Najvy\u0161\u0161ieho s\u00fadu. S\u00fad s\u00eddlil na Michalskej 1 v\u00a0b\u00fdvalom pal\u00e1ci Uhorskej kr\u00e1\u013eovskej komory postavenej v\u00a0rokoch 1753 &#8211; 1756 v Bratislave. Od roku 1939 ako Slovensk\u00fd najvy\u0161\u0161\u00ed s\u00fad od roku 1942 ako Najvy\u0161\u0161\u00ed s\u00fad. V\u00a0budove od roku 1919 je aj Univerzitn\u00e1 kni\u017enica.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><strong>&#8211; &#8211; &#8211;<\/strong><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><span style=\"color: #0000ff;\"><a style=\"color: #0000ff;\" name=\"_Toc292786741\"><\/a><strong>3.5.1\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Obrazov\u00e1 pr\u00edloha ku kapitole<\/strong><\/span><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>vid. kni\u017en\u00e9 vydanie knihy<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><strong>&#8211; &#8211; &#8211;<\/strong><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><a name=\"_Toc292786742\"><\/a><span style=\"color: #0000ff;\"><strong>3.6\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Prv\u00fd predseda Najvy\u0161\u0161ieho s\u00fadu (1939 &#8211; 1945)<\/strong><\/span><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Toto obdobie bolo pre Dr. Martina Mi\u010duru v \u017eivote najzlo\u017eitej\u0161ie. S\u00e1m nebol z\u00e1stancom auton\u00f3mie Slovenska a na zasadnutiach pred jej vyhl\u00e1sen\u00edm a po vyhl\u00e1sen\u00ed sa nez\u00fa\u010dast\u0148oval. V tom \u010dase bol hospitalizovan\u00fd v \u0160t\u00e1tnej nemocnici v Bratislave. Jeho \u010cSL v roku 1938 ukon\u010dila na Slovensku svoju \u010dinnos\u0165 a Dr. Martin Mi\u010dura vst\u00fapil do HS\u013dS. Pre nepochopenie svojich politick\u00fdch z\u00e1merov zakr\u00e1tko z nej vyst\u00fapil. Nez\u00fa\u010dastnil sa ani jednania a podp\u00edsania \u017dilinskej dohody a nebol ani kandidovan\u00fd do Slovensk\u00e9ho snemu. I napriek tejto skuto\u010dnosti bol prezidentom Jozefom Tisom v roku 1943 menovan\u00fd za \u010dlena \u0160t\u00e1tnej rady Slovenskej republiky (na inom mieste ako podpredseda) s pripomenut\u00edm, \u017ee je jeho povinnos\u0165ou funkciu ako predseda Najvy\u0161\u0161ieho s\u00fadu prija\u0165. Pr\u00e1ve, pravdepodobne tento medzn\u00edk ho postavil po osloboden\u00ed \u010cA do svetla nepriate\u013ea \u010cSR.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">V roku 1943 odch\u00e1dza do d\u00f4chodku, ale ost\u00e1va predsedom Najvy\u0161\u0161ieho s\u00fadu. S odstupom \u010dasu sa ukazuje, \u017ee bolo by v\u00fdhodnej\u0161ie od\u00eds\u0165 aj z funkcie predsedu Najvy\u0161\u0161ieho s\u00fadu vo vz\u0165ahu k nasleduj\u00facim udalostiam.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Ako predseda Najvy\u0161\u0161ieho s\u00fadu sa venuje tvorbe z\u00e1konov a legislat\u00edvy. V rokoch 1940 &#8211; 1944 je ako autor, alebo spoluautor nieko\u013ek\u00fdch pr\u00e1vnick\u00fdch noriem. V roku 1944 spisuje testament. Za vykon\u00e1vate\u013ea testamentu ur\u010duje svojho priate\u013ea kanonika Cvin\u010deka. Ako by tu\u0161il, \u017ee tento ho pre\u017eije a bude \u010dinn\u00fd aj v org\u00e1noch obnovenej \u010cSR.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">V obdob\u00ed, ke\u010f sa uva\u017eovalo, \u017ee Slovensk\u00fd \u0161t\u00e1t zanikne postavil sa na stranu t\u00fdch slovensk\u00fdch osobnost\u00ed, ktor\u00e9 sa zaoberali my\u0161lienkou novej vl\u00e1dy na Slovensku. Jedno z tak\u00fdchto stretnut\u00ed sa konalo aj v Byt\u010di vo vile Dr. Martina Mi\u010duru. Dokonca boli na jednaniach vysloven\u00e9 aj \u00favahy, \u017ee najvhodnej\u0161\u00edm kandid\u00e1tom na prezidenta by bol Dr. Martin Mi\u010dura. Av\u0161ak v\u010faka, alebo \u017eia\u013e, z titulu jeho \u010dlenstva v \u0160t\u00e1tnej rade str\u00e1cal d\u00f4veru. V \u010dase udalost\u00ed vzniku SNP aj po\u010das neho ako \u010dlen spr\u00e1vnej rady Ba\u0165ov\u00fdch z\u00e1vodov na Slovensku zabezpe\u010dil pre povstanie financie a materi\u00e1lne zabezpe\u010denie pre povstalcov. T\u00fdchto osobne podporoval aj v okol\u00ed Byt\u010de. Ako podpredseda \u0160R a\u00a0predseda NS podp\u00edsal Dr. Imrichovi Karva\u0161ovi splnomocnenie na presun financi\u00ed do \u00faschovy v \u0160t\u00e1tnej mincovni v Kremnici. S t\u00fdmito financiami sa uva\u017eovalo pre podporu SNP. Ako osoba so soci\u00e1lnym c\u00edten\u00edm, v \u010dase ke\u010f bol vy\u0161etrovan\u00fd a hospitalizovan\u00fd v \u0160t\u00e1tnej nemocnici, skr\u00fdval vo svojom byte v Bratislave riadite\u013ea cement\u00e1rn\u00ed \u017eidovsk\u00e9ho p\u00f4vodu. S\u00e1m p\u00edsal \u017eiadosti Dr. J. Tisovi o udelenie v\u00fdnimiek pre \u017eidovsk\u00fdch spoluob\u010danov, aby t\u00edto neboli odvle\u010den\u00ed do koncentra\u010dn\u00fdch t\u00e1borov.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">V roku 1939 bol vymenovan\u00fd titul\u00e1rnym profesorom na Slovenskej univerzite (teraz Univerzite Komensk\u00e9ho) na Pr\u00e1vnickej fakulte v Bratislave s poslan\u00edm suplementova\u0165 vybran\u00e9 kapitoly Ob\u010dianskeho s\u00fadneho poriadku.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1938<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Predsedn\u00edctvo \u010cSL poverilo Dr. Martina Mi\u010duru, aby strana ukon\u010dila svoju \u010dinnos\u0165 a vst\u00fapila do autonomistick\u00e9ho zv\u00e4zku politick\u00fdch str\u00e1n na Slovensku pod veden\u00edm HS\u013dS.<\/p>\n<ul>\n<li style=\"text-align: justify;\">vstupom \u010cSL do Slovenskej strany n\u00e1rodnej jednoty (umiernen\u00e9 kr\u00eddlo HS\u013dS) spolu s \u010fal\u0161\u00edmi ne\u013eud\u00e1ckymi stranami \u010cSL zanikla, \u010d\u00edm prakticky do\u0161lo k likvid\u00e1cii ne\u013eud\u00e1ckych str\u00e1n na Slovensku.<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1938<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Vst\u00fapil nakr\u00e1tko do novej politickej form\u00e1cie SSNJ, pre nepochopenie svojich politick\u00fdch z\u00e1merov z organiz\u00e1cie \u010doskoro vyst\u00fapil.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1938<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">D\u0148a 06. okt\u00f3bra podp\u00edsan\u00e1 \u017dilinsk\u00e1 dohoda v Katol\u00edckom dome v \u017diline, ktorej s\u00fa\u010das\u0165ou boli aj vo\u013eby do auton\u00f3mneho snemu. Kandidat\u00faru z\u00edskal \u0160tefan Ha\u0161\u0161\u00edk rodom z Dlh\u00e9ho Po\u013ea (potom od 5.9.1944 minister n\u00e1rodnej obrany, predt\u00fdm tajomn\u00edk v Michalovciach, \u0161ari\u0161sko &#8211; zempl\u00ednsky \u017eupan a nitriansky \u017eupan). B\u00fdval\u00ed umiernen\u00ed poslanci Dr. Martin Mi\u010dura a Karol Ryb\u00e1rik kandidovan\u00ed neboli.<\/p>\n<ul>\n<li style=\"text-align: justify;\">\u017dilinskej dohode predch\u00e1dzalo prijatie Mn\u00edchovsk\u00e9ho dikt\u00e1tu \u010ds. vl\u00e1dou a n\u00e1sledn\u00e1 abdik\u00e1cia prezidenta Edvarda Bene\u0161a (05. okt\u00f3bra 1938).<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1938<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Re\u010dnil na prvom\u00e1jovom sprievode v Byt\u010di za \u00fa\u010dasti skup\u00edn z Ve\u013ek\u00e9ho Rovn\u00e9ho, Kote\u0161ovej, Dlh\u00e9ho Po\u013ea a Hlin\u00edka nad V\u00e1hom.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1938<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">D\u0148a 31. decembra po vyhl\u00e1sen\u00ed Viedenskej arbitr\u00e1\u017ee \u010desko &#8211; slovensk\u00e1 vl\u00e1da ustanovuje komisie pre rokovania s Ma\u010farsk\u00fdm kr\u00e1\u013eovstvom. Dr. Martin Mi\u010dura je menovan\u00fd za predsedu Pr\u00e1vnej komisie za \u010ceskoslovensk\u00fa republiku.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Z hist\u00f3rie Viedenskej arbitr\u00e1\u017ee:<\/p>\n<ul>\n<li style=\"text-align: justify;\">arbitr\u00e1\u017e sa konala vo Viedni v z\u00e1mku Belvedere d\u0148a 02.11.1938, v\u00fdsledkom ktorej bol dokument, ktor\u00fd naria\u010foval \u010cesko-Slovensku vzda\u0165 sa ju\u017en\u00e9ho \u00fazemia Slovenska v prospech Ma\u010farska<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">napriek deklarovan\u00e9mu cie\u013eu vytvorenia etnick\u00fdch hran\u00edc, Slovensko a Karpatsk\u00e1 Ukrajina stratili aj ve\u013ea preva\u017ene \u010disto slovensk\u00fdch \/ rus\u00ednskych \u00fazem\u00ed<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">Viedensk\u00e9 arbitr\u00e1\u017ee boli pr\u00e1vne neplatn\u00e9, preto\u017ee predstavovali akt medzin\u00e1rodn\u00e9ho n\u00e1silia. Po skon\u010den\u00ed 2. svetovej vojny bola t\u00e1to skuto\u010dnos\u0165 e\u0161te potvrden\u00e1 10.02.1947 ich vyhl\u00e1sen\u00edm Par\u00ed\u017eskou dohodou (mierov\u00e1 dohoda s Ma\u010farskom) za zru\u0161en\u00e9 a neplatn\u00e9<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1938<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Vo vo\u013eb\u00e1ch prv\u00e9ho 63 \u010dlenn\u00e9ho Slovensk\u00e9ho parlamentu 18.12.1938 Dr. Martin Mi\u010dura nebol volen\u00fd.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1939<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Do roku 1945 prezident Najvy\u0161\u0161ieho s\u00fadu v Bratislave. * (aj pod\u013ea \u00dastavu \u0161t\u00e1tu a pr\u00e1va Bratislava). Najvy\u0161\u0161\u00ed s\u00fad bol zriaden\u00fd vl\u00e1dnym nariaden\u00edm \u010d. 49\/1939 d\u0148a 04. apr\u00edla. Do roku 1939 v prvej \u010cSR bol Najvy\u0161\u0161\u00ed s\u00fad v Brne.<\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>s\u00eddlo \u00faradu bolo pravdepodobne v dne\u0161nom Justi\u010dnom pal\u00e1ci<\/li>\n<li>budova bola s\u00eddlom krajsk\u00e9ho s\u00fadu, \u0161t\u00e1tneho zastupite\u013estva a v\u00e4znice, postaven\u00e1 v rokoch 1930 &#8211; 1936<\/li>\n<li>Dr. Martin Mi\u010dura bol vymenovan\u00fd za prv\u00e9ho prezidenta Najvy\u0161\u0161ieho s\u00fadu, za druh\u00e9ho Dr. Adolf Z\u00e1tureck\u00fd, za sudcov Dr. Ondru\u0161 a Dr. \u0160. Moys<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong>*\u00a0\u00a0 <\/strong>nemeck\u00e9 spravodajstvo uv\u00e1dza funkciu predsedu vl\u00e1dy, Dr. \u0160. Tiso ju prevzal po pr\u00edchode z Najvy\u0161\u0161ieho s\u00fadu. Podobne aj Lacko Martin (\u00daPN) uv\u00e1dza, \u017ee namiesto predsedu vl\u00e1dy bol dosaden\u00fd Tisov bratranec \u0160tefan Tiso, ktor\u00fd doposia\u013e zast\u00e1val funkciu predsedu Najvy\u0161\u0161ieho s\u00fadu. Pod\u013ea www.wikipedia.sk \u0160. Tiso od roku 1939 bol predsedom Najvy\u0161\u0161ieho s\u00fadu (pod\u013ea z\u00e1pisnice zo zasadania Slovensk\u00e9ho snemu p\u00f4sobil na Hlavnom s\u00fade).<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1939<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Bola zalo\u017een\u00e1 \u0160t\u00e1tna rada Slovenskej republiky ako politick\u00fd kontroln\u00fd org\u00e1n. Jej \u010dlenom od roku 1943 bol aj Dr. Martin Mi\u010dura menovan\u00fd Dr. Jozefom Tisom (pod\u013ea z\u00e1pisnice zo zasadania Slovensk\u00e9ho snemu z 30. septembra 1943 bol len \u010dlenom \u0160R, podpredsedovia boli J. Vojta\u0161\u0161\u00e1k a B. Klimo). Predsedom v rokoch 1939 &#8211; 1943 bol Viktor Ravasz, v rokoch 1943 &#8211; 1945 J\u00e1n Drobn\u00fd. Prv\u00e9 zasadnutie \u0160R bolo 06.08.1940.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Z hist\u00f3rie:<\/p>\n<ul>\n<li style=\"text-align: justify;\">\u0160t\u00e1tna rada Slovenskej republiky bola ustanoven\u00e1 pod\u013ea \u00fastavn\u00e9ho z\u00e1kona v j\u00fali 1939. Mala by\u0165 zlo\u017een\u00e1 z najv\u00e1\u017eenej\u0161\u00edch \u013eud\u00ed \u0161t\u00e1tu a sl\u00fa\u017ei\u0165 prostredn\u00edkom medzi prezidentom, snemom, vl\u00e1dou a politick\u00fdmi stranami. Rada mala rozhodova\u0165 o zlo\u017een\u00ed snemu a zbavovan\u00ed poslancov poslaneck\u00e9ho mand\u00e1tu. Jej \u00falohou bolo aj vykon\u00e1va\u0165 funkciu najvy\u0161\u0161ieho \u00fastavn\u00e9ho s\u00fadu v pr\u00edpadoch, keby snem podal \u017ealobu na prezidenta, \u010dlenov vl\u00e1dy alebo \u010dlenov snemu. \u0160t\u00e1tna rada nemala vlastn\u00fa moc, sama nemohla nikoho ob\u017ealova\u0165. Vo v\u00e1\u017enych ot\u00e1zkach celo\u0161t\u00e1tneho charakteru mohla pod\u00e1va\u0165 v\u0161etk\u00fdm org\u00e1nom \u0161t\u00e1tu odpor\u00fa\u010dania, ale \u010disto nez\u00e1v\u00e4zn\u00e9<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">\u010clenstvo v \u0160t\u00e1tnej rade nebolo honorovan\u00e9, bola to \u010destn\u00e1 funkcia. Jedinou v\u00fdhodou bol ro\u010dn\u00fd vo\u013en\u00fd l\u00edstok na cestovanie \u017eeleznicou<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1939<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Od septembra bol suplementom pre \u201eVybran\u00e9 kapitoly z Ob\u010dianskeho s\u00fadneho poriadku\u201c na Pr\u00e1v. f. SU (teraz UK) v Bratislave.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1939<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Vymenovan\u00fd za riadneho profesora na Slovenskej univerzite, teraz UK v Bratislave bez pr\u00e1va v\u00a0u\u010dite\u013eskom zbore. Predsedom komisie bol prof. Dr. Jozef Fund\u00e1rek. Okrem tohto titulu sa na univerzite pou\u017e\u00edvali tituly profesorov: cestn\u00fd &#8211; cestovn\u00fd, zmluvn\u00fd, mimoriadny a suplement. Hlavn\u00fdm odporcom jeho vymenovania za riadneho profesora bol Dr. Vojtech Tuka.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1940<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">V\u00a0tomto roku na podnet SSV v\u00a0Trnave vznikla Slovensk\u00e1 katol\u00edcka akad\u00e9mia. Jej poslan\u00edm bolo \u0161\u00edrenie katol\u00edckej viery, n\u00e1rodn\u00e9ho povedomia, kult\u00fary a\u00a0vedy. Tvorilo ju 8 sekci\u00ed a\u00a0mala 120 &#8211; 150 \u010dlenov. Prv\u00fdm predsedom sa stal Dr. J. Tiso v\u00a0rokoch 1940 \u2013 1943. Za jeho n\u00e1stupcu sa uva\u017eovalo o\u00a0Dr. M. Mi\u010durovi. Proti tomuto z\u00e1sadne vyst\u00fapil Dr. A. Tuka a\u00a0tak sa druh\u00fdm predsedom pre roky 1943 \u2013 1945 stal A. \u0160trab\u00edk (ThDr, 1882 \u2013 1950, rod\u00e1k z\u00a0Rajca).<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1940<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">V apr\u00edli tohto roku mal by\u0165 Dr. Martin Mi\u010dura vymenovan\u00fd za predsedu Zdru\u017eenia katol\u00edckych robotn\u00edkov a zamestnancov. Alexander Mach bol proti tomuto vymenovaniu. Zdru\u017eenie bolo rozpusten\u00e9 v roku 1946.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1940<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">D\u0148a 03. febru\u00e1ra bol navrhnut\u00fd M\u0160aNO v Bratislave Dr. Igor Daxner do \u00faradu hlavn\u00e9ho radcu Najvy\u0161\u0161ieho s\u00fadu k\u00a0predsedovi Dr. Martinovi Mi\u010durovi (v rokoch 1945 \u2013 1947 bol Dr. Daxner predseda N\u00e1rodn\u00e9ho s\u00fadu).<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"368\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"368\"><strong>1941<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">&#8230; alebo v roku 1942 bol krstn\u00fdm otcom dc\u00e9re Karola Mur\u00edna, krstnou mamou bola sestra Dr. Jozefa Tisu Jozef\u00edna.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1942<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">V\u00a0lexik\u00f3ne od C. Radv\u00e1nyho (ERCE) je uveden\u00fd kr\u00e1tky \u017eivotopis Dr. M. Mi\u010duru (na str. 328).<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">A\u017e do roku 1944 bol predsedom Pr\u00e1vnickej jednoty Slovenska (aj Pr\u00e1vnick\u00fd spolok), ktor\u00e1 zastupovala z\u00e1ujmy pr\u00e1vnikov na Slovensku. Jednota bola zalo\u017een\u00e1 12.5.1920.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1944<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">V\u00a0roku 1944 za povstania bol Dr. Martin Mi\u010dura \u010dlenom 5 \u010dlenn\u00e9ho legislat\u00edvneho oddelenia v\u00a0normotvornej \u010dinnosti SNR.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><strong>&#8211; &#8211; &#8211;<\/strong><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><span style=\"color: #0000ff;\"><a style=\"color: #0000ff;\" name=\"_Toc292786743\"><\/a><strong>3.6.1\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Obrazov\u00e1 pr\u00edloha ku kapitole<\/strong><\/span><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>vid. kni\u017en\u00e9 vydanie knihy<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><strong>&#8211; &#8211; &#8211;<\/strong><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><span style=\"color: #0000ff;\"><a style=\"color: #0000ff;\" name=\"_Toc292786744\"><\/a><strong>3.7\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 D\u00f4chodok a odvle\u010denie do ZSSR (1943 &#8211; 1946) a\u00a0udalosti po roku 1946<\/strong><\/span><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">V roku 1943 po\u017eiadal o d\u00f4chodok a v roku 1944 sp\u00edsal testament. V j\u00fani roku 1945 bol zriaden\u00fd N\u00e1rodn\u00fd s\u00fad na realiz\u00e1ciu retribu\u010dn\u00e9ho z\u00e1kona, ktor\u00e9ho \u00falohou bolo potrestanie nacistick\u00fdch zlo\u010dincov, pom\u00e1ha\u010dov&#8230; . Po\u010das jeho hospitaliz\u00e1cie v \u0160t\u00e1tnej nemocnici, potom Ortopedick\u00e1 klinika pod veden\u00edm prof. Sumbala, mu bolo doru\u010den\u00e9 19. j\u00fala 1945 rozhodnutie, pod\u013ea ktor\u00e9ho je prepusten\u00fd zo \u0161t\u00e1tnej slu\u017eby bez platobn\u00fdch a penzijn\u00fdch n\u00e1rokov. S\u00fa\u010dasne mu bolo ozn\u00e1men\u00e9, \u017ee ako \u010dlen \u0160t\u00e1tnej rady (uveden\u00e9 ako predseda, v tom \u010dase n\u00edm bol Drobn\u00fd) bude postaven\u00fd pred N\u00e1rodn\u00fd s\u00fad. Proti tomuto rozhodnutiu sa odvolal napr. k predsedovi SNR Dr. Jozefovi Lettrichovi a svoju loj\u00e1lnos\u0165 preukazoval napr. vyjadren\u00edm Dr. Vavra \u0160rob\u00e1ra, \u0161t\u00e1tnych org\u00e1nov z Byt\u010de, ako aj s\u00fakromn\u00fdch os\u00f4b. O vyjadrenie k svojej osobe po\u017eiadal aj niektor\u00fdch b\u00fdval\u00fdch spolupracovn\u00edkov Moysa, Bug\u00e1ra, Daxnera (s\u00fadil prezidenta Dr. Jozefa Tisa), ale ich stanovisk\u00e1 nie s\u00fa zn\u00e1me.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">V mesiacoch j\u00fal a\u017e september 1945 sa pohyboval medzi Bratislavou, Byt\u010dou, Dlh\u00fdm Po\u013eom a \u00fadajne aj Pova\u017eskou Bystricou. Pripome\u0148me si, \u017ee to bolo obdobie obnovenej a u\u017e samostatnej \u010ceskoslovenskej republiky s prezidentom Dr. Edvardom Bene\u0161om. Bol to ten Bene\u0161, ktor\u00fd e\u0161te v roku 1943 u Molotova v Kremli \u017eiadal potresta\u0165 v\u0161etk\u00fdch Slov\u00e1kov, ktor\u00ed s\u00fa zodpovedn\u00ed za vojnu vo\u010di ZSSR. Do tohto bal\u00edka sa dostali tak vojaci, ako aj politici a jednoduch\u00ed ob\u010dania Slovenska r\u00f4znej n\u00e1rodnosti za neblahej \u010dinnosti NKVD. T\u00e1to na \u00fazem\u00ed \u010cSR operovala ako z\u00e1voj za postupuj\u00facou \u010cA.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1943<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p>Predseda r\u00edmsko &#8211; katol\u00edckej obce v Bratislave.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1943<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p>Dr. Martin Mi\u010dura odch\u00e1dza do d\u00f4chodku vo veku 60 rokov pre zl\u00fd zdravotn\u00fd stav (siln\u00fd diabetes).<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1943<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Od tohto roku do roku 1945 \u010dlen Slovenskej \u0161t\u00e1tnej rady &#8211; spolupracoval s odbojom. Do tejto funkcie ho delegoval prezident Dr. Jozef Tiso z titulu povinnost\u00ed predsedu Najvy\u0161\u0161ieho s\u00fadu, ke\u010f predt\u00fdm odmietol miesto predsedu.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1943<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">V m\u00e1ji bola v byte Dr. Pavla \u010carnogursk\u00e9ho sch\u00f4dzka za \u00fa\u010dasti J\u00e1na Urs\u00ednyho, Ing. P. Za\u0165ku, Karola Sidora, Dr. Martina Sokola a Dr. P. \u010carnogursk\u00e9ho. Z jednania okrem in\u00e9ho vyplynulo aj to, \u017ee na konci vojny bude potrebn\u00e9 po\u010d\u00edta\u0165 aj s novou vl\u00e1dou a za najprijate\u013enej\u0161iu osobnos\u0165 sa ozna\u010doval Dr. Martin Mi\u010dura.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1943<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">V j\u00fali sa konalo \u010fal\u0161ie stretnutie v Smoleniciach za \u00fa\u010dasti J\u00e1na Urs\u00ednyho, Dr. Pavla \u010carnogursk\u00e9ho, Karola Sidora, Ing. Klinovsk\u00e9ho (pravdepodobne aj P. Za\u0165ku). Na tomto stretnut\u00ed Karol Sidor navrhol i to, \u017ee by prv\u00fdm slovensk\u00fdm prezidentom mal by\u0165 Dr. Martin Mi\u010dura. Jednalo sa aj o spolo\u010dnej feder\u00e1cii \u010ceskoslovenska s Po\u013eskom.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1943<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">V j\u00fali, za \u00fa\u010dasti Urs\u00ednyho, Sidora, \u010carnogursk\u00e9ho, Za\u0165ku, Sokola a Mi\u010duru dospeli k z\u00e1veru, \u017ee Slovensko oslobodia vojsk\u00e1 z\u00e1padn\u00fdch ve\u013emoc\u00ed a pre Slovensko je potrebn\u00e9 vytvori\u0165 nov\u00fa vl\u00e1du na \u010dele s Dr. Martinom Mi\u010durom a sna\u017ei\u0165 sa o vyst\u00fapenie Slovenska zo zv\u00e4zku s Nemeckou r\u00ed\u0161ou. Na tejto sch\u00f4dzi K. Sidor zast\u00e1val povojnov\u00e9 usporiadanie na b\u00e1ze \u010ceskoslovensko &#8211; Po\u013eskej feder\u00e1cie.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1943<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">V lete tohto roku sa aktivizovala skupina okolo Dr. \u0160rob\u00e1ra v Tren\u010dianskych Tepliciach, v ktorej boli Martin Mi\u010dura, Anton \u0160tefanka, Ivan Pietor, Peter Za\u0165ko, Imrich Karva\u0161, Martin Sokol a \u010fal\u0161\u00ed, ktor\u00e1 pon\u00fakala koncepciu obnovy \u010ceskoslovenska na z\u00e1kladoch \u010cSR.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1943<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">D\u0148a 13. augusta bolo vo Ve\u013ekej Byt\u010di prijat\u00e9 \u0160rob\u00e1rovo memorandum adresovan\u00e9 Dr. Edvardovi Bene\u0161ovi do Lond\u00fdna s n\u00e1vrhom na zriadenie \u00daV n\u00e1rodn\u00fdch v\u00fdborov s cie\u013eom pokojn\u00e9ho prevzatia moci na Slovensku po ukon\u010den\u00ed 2. svetovej vojny pre spolo\u010dn\u00e9 spolu\u017eitie s \u010desk\u00fdm n\u00e1rodom v jednom \u0161t\u00e1te. Toto memorandum bolo prezidentovi Bene\u0161ovi odoslan\u00e9 4. septembra 1943.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Signat\u00e1ri (nie \u00fapln\u00fd zoznam):<\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>Ivan Pietor &#8211; \u010dlen SNR, z\u00e1stupca ministra pre veci vn\u00fatorn\u00e9<\/li>\n<li>Peter Za\u0165ko &#8211; poslanec Slovensk\u00e9ho snemu, gener\u00e1lny tajomn\u00edk \u00dastredia zdru\u017eenia slovensk\u00e9ho priemyslu<\/li>\n<li>Imrich Karva\u0161 &#8211; guvern\u00e9r SNB a predseda Najvy\u0161\u0161ieho \u00faradu pre z\u00e1sobovanie<\/li>\n<li>Martin Sokol &#8211; predseda Slovensk\u00e9ho snemu<\/li>\n<li>MUDr. Vavro \u0160rob\u00e1r &#8211; presadzoval obnovu \u010cSR, potom predseda SNR<\/li>\n<li>PhDr. Anton \u0160tef\u00e1nek &#8211; podporovate\u013e vz\u00e1jomnosti \u010cechov a Slov\u00e1kov, sen\u00e1tor, univerzitn\u00fd profesor , rektor UK<\/li>\n<li>Dr. Martin Mi\u010dura &#8211; predseda Najvy\u0161\u0161ieho s\u00fadu<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\">Na tejto porade Dr. Vavro \u0160rob\u00e1r presadzoval povojnov\u00e9 usporiadanie \u010cechov a Slov\u00e1kov v spolo\u010dnom \u0161t\u00e1te.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1943<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">V lete tohto roku zo skupiny signat\u00e1rov odi\u0161li Dr. Martin Mi\u010dura, Dr. Ing. Peter Za\u0165ko a Dr. Imrich Karva\u0161 pre nejednotnos\u0165 n\u00e1zorov.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1943<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Ako podpredseda Slovenskej \u0161t\u00e1tnej rady (1943 &#8211; 1945) a predseda Najvy\u0161\u0161ieho s\u00fadu (1939 &#8211; 1945) podpisoval Dr. Imrichovi Karva\u0161ovi splnomocnenie na presun financi\u00ed a z\u00e1sob do \u00faschovy v \u0160t\u00e1tnej mincovni v Kremnici, v ktorej bol riadite\u013e \u013d. Gavora a ktor\u00e9 mali by\u0165 pou\u017eit\u00e9 aj v SNP. Hodnota rezerv bola 3 mld. kor\u00fan.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1943<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Najvy\u0161\u0161\u00ed s\u00fad pod veden\u00edm Dr. Martina Mi\u010duru ozna\u010dil za protipr\u00e1vne a neplatn\u00e9 stredovek\u00e9 diskrimina\u010dn\u00e9 opatrenia, ktor\u00e9 sa od r. 1941 (Vojtech Tuka a Deutsch partei) roz\u0161\u00edrili vo\u010di \u017eidovsk\u00fdm n\u00e1bo\u017eensk\u00fdm obciam.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1943<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Okrem in\u00fdch slovensk\u00fdch politikov kontaktoval diplomatick\u00fdch z\u00e1stupcov vtedaj\u0161\u00edch spojencov Slovenska za \u00fa\u010delom koordinovan\u00e9ho vyst\u00fapenia Slovenska zo spojeneck\u00e9ho zv\u00e4zku s Nemeckou r\u00ed\u0161ou (Bulharsko, Rumunsko a Ma\u010farsko).<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1943<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Dr. Edvard Bene\u0161 pri podpise zmluvy medzi \u010cSR a ZSSR o povojnovej spolupr\u00e1ci na 10 rokov d\u0148a 16.12.1943 pri rozhovore s Molotovom \u017eiadal potresta\u0165 v\u0161etk\u00fdch Slov\u00e1kov, ktor\u00ed s\u00fa zodpovedn\u00ed za vojnu proti ZSSR a osobne \u017eiadal potresta\u0165 prezidenta Jozefa Tisu, Vojtecha Tuku, Alexandra Macha, Tida Ga\u0161para, Gejzu Medrick\u00e9ho, Ferdinanda \u010catlo\u0161a. Molotov tejto my\u0161lienke nebol naklonen\u00fd. Edvard Bene\u0161 odmietol uzna\u0165 Slov\u00e1kov ako n\u00e1rod, zast\u00e1val neoblomn\u00fd n\u00e1zor, \u017ee Slov\u00e1ci s\u00fa \u010cesi a slovensk\u00fd jazyk je jedn\u00fdm z \u010desk\u00fdch n\u00e1re\u010d\u00ed.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1943<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">V decembri 1943 odbojov\u00e9 pr\u00fady, \u010desko-slovensk\u00ed demokrati, komunisti a antifa\u0161isti v Slovenskej arm\u00e1de prijali Viano\u010dn\u00fa dohodu, na z\u00e1klade ktorej vznikla ileg\u00e1lna SNR nesk\u00f4r v septembri 1944 povstaleck\u00e1 SNR.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1944<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">D\u0148a 05. febru\u00e1ra tohto roka Dr. Gust\u00e1v Hus\u00e1k ako \u010dlen zboru poveren\u00edkov a poveren\u00edk vn\u00fatra informoval moskovsk\u00e9 vedenie KS\u010c o augustovom povstan\u00ed v roku 1944.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1944<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">V tomto roku sa Dr. Vavro \u0160rob\u00e1r sna\u017eil pre odboj zabezpe\u010di\u0165 finan\u010dn\u00e9 prostriedky. Na t\u00fato \u010dinnos\u0165 sa podobral p. \u0160tvan (\u00faradn\u00edk v Bratislave) ktor\u00fd ich pris\u013e\u00fabil z\u00edska\u0165 od Ba\u0165ov\u00fdch podnikov na Slovensku. Dr. Vavro \u0160rob\u00e1r sa ob\u00e1val toho, aby sa to nedozvedel Dr. Martin Mi\u010dura, ktor\u00fd bol predsedom spr\u00e1vnej rady Ba\u0165ov\u00fdch z\u00e1vodov a v tom \u010dase aj \u010dlen \u0160t\u00e1tnej rady S\u0160 (preto asi t\u00e1 ned\u00f4vera). Finan\u010dn\u00e1 \u010diastka vo v\u00fd\u0161ke 10 mil. kor\u00fan (s\u00fahlas p. Ba\u0165ovej, p. Malotu a p. \u010cipera &#8211; \u00faradn\u00edci u Ba\u0165u a Lep\u00edka &#8211; riadite\u013e z\u00e1vodu Ba\u0165a Svit) bola ods\u00fahlasen\u00e1 (\u010di s vedom\u00edm Dr. Martina Mi\u010duru ???) a dan\u00e1 k dispoz\u00edcii Dr. Vavrovi \u0160rob\u00e1rovi. Finan\u010dn\u00fd obnos vo v\u00fd\u0161ke 5 mil. kor\u00fan mu bol doru\u010den\u00fd za\u010diatkom apr\u00edla 1944, z ktorej sa pou\u017eilo 50% na zakladanie n\u00e1rodn\u00fdch v\u00fdborov, zvy\u0161ok na odboj na z\u00e1padnom Slovensku.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1944<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">V prvom polroku 1944 n\u00e1rodohospod\u00e1rom Za\u0165kovi a Karva\u0161ovi v spolupr\u00e1ci s riadite\u013eom Ba\u0165ov\u00fdch z\u00e1vodov v Ba\u0165ovanoch sa podarilo zabezpe\u010di\u0165 pre bud\u00face povstanie 20.000 p\u00e1rov bagand\u017e\u00ed (Martin Mi\u010dura bol predsedom Spr\u00e1vnej rady).<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1944<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">D\u0148a 06. apr\u00edla z rozhodnutia SNR so s\u00eddlom v Banskej Bystrici bolo zru\u0161en\u00e9 cirkevn\u00e9 \u0161kolstvo (to \u0161kolstvo, ktor\u00e9 presadzoval vo svojej politike Dr. Martin Mi\u010dura).<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1944<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">V j\u00fali bol vypracovan\u00fd program pr\u00edpravy na povstanie, ktor\u00e9ho sa z\u00fa\u010dastnili Lettrich, Urs\u00edny, Za\u0165ko, \u0160midke, Hus\u00e1k, Golian a \u010fal\u0161\u00ed.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1944<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">V auguste Dr. Vavro \u0160rob\u00e1r op\u00e4tovne \u017eiadal od Ba\u0165ov\u00fdch z\u00e1vodov na Slovensku (Batizovce, od p. J\u00e1na Lep\u00edka) \u010diastku 2 mil. kor\u00fan pre odboj. Transakcia sa neuskuto\u010dnila.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1944<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">V Petrovickej hor\u00e1rni sa uskuto\u010dnilo stretnutie, ktor\u00e9ho \u00fa\u010dastn\u00edkom bol Dr. Martin Sokol. \u00da\u010delom stretnutia bolo prejednanie postupu odboja proti Nemcom, J\u00e1n Kalabus predpoklad\u00e1, \u017ee sa jednalo o pr\u00edpravu SNP.<\/p>\n<ul>\n<li style=\"text-align: justify;\">po skon\u010den\u00ed vojny Dr. Martin Mi\u010dura t\u00fato skuto\u010dnos\u0165 povedal J. Kalabusovi<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">v tomto roku previedol na podporu povstania 1,0 mil. kor\u00fan z prostriedkov firmy Ba\u0165a. Z tejto \u010diastky bolo 750.000 kor\u00fan v tovare a 250.000 kor\u00fan v hotovosti. Na prepravu sa pou\u017eilo jeho osobn\u00e9 auto.<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1944<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Pod\u013ea hl\u00e1senia ved\u00faceho nemeckej n\u00e1rodnostnej skupiny na Slovensku Karmasina Himlerovi d\u0148a 18.08.1944 boli na ceste pri Liptovskom Mikul\u00e1\u0161i kontrolovan\u00e9 automobily napr. so \u017eupanom Slu\u0161n\u00fdm a b\u00fdval\u00fdm ministrom Dr. Martinom Mi\u010durom a \u010fal\u0161\u00edmi popredn\u00fdmi ob\u010danmi Slovenska skupinou partiz\u00e1nov pravdepodobne rusk\u00e9ho p\u00f4vodu. Slovensk\u00ed ob\u010dania boli prepusten\u00ed, nemeck\u00ed zajat\u00ed.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1944<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Podobn\u00e1 kontrola pod\u013ea hl\u00e1senia Dr. Adolfa (prezident priemyslu v \u010cech\u00e1ch) Frankovi (\u0160t\u00e1tny minister pre \u010cechy a Moravu) bola vykonan\u00e1 v oblasti Ru\u017eomberka, cez ktor\u00fa sa nepozorovane podarilo prejs\u0165 poslancovi Mi\u010durovi.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1944<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">V novovymenovanej vl\u00e1de d\u0148a 05.09.1944 funkciu ministersk\u00e9ho predsedu prevzal Dr. \u0160tefan Tiso, ktor\u00fd do tohto \u010dasu zast\u00e1val funkciu predsedu Hlavn\u00e9ho s\u00fadu.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1944<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Na povstaleckom \u00fazem\u00ed vznikla povstaleck\u00e1 SNR, v nej si evanjelici osvojovali v\u00e4\u010d\u0161\u00ed podiel na vzniku SNP. Obnovili sa spory medzi katol\u00edkmi a luter\u00e1nmi.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1944<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">V tomto roku bola na Slovensku snaha ma\u0165 3 politick\u00e9 strany. Popri komunistickej a demokratickej sa uva\u017eovalo s \u010cSL. S t\u00fdmto z\u00e1merom nes\u00fahlasil Dr. G. Hus\u00e1k.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1944<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">D\u0148a 15. okt\u00f3bra v \u010falekopise z Bratislavy do Nemecka sa uv\u00e1dza, \u017ee niekdaj\u0161\u00ed ved\u00faci \u010cSL na Slovensku a predseda Spr\u00e1vnej rady Ba\u0165ov\u00fdch z\u00e1vodov na Slovensku dosadil do vedenia podniku ob\u010dana slovenskej n\u00e1rodnosti ako d\u00f4vern\u00edka (napr. v Zl\u00edne bol dosaden\u00fd \u010dlovek nemeckej n\u00e1rodnosti).<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1944<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">D\u0148a 22. okt\u00f3bra v tomto roku spisuje z\u00e1vet za pr\u00edtomnosti svedkov Dr. Horansk\u00e9ho a prof. Dr. Fund\u00e1reka. Za vykon\u00e1vate\u013ea testamentu ustanovuje kanonika A. Cvin\u010deka z Nitry.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1945<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Pod tlakom Nemcov bol pri Najvy\u0161\u0161om s\u00fade zriaden\u00fd trestn\u00fd sen\u00e1t, ktor\u00fd 03. janu\u00e1ra ods\u00fadil na smr\u0165 6 politick\u00fdch os\u00f4b v ich nepr\u00edtomnosti.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Pod\u013ea \u0161ifrovan\u00e9ho telegramu zo d\u0148a 30.12.1944 &#8211; ozn\u00e1menie Ribbentropa &#8211; R\u00ed\u0161sky minister zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed &#8211; Ludinovi sa jednalo o 6 os\u00f4b. (V. \u0160rob\u00e1r, J. Urs\u00edny, J. Lettrich, I. \u0160tef\u00e1nik, J. \u0160olt\u00e9sz a P. Za\u0165ko &#8211; povstaleck\u00e1 SNR). Trest nebol nikdy vykonan\u00fd. P\u00f4vodne boli ods\u00faden\u00ed na viacro\u010dn\u00e9 v\u00e4znenia Krajsk\u00fdm s\u00fadom v Bratislave.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1945<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Z hist\u00f3rie:<\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>kv\u00f4li r\u00fdchlemu postupu Sovietskych vojsk 5. apr\u00edla 1945 slovensk\u00e1 vl\u00e1da op\u00fa\u0161\u0165a Bratislavu a odch\u00e1dza do Hol\u00ed\u010da a Skalice a n\u00e1sledne do rak\u00faskeho benedikt\u00ednskeho kl\u00e1\u0161tora Kremsm\u00fcnster (pri meste Wels)<\/li>\n<li>apr\u00edla 1945 opustil Tiso Kremsm\u00fcnster a po zast\u00e1vke v bavorskom Altenmarke sa 1. m\u00e1ja 1945 utiahol do kapuc\u00ednskeho kl\u00e1\u0161tora v meste Alt\u00f6tting. Tam bol a\u017e do 13-14. j\u00fana 1945, kedy ho americk\u00ed policajn\u00ed agenti zaistili a spolu s bratmi Mur\u00ednovcami a nieko\u013ek\u00fdmi \u010dlenmi vl\u00e1dy previezli do americk\u00e9ho t\u00e1bora vo Freisingu. Po vy\u0161e mesa\u010dnom v\u00e4zen\u00ed vo Freisingu boli v\u0161etci slovensk\u00ed v\u00e4zni prevezen\u00ed do t\u00e1bora Gramisch-Partenkirchen, kde pod\u013ea Karola Mur\u00edna bolo s nimi na pomery Ameri\u010danov zaobch\u00e1dzan\u00e9 tak, \u017ee pri n\u00e1stupoch a vypo\u010d\u00favaniach sa im dostalo faciek, bitia korb\u00e1\u010dom, hygieny pomocou pr\u00e1\u0161ku DDT a Jozefovi Tisovi a Ivanovi Mur\u00ednovi (brat Karola) aj t\u00fd\u017ed\u0148ov\u00e9ho v\u00e4zenia v samotke bez jedla.<\/li>\n<li>okt\u00f3bra 1945 s\u00fa zadr\u017eiavan\u00ed: J. Tiso, \u0160. Tiso, A. Mach, K. Mur\u00edn, Ivan Mur\u00edn (k\u0148az) a \u010dlenovia vl\u00e1dy Ko\u010di\u0161, Medrick\u00fd a Pru\u017einsky (bez emigrantov napr. F. Dur\u010diansky, \u0160. Ha\u0161\u0161\u00edk.) vydan\u00ed cez Prahu po uv\u00e4znen\u00ed na samotk\u00e1ch na Slovensko d\u0148a 29. okt\u00f3bra 1945<\/li>\n<li>z letiska v Bratislave ich pod zosilnen\u00fdmi str\u00e1\u017eami previezli do v\u00e4znice Krajsk\u00e9ho s\u00fadu v Bratislave. Tam im zlo\u017eili put\u00e1 a ka\u017ed\u00e9ho zavreli na samotku, na tej istej, osobitne str\u00e1\u017eenej chodbe.<\/li>\n<li>proces s prezidentom prvej Slovenskej Republiky, \u00faradne ozna\u010den\u00fd ako: &#8222;Proces s Dr. Jozefom Tisom, Alexandrom Machom a Dr. Ferdinandom \u010eur\u010dansk\u00fdm&#8220; sa za\u010dal 2. decembra 1946.<\/li>\n<li>cel\u00fd proces trval (po odr\u00e1tan\u00ed prest\u00e1vok v konan\u00ed) 171 dn\u00ed. V prv\u00fdch d\u0148och rozhlas vysielal priebeh procesu o ktor\u00fd mali obyvatelia Slovenska \u017eiv\u00fd z\u00e1ujem. Ke\u010f sa uk\u00e1zalo, \u017ee Tisov\u00e9 odpovede na podr\u00e1\u017eden\u00e9 a miestami prihl\u00faple ot\u00e1zky sudcu Daxnera s\u00fa tenden\u010dn\u00e9, rozumn\u00e9 a \u017ee z\u00edskavaj\u00fa na Tisovu stranu \u010doraz viac \u013eud\u00ed, tak na z\u00e1sah Klementa Gottwalda z Prahy u Dr. Gustava Hus\u00e1ka bolo vysielanie zru\u0161en\u00e9.<\/li>\n<li>marca 1947 po odznen\u00ed z\u00e1vere\u010dn\u00fdch prejavov bolo pojedn\u00e1vanie odro\u010den\u00e9 a rozsudok vyhl\u00e1sili a\u017e 15. apr\u00edla 1947<\/li>\n<li>apr\u00edla 1947 bol na dvore Justi\u010dn\u00e9ho pal\u00e1ca v Bratislave popraven\u00fd smr\u0165ou obesen\u00edm prezident prvej Slovenskej Republiky Dr. Jozef Tiso<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\">Dr. Martin Mi\u010dura napriek odpor\u00fa\u010daniu priate\u013eov neemigroval a zostal na rodnom Slovensku. To, \u010domu sa vyhol v Nemecku, to ho stihlo v Rusku.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1945<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Pod\u013ea poveren\u00edka pravosudia (spravodlivosti) I. \u0160tef\u00e1nika zo d\u0148a 01.03.1945 vo svojej spr\u00e1ve pouk\u00e1zal, \u017ee org\u00e1ny NKVD sa podie\u013eali na odvle\u010den\u00ed sudcov.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1945<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">De\u0148 po osloboden\u00ed Byt\u010de 01.05.1945, t. j. 02.05. internovali Dr. Martina Mi\u010duru spolu s P. Tisom (brat prezidenta Jozefa Tisu a p. Felkarom v pivnici ist\u00e9ho rodinn\u00e9ho domu v Byt\u010di, kde boli podroben\u00ed v\u00fdsluchu. O tak\u00fdchto praktik\u00e1ch hovor\u00ed i p\u00e1n J\u00e1n Kalabus, ktor\u00fd bol jeho pomocn\u00fdm administrat\u00edvnym pracovn\u00edkom a zotrval s n\u00edm a\u017e do osudn\u00e9ho d\u0148a, ke\u010f bol internovan\u00fd v Bratislave na \u0160trkovci (28. &#8211; 29. september 1945).<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1945<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">D\u0148a 05. j\u00fana 1945 bol zriaden\u00fd dekr\u00e9tom \u010d. 17\/1945 N\u00e1rodn\u00fd s\u00fad, \u010falej okresn\u00e9 a miestne N\u00e1rodn\u00e9 s\u00fady. Naplnil sa tak dekr\u00e9t vl\u00e1dy \u010d. 16\/1945 o potrestan\u00ed nacistick\u00fdch zlo\u010dincov, pom\u00e1ha\u010dov&#8230;, tzv. retribu\u010dn\u00fd z\u00e1kon.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1945<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">D\u0148a 19. j\u00fala bolo Dr. Martinovi Mi\u010durovi do \u0160t\u00e1tnej nemocnice v Bratislave doru\u010den\u00e9 rozhodnutie preverovacej komisie pri poveren\u00edctve SNR pre pravos\u00fadie, pod\u013ea ktor\u00e9ho bol prepusten\u00fd zo \u0161t\u00e1tnej slu\u017eby bez ak\u00fdchko\u013evek platobn\u00fdch a penzijn\u00fdch n\u00e1rokov. S\u00fa\u010dasne mu bolo ozn\u00e1men\u00e9, \u017ee ako \u010dlen \u0161t\u00e1tnej rady bude postaven\u00fd pred N\u00e1rodn\u00fd s\u00fad. (\u010clenom \u0160t\u00e1tnej rady bol v rokoch 1943 &#8211; 1945 za predsedn\u00edctva p. Drobn\u00e9ho. \u0160R mala 19 \u010dlenov, z nich 6 menoval prezident (aj Dr. Martina Mi\u010duru), ll HS\u013dS a po jednom boli z\u00e1stupcovia ma\u010farskej a nemeckej men\u0161iny na Slovensku). Rada ako \u0161t\u00e1tny politick\u00fd org\u00e1n nemala pr\u00e1vomoci, len odpor\u00fa\u010dania). Po intervencii u Dr. Vavra \u0160rob\u00e1ra mu tento nap\u00edsal osved\u010denie o jeho pomoci odboju a z\u00e1rove\u0148 pripomenul, \u017ee v jeho veci bude rozhodova\u0165 s\u00fad.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1945<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Pod\u013ea N\u00e1vraty 1991 bol prv\u00fd predseda Najvy\u0161\u0161ieho s\u00fadu a podpredseda \u0160t\u00e1tnej rady SR Dr. Martin Mi\u010dura odvle\u010den\u00fd asi v mesiaci j\u00fal z bratislavskej nemocnice na Hlbokej ceste za pr\u00edtomnosti prof. Dr. Sumbala, ktor\u00fd dostal ubezpe\u010denie, \u017ee pacienta do 2 hod\u00edn vr\u00e1tia, nestalo sa.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1945<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">D\u0148a 20. j\u00fala sa Dr. Martin Mi\u010dura obr\u00e1til listom na predsedu SNR Dr. Jozefa Lettricha K stanovisku preverovacej komisie Poveren\u00edctva SNR z d\u0148a 16. j\u00fana, v ktorom dokladal na svoju obhajobu:<\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>spolupr\u00e1cu so \u0160rob\u00e1rom, D\u00e9rerom, Bene\u0161om i \u0160r\u00e1mkom<\/li>\n<li>podotkol, \u017ee jeho politika bola namieren\u00e1 proti auton\u00f3mii Slovenska<\/li>\n<li>\u017eilinsk\u00fdch rokovan\u00ed o auton\u00f3mii Slovenska sa nez\u00fa\u010dastnil (1938) a nepodp\u00edsal ani rezol\u00faciu o auton\u00f3mii<\/li>\n<li>v \u010dase, febru\u00e1r &#8211; marec 1939 bol hospitalizovan\u00fd a operovan\u00fd<\/li>\n<li>rokovan\u00ed pred 14. marcom (vyhl\u00e1senie auton\u00f3mie Slovenska) som sa nez\u00fa\u010dast\u0148oval na \u017eiadnych pr\u00edprav\u00e1ch na vyhl\u00e1senie auton\u00f3mie<\/li>\n<li>\u010dlenstvo v \u0160t\u00e1tnej rade som prijal na popud Dr. Jozefa Tisa, nako\u013eko ako najvy\u0161\u0161\u00ed sudca som bol \u010dlenstvo povinn\u00fd prija\u0165<\/li>\n<li>ako predseda Ba\u0165ov\u00fdch podnikov pre Slovensko som spolup\u00f4sobil (zabezpe\u010dil), \u017ee n\u00e1rodn\u00e9mu odboju bolo poskytnut\u00e9 14 mil. kor\u00fan a 90 mil. kor\u00fan v tovaroch<\/li>\n<li>v Ba\u0165ov\u00fdch z\u00e1vodoch som chr\u00e1nil \u010cechov a cement\u00e1r\u0148ach (Lietavsk\u00e1 L\u00fa\u010dka a Ladce) ob\u010danov \u017eidovskej n\u00e1rodnosti<\/li>\n<li>bol som pr\u00edvr\u017eencom \u010deskoslovenskej jednoty a \u010ceskoslovenskej republiky<\/li>\n<li>aj v okrese Ve\u013ek\u00e1 Byt\u010da som podporoval hmotne odboj pred i po 1. septembri<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\">K listu boli prilo\u017een\u00e9 aj osved\u010denia, potvrdenia, listy od:<\/p>\n<ul>\n<li style=\"text-align: justify;\">Vavra \u0160rob\u00e1ra &#8211; 20.06.1945<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">Zdeny Wenigovej &#8211; Dolanskej 31.05.1945<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">Rudolfa Beh\u00e1rika z Ve\u013ekej Byt\u010de 26.06.1945<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">Jozefa Adam\u00edka tajomn\u00edka MNV a pr\u00edsediaceho \u013dS v \u017diline 30.5.1945<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">Jozefa Podhor\u00e1nyho (predseda ONV vo V. Byt\u010di)<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">MNV v Petroviciach<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">Predsedu MNV Hriv\u00edka (z Dlh\u00e9ho Po\u013ea)<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">Tona August\u00ednyho<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1945<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">S rovnak\u00fdmi \u017eiados\u0165ami sa obr\u00e1til i na svojich priate\u013eov, politick\u00fdch kolegov, \u010dlenov vl\u00e1dy, odboja (\u0160rob\u00e1ra, Moysa, Bug\u00e1ra) i na sudcu N\u00e1rodn\u00e9ho s\u00fadu (Daxnera), kto sa ako prihovoril &#8230;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1945<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Pod\u013ea vyjadrenia Dr. Martina Mi\u010duru o svojom vz\u0165ahu k Slovensku potom, \u010do mu bolo ozn\u00e1men\u00e9, \u017ee bude s\u00faden\u00fd N\u00e1rodn\u00fdm s\u00fadom, vtedaj\u0161\u00edm politikom pripomenul svoju loj\u00e1lnos\u0165 k Slovensku, \u017ee z finan\u010dn\u00fdch prostriedkov firmy Ba\u0165a na Slovensku, ako predseda spr\u00e1vnej rady Ba\u0165ov\u00fdch z\u00e1vodov na Slovensku spolup\u00f4sobil pre uvo\u013enenie financi\u00ed pre odboj.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1945<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Ob\u017ealobca N\u00e1rodn\u00e9ho s\u00fadu po\u017eiadal N\u00e1rodn\u00fa bezpe\u010dnos\u0165 v Byt\u010di o p\u00edsomn\u00e9 stanovisko k osobe Dr. Martina Mi\u010duru. Z\u00e1stupca velite\u013ea NB zozbieral z \u010dinnosti Dr. M. Mi\u010duru za obdobie Slovenskej republiky nasledovn\u00e9 inform\u00e1cie:<\/p>\n<ul>\n<li style=\"text-align: justify;\">jeho chovanie bolo loj\u00e1lne, av\u0161ak bolo namieren\u00e9 proti zlo\u017eeniu tohto re\u017eimu<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">menovan\u00fd bol naklonen\u00fd k \u010cSR a bol zm\u00fd\u0161\u013eania demokratick\u00e9ho<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">po\u010das SNP podporoval r\u00f4zne odbo\u010dky partiz\u00e1nov hmotne i pe\u0148a\u017ene<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">pod\u013ea zistenia na odriady (oddiely) partiz\u00e1nov dal vy\u0161e 200 tis\u00edc kor\u00fan v hotovosti<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">okrem toho ich podporoval rozli\u010dn\u00fdm materi\u00e1lom (bielize\u0148, top\u00e1nky, lieky, &#8230;)<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">tie\u017e bolo zisten\u00e9, \u017ee po prechode frontu podporoval vyp\u00e1len\u00e9 osady Nemcami, napr. Magale pri Petroviciach<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">za predsedu revolu\u010dn\u00e9ho ONV a MNV nebol volen\u00fd<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">pod\u013ea hlasu \u013eudu nebol a nie je pova\u017eovan\u00fd za podporovate\u013ea re\u017eimu dom\u00e1cich zradcov<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">pod\u013ea vy\u0161etrenia a udania dom\u00e1cich \u013eud\u00ed je a bol pova\u017eovan\u00fd za tajn\u00e9ho, pritom ale oddan\u00e9ho st\u00fapenca \u010deskoslovenskej \u0161t\u00e1tnosti<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">medzi tunaj\u0161\u00edm a okolit\u00fdm obyvate\u013estvom bol ve\u013emi ob\u013e\u00faben\u00fd ako dobr\u00fd n\u00e1rodovec s demokratick\u00fdm zm\u00fd\u0161\u013ean\u00edm<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1945<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">D\u0148a 17. augusta je vznesen\u00e9 trestn\u00e9 ozn\u00e1menie proti Dr. M. Mi\u010durovi, t.\u010d. obyvate\u013eovi Pova\u017eskej Bystrice, ako b\u00fdval\u00e9mu \u010dlenovi a predsedovi \u0160t\u00e1tnej rady a\u00a0preto patr\u00ed pred N\u00e1rodn\u00fd s\u00fad.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1945<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">D\u0148a 29. augusta udelilo MNV v\u00a0\u017diline Diplom J. V. Stalinovi o\u00a0\u010destnom ob\u010dianstve mesta \u017dilina a\u00a0to mesiac pred odvle\u010den\u00edm Dr. M. Mi\u010duru do Ruska.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1945<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">V septembri \u017ealobcovia N\u00e1rodn\u00e9ho s\u00fadu \u017eiadali bratislavsk\u00e9 velite\u013estvo NB, aby predviedlo pred s\u00fad Dr. Martina Mi\u010duru &#8211; odpove\u010f &#8211; z 22.09.1945: \u201e<strong>Hl\u00e1sim, \u017ee Dr. Martin Mi\u010dura, b\u00fdval\u00fd \u010dlen \u0161t\u00e1tnej rady bol dan\u00fd na lie\u010denie do \u0160t\u00e1tnej nemocnice a koncom augusta bol z nemocnice vzat\u00fd pr\u00edslu\u0161n\u00edkmi \u010cA. Kde sa toho \u010dasu nach\u00e1dza sa n\u00e1m e\u0161te nepodarilo zisti\u0165.<\/strong>\u201d<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1945<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">D\u0148a 24. novembra Poveren\u00edctvo SNR pre veci vn\u00fatorn\u00e9 pod\u00e1va spr\u00e1vu ob\u017ealobcovi pri N\u00e1rodnom s\u00fade, \u017ee \u201e<strong>Dr. Martin Mi\u010dura bol pr\u00edslu\u0161n\u00edkmi Ruskej arm\u00e1dy zo \u0161t\u00e1tnej nemocnice odveden\u00fd a ak\u00e9ko\u013evek p\u00e1tranie po menovanom ostalo bezv\u00fdsledn\u00e9.<\/strong>\u201d<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">\u010ci v \u010dase odvle\u010denia z nemocnice bol pr\u00edtomn\u00fd aj \u010dlen NB, alebo o skutku vedeli aj in\u00e9 osoby v \u010desk\u00fdch a slovensk\u00fdch \u00faradoch, no nezasiahli a nechali p\u00f4sobi\u0165 a mo\u017eno aj vedome zahrani\u010dn\u00e9 policajn\u00e9 org\u00e1ny, v dostupn\u00fdch arch\u00edvnych dokumentoch sa nenach\u00e1dza. Ak\u00fd paradox bolo to, \u017ee po za\u010dat\u00ed Duklianskej oper\u00e1cie (08.09.1944 &#8211; 28.10.1944), vypuknut\u00ed SNP (29.08.1944 &#8211; 27.10.1944), po osloboden\u00ed Bratislavy (04.04.1945), osloboden\u00ed \u017diliny (30.04.1945), osloboden\u00ed Byt\u010de a Dlh\u00e9ho Po\u013ea (01.05.1945) a po vyhl\u00e1sen\u00ed KVP (05.04.1945) o vytvoren\u00ed vl\u00e1dy \u010cechov a Slov\u00e1kov v NF, k zatknutiu do\u0161lo takmer po 5 mesiacoch po t\u00fdchto udalostiach.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1945<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Na konci vojny b\u00fdval Dr. Martin Mi\u010dura \u010dastej\u0161ie v Byt\u010di, resp. v Dlhom Poli. Bol presved\u010den\u00fd, \u017ee ak sa vr\u00e1ti do Bratislavy bude ma\u0165 v\u00e4\u010d\u0161iu istotu \u010fal\u0161ieho \u017eivota.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Jeho osobn\u00fdm lek\u00e1rom bol MUDr. Haviar, rod\u00e1k z Pova\u017eskej Bystrice.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Pod\u013ea z\u00e1vete mal pripraven\u00fd hrob s pomn\u00edkom na byt\u010dianskom cintor\u00edne, kde chcel by\u0165 aj pochovan\u00fd, preto\u017ee miloval svoj kraj, n\u00e1rod a vlas\u0165. \u017dia\u013e, ako povedal p\u00e1n Kalabus \u201eUrob \u010dertu dobre a peklom sa ti odsl\u00fa\u017ei.\u201c<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1946<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Boli ustanoven\u00e9 n\u00e1rodn\u00e9 s\u00fady a to na \u00farovni obc\u00ed (miestne), okresov a \u0161t\u00e1tu. S\u00fady boli poloprofesion\u00e1lne, ale podriaden\u00e9 Poveren\u00edctvu vn\u00fatra a \u0160t\u00e1tnej bezpe\u010dnosti.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1946<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Vtedaj\u0161\u00ed minister spravedlnosti \u010cSR Dr. \u0160tefan Rais nepo\u017eiadal o vydanie Dr. Martina Mi\u010duru, ako bolo uroben\u00e9 pre osobu gen. J. Turanca (velite\u013e slovenskej arm\u00e1dy s protipartiz\u00e1nskou \u010dinnos\u0165ou) a gen. F. \u010catlo\u0161a (minister n\u00e1rodnej obrany) a \u010fal\u0161\u00edch. Obaja gen. boli na \u017eiados\u0165 Jegorova a rozkaz gen. Goliana zatknut\u00ed d\u0148a 29.08.1944 a odovzdan\u00fd partiz\u00e1nskemu velite\u013eovi Veli\u010dkovi na Pra\u0161iv\u00fa na odtransportovanie d\u0148a 13. septembra 1944 do Kyjeva a neskor\u0161ie do Moskvy. Obaja gen. boli po n\u00e1vrate s\u00faden\u00ed s Dr. J. Tisom.<\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>J. Turanec (* 07. marca 1892 v Su\u010danoch, + 09.marca 1957 vo v\u00e4zen\u00ed v Leopoldove). Zo zajatia sa vr\u00e1til vo febru\u00e1ri 1947, ods\u00faden\u00fd na trest smrti v decembri roku 1947, potom trest upraven\u00fd na 30 rokov v\u00e4zenia.<\/li>\n<li>\u010catlo\u0161 (*07. okt\u00f3bra 1895 v Liptovskom Petri, +16. decembra 1972 v Martine), ods\u00faden\u00fd na 5 rokov.<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\">Gen. Jozef Turanec bol pravdepodobne posledn\u00fd, \u010do sa s Dr. Martinom Mi\u010durom pozdravil z okna v\u00e4znice v Moskve.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Pod\u013ea gen. Klap\u00e1lka (velite\u013e na v\u00fdchodnom fronte) &#8211; tento ho videl v t\u00e1bore \u013dublanka na Ukrajine neopatren\u00e9ho, s amputovan\u00fdmi nohami (diabetes). D\u00e1tum neuveden\u00fd. Z tohto t\u00e1bora bol pravdepodobne premiestnen\u00fd do Moskvy bu\u010f do v\u00e4znice Butyrska, alebo Lefantovska.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1946<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">D\u0148a 26. marca prezident Dr. Edvard Bene\u0161 vyznamen\u00e1va (v hoteli Cartlon v Bratislave) 20 &#8211; tich pr\u00edslu\u0161n\u00edkov NKVD radom Bieleho leva (to v \u010dase, ke\u010f e\u0161te Dr. Martin Mi\u010dura \u017eil).<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1946<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Intervencie za vr\u00e1tenie odvle\u010den\u00fdch ob\u010danov \u010ceskoslovenska do ZSSR, medzi nimi aj osobu Dr. Martina Mi\u010duru.<\/p>\n<ul>\n<li style=\"text-align: justify;\">v obdob\u00ed od 23.05.1946 vl\u00e1dne in\u0161tit\u00facie \u010cSR reprezentovan\u00e9 ministerstvom zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed (Dr. Clementis,. J. Masaryk a \u010fal\u0161\u00ed) intervenovali cez zastupite\u013esk\u00e9 org\u00e1ny \u010cSR v Moskve (Dr. Krno, Dr. Hor\u00e1k a \u010fal\u0161\u00ed) u rusk\u00fdch \u00faradov (Zorin, Vy\u0161inskij) prepustenie \u010deskoslovensk\u00fdch ob\u010danov a\u017e do novembra 1946. Celkom asi 25 \u017eiadost\u00ed &#8211; intervenci\u00ed a memor\u00e1nd<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">\u010cSL v osobe Jana \u0160r\u00e1mka a Franti\u0161ka H\u00e1lu intervenovali v Moskve za prepustenie Dr. Martina Mi\u010duru po jeho odvle\u010den\u00ed do ZSSR &#8211; ne\u00faspe\u0161ne. Podobn\u00e1 intervencia bola uroben\u00e1 aj za prepustenie V. Volo\u0161ina (predseda \u010cSL na Podkarpatskej Rusi zo zajatia v Ratibo\u0159i v Po\u013esku<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">01.1946 minister zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed \u010cSR Jan Masaryk urguje &#8211; pripom\u00edna cez z\u00e1stupcu ve\u013evyslanectva v Moskve ruskej strane prepustenie: \u010catlo\u0161a, Turanca, Sokola a Mi\u010duru<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">07.1946 \u010deskoslovensk\u00e1 strana (K. Gottwald, J. Masaryk, V. Clementis a Dr. Hor\u00e1k) \u017eiadaj\u00fa u rusk\u00fdch \u00faradov (Molotov, Vy\u0161\u00ednksij, Zorin) prepustenie odvle\u010den\u00fdch ob\u010danov \u010cSR. Rusk\u00e1 strana op\u00e4tovne po\u017eaduje \u010fal\u0161ie a \u010fal\u0161ie zoznamy t\u00fdchto os\u00f4b<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">november 1946 Dr. V. Clementis posiela do Moskvy memorandum a op\u00e4\u0165 \u017eiada vydanie skupiny: \u010catlo\u0161, Turanec, Sokol, Mi\u010dura a Spi\u0161iak (asi aj v spojitosti s pripravovan\u00fdm s\u00fadnym procesom s Dr. Jozefom Tisom).<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1946<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">V\u00a0osobnej kore\u0161pondencii J. T. Ga\u0161para dc\u00e9re Valike, man\u017eelke J\u00e1na Malobick\u00e9ho, p\u00edsanej z\u00a0v\u00e4zenia v\u00a0Bratislave a\u00a0Leopoldove (1946 \u2013 1951) nenach\u00e1dza sa \u017eiadna zmienka o\u00a0Dr. M. Mi\u010durovi. Listy s\u00fa majetkom MS v\u00a0Martine (83A8).<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1947<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">D\u0148a 13. marca sa na Slovensku jednalo o vzniku tretej strany s kres\u0165ansk\u00fdm n\u00e1zvom. Cie\u013eom bolo oslabi\u0165 siln\u00fa Demokratick\u00fa stranu pred vo\u013ebami v tomto roku. Rokovaniami o novej strane bol poveren\u00fd kanonik Cvin\u010dek (predt\u00fdm \u010dlen \u010cSL).<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1947<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Na sklonku tohto roku a aj po sk\u00fasenostiach z roku 1938 u\u017e nemala centr\u00e1la \u010cSL v Prahe z\u00e1ujem obnovi\u0165 svoju stranu na Slovensku.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1947<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">D\u0148a 07. j\u00fala 1947 po\u017eiadal Dr. Imrich Malobick\u00fd \u201everejn\u00fd not\u00e1r v\u00a0Byt\u010di\u201c Okresn\u00fd s\u00fad v\u00a0Byt\u010di o vyhl\u00e1senie Dr. Martina Mi\u010duru za m\u0155tveho.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1947<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">D\u0148a 10. okt\u00f3bra pod\u00e1va \u00darad predsedn\u00edctva SNR ob\u017ealobcovi NS v Bratislave, \u017ee \u201ena z\u00e1klade \u0161etrenia ve\u013evyslanectva \u010cSR v Moskve Dr. Martin Mi\u010dura ku d\u0148u 7. septembra 1947 nebol na \u00fazem\u00ed Zv\u00e4zu n\u00e1jden\u00fd ani po op\u00e4tovnom h\u013eadan\u00ed sovietskych pr\u00edslu\u0161n\u00fdch org\u00e1nov.\u201c<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1947<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">D\u0148a 17. novembra z\u00e1stupca velite\u013ea stanice NB v Byt\u010di pod\u00e1va inform\u00e1ciu ob\u017ealobcovi N\u00e1rodn\u00e9ho s\u00fadu o Dr. Martinovi Mi\u010durovi.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1947<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Stanovisko ved\u00faceho ob\u017ealobcu pri N\u00e1rodnom s\u00fade zo d\u0148a 30.12.1947 N\u00e1rodn\u00e9mu s\u00fadu, v ktorom sa odopiera (zastavuje) trestn\u00e9 pokra\u010dovanie proti Dr. Martinovi Mi\u010durovi nako\u013eko tento zomrel.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1947<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">gen. Hermann H\u00f6fle (podie\u013eal sa na najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch repres\u00e1li\u00e1ch na slovenskom obyvate\u013estvu, bol strojcom tvrd\u00e9ho z\u00e1sahu proti \u00fa\u010dastn\u00edkom SNP), ktor\u00fd d\u0148a 14. septembra 1944 pri\u0161iel na Slovensko ako \u0161\u00e9f nemeckej pol\u00edcie na N\u00e1rodnom s\u00fade prehl\u00e1sil:<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">\u201eMedzi slovensk\u00fdm obyvate\u013estvom sme v\u00f4bec nemuseli h\u013eada\u0165 inform\u00e1torov. \u013dudia chodili sami\u201c. A takto sa \u201en\u00e1pomocn\u00ed\u201c pod\u013ea vyjadren\u00ed navr\u00e1tilcov z rusk\u00fdch gulagov chovali aj Slov\u00e1ci vo vz\u0165ahu k \u010cA a NKVD po vstupe sovietskej arm\u00e1dy na \u00fazemie Slovenska.<\/p>\n<ul>\n<li style=\"text-align: justify;\">Hermann H\u00f6fle sa ako vojnov\u00fd zlo\u010dinec zodpovedal spolo\u010dne s nemeck\u00fdm ve\u013evyslancom na Slovensku Hannsem Ludinem pred N\u00e1rodn\u00fdm s\u00fadom v Bratislave, kde boli obaja ods\u00faden\u00ed k trestu smrti a d\u0148a 9. 12.1947 popraven\u00ed obesen\u00edm.<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1948<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong>D\u0148a 05. apr\u00edla 1948 Okresn\u00fd s\u00fad v Byt\u010di na z\u00e1klade \u017eiadosti Dr. Imricha Malobick\u00e9ho vyhl\u00e1sil Dr. Martina Mi\u010duru za m\u0155tveho a ustanovil, \u017ee Dr. Martin Mi\u010dura nepre\u017eil de\u0148 31. m\u00e1j 1946<\/strong> (d\u00e1tum sa via\u017ee na v\u00fdpove\u010f gen. Slovenskej arm\u00e1dy Turanca).<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1948<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">D\u0148a 31. j\u00fala tohto roku sa vykonal v Byt\u010di s\u00fapis pozostalost\u00ed Dr. Martina Mi\u010duru za pr\u00edtomnosti: Dr. Imricha Malobick\u00e9ho, Juraja Malobick\u00e9ho, Roz\u00e1lie Golisovej ako dedi\u010dov a za \u00faradn\u00fd org\u00e1n: Rudolf Babjak, Martin Mrena a Jozef Skotnick\u00fd. Z akt\u00edvneho majetku boli vy\u010d\u00edslen\u00e9 pas\u00edva:<\/p>\n<ul>\n<li style=\"text-align: justify;\">na 2000 sv. om\u0161\u00ed za Dr. M. Mi\u010duru (80.000 K\u010ds),<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">na ro\u010dn\u00fa mzdu J\u00e1na Kalabusa (60.000 K\u010ds) &#8211; nebola vyplaten\u00e1<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">na ro\u010dn\u00fa mzdu Bohuslava Sakalu (48.000 K\u010ds) &#8211; \u0161of\u00e9r Dr. Martina Mi\u010duru<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">nedoplatky na \u0161t\u00e1tnych daniach (50.000 K\u010ds)<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">d\u00e1vka z majetku (128.000 K\u010ds)<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">prelo\u017eenie m\u0155tvoly z Moskvy do Byt\u010de a n\u00e1hrobn\u00fd kame\u0148 300.000 K\u010ds<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">na Invent\u00e1rnom s\u00fapise nap\u00edsanom 31.j\u00fala 1948 je uveden\u00fd d\u00e1tum \u00famrtia 13.5.1946 v Moskve<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1948<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">D\u0148a 06. septembra tohto roku verejn\u00fd ob\u017ealobca NS pod\u00e1va hl\u00e1senie Poveren\u00edctvu spravodlivosti, \u017ee \u201ena z\u00e1klade rozhodnutia Okresn\u00e9ho s\u00fadu v Byt\u010di, Dr. Martin Mi\u010dura zomrel, sa vylu\u010duje trestne pokra\u010dovanie proti nemu.\u201c<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>1957<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">V\u00a0roku 1957 zvl\u00e1\u0161tny odbor Ministerstva vn\u00fatra \u010cSR vypracoval 19. novembra Spr\u00e1vu o\u00a0HS\u013dS za obdobie Slovensk\u00e9ho \u0161t\u00e1tu, v\u00a0ktorej okrem in\u00e9ho sa o\u00a0Dr. M. Mi\u010durovi uv\u00e1dza:<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Pod\u013ea \u00fastavn\u00e9ho z\u00e1kona zo d\u0148a 23. augusta 1943 boli do \u0161t\u00e1tnej rady Dr. J. Tisom menovan\u00ed 10 \u010dlenovia a\u00a0z\u00a0titulu funkcie predseda vl\u00e1dy a\u00a0predseda snemovne: J\u00e1n Drobn\u00fd \u2013 predseda, J\u00e1n Vojta\u0161\u0161\u00e1k a\u00a0Bohuslav Klimo \u2013 miestopredsedami, \u010dlenmi boli Franti\u0161ek Mojto, Andrej Marsina, Dr. Martin Mi\u010dura, Ferdi\u0161 Klinda, Anton Mederly, Matej Nitsch, Martin Sokol a\u00a0Vojtech Tuka. (Pod\u013ea z\u00e1pisu z\u00a0ustanovuj\u00facej sch\u00f4dze zo d\u0148a 14.9.1943 bol v\u00a0tej dobe miestopredsedom \u0160R).<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">9.7.1943 bolo s\u00a0osobou Dr. M. Mi\u010duru uva\u017eovan\u00e9 dosadi\u0165 ho do funkcie predsedu vl\u00e1dy namiesto Dr. V. Tuku.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">V roku 1944 odoslal Dr. M. Mi\u010dura do Lond\u00fdna ileg\u00e1lnej vl\u00e1de inform\u00e1ciu \u00a0t\u00fdkaj\u00facej sa v\u0161eobecnej politickej a\u00a0hospod\u00e1rskej situ\u00e1cie na Slovensku.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">V prvej polovici roku 1944 bol na Slovensko z\u00a0Lond\u00fdna vyslan\u00fd agent, ktor\u00fd vykon\u00e1val spravodajsk\u00fa slu\u017ebu pre lond\u00fdnsku vl\u00e1du (Andrej Adler alias Dr. Adler Mar\u010dek).Tento sa mal kontaktova\u0165 s\u00a0 Dr. M. Mi\u010durom a\u00a0poda\u0165 \u010fal\u0161iu spr\u00e1vu o\u00a0situ\u00e1cii na Slovensku. Dr. M. Mi\u010dura mu odmietol poda\u0165 inform\u00e1cie a\u00a0poskytn\u00fa\u0165 pr\u00edstre\u0161ie. D\u00f4vodom bolo, M. Mi\u010dura nepodporoval \u017eiadnu ileg\u00e1lnu \u010dinnos\u0165 a\u00a0tak\u00fato ani nevykon\u00e1val. Po zatknut\u00ed A. Adlera 17.5.1944 vzniklo pravdepodobne podozrenie, \u017ee na A. Adlera upozornil Dr. M. Mi\u010dura. Pod\u013ea oblastn\u00e9ho velite\u013estva NB zo d\u0148a 22.8.1945 Dr. M Mi\u010dura zast\u00e1val funkciu zemsk\u00e9ho predsedu SH\u013dS a\u00a0v\u00a0tento ist\u00fd de\u0148 bol zatknut\u00fd rusk\u00fdmi org\u00e1nmi (pravdepodobne NKVD) na klinike Dr. Sumbala v\u00a0Bratislave. Spr\u00e1va pokra\u010duje kr\u00e1tkym preh\u013eadom intervenci\u00ed o\u00a0vydanie Dr. M. Mi\u010duru na Slovensko: Dr. Dr. Vladim\u00edr Clementis \u2013 tajomn\u00edk MZV \u010cSR, Dr.V\u00e1clav Dolansk\u00fd \u2013 pr\u00edslu\u0161n\u00edk \u010cSL v\u00a0\u010cech\u00e1ch\u00a0e\u0161te d\u0148a 17.1.1947 \u017eiadal miestopredsedu SNR v\u00a0Bratislave, aby bol Dr. M. Mi\u010dura vy\u017eiadan\u00fd z\u00a0Ruska ako svedok na s\u00fad pravdepodobne s\u00a0Dr. J. Tisom.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>2009<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Zo zis\u0165ovania mo\u017en\u00e9ho ulo\u017eenia jeho pozostatkov vyplynulo:<\/p>\n<ul>\n<li style=\"text-align: justify;\">Farsk\u00fd \u00farad v Byt\u010di \u2013 nepotvrdil,<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">Farsk\u00fd \u00farad v Dlhom Poli \u2013 nepotvrdil,<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">N\u00e1rodn\u00fd cintor\u00edn v Martine \u2013 nepotvrdil,<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">V tom \u010dase e\u0161te \u017eij\u00faci: Dr. Skotnick\u00fd, p. Kalabus \u2013 nepotvrdili.<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>Spomienky na udalosti \u2013 J\u00e1n Kalabus<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Ako p\u00ed\u0161e J\u00e1n Kalabus vo svojich spomienkach, nav\u0161t\u00edvil ich nezn\u00e1my \u201ev\u00fdchodniar\u201d ako prekladate\u013e spolu s \u010dlenmi KGB. Po kr\u00e1tkom vypo\u010d\u00favan\u00ed ich odviedli v Byt\u010di do bytu Tr\u00f6sztlerovcov pri Z\u00e1mku, kde som bol vypo\u010d\u00favan\u00fd (pod\u013ea zoznamu firiem v Byt\u010di v roku 1920 p\u00f4sobila rodina Tr\u00f6sztlerovcov &#8211; obchod so zmie\u0161an\u00fdm a ko\u017een\u00fdm tovarom):<\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>po pr\u00edchode do miestnosti J\u00e1n Kalabus musel v\u0161etko vylo\u017ei\u0165 na st\u00f4l, vr\u00e1tane pe\u0148a\u017eenky s dvoma stokorun\u00e1\u010dkami<\/li>\n<li>nato sa musel vyzliec\u0165 donaha a vyhnali ho na chodbu<\/li>\n<li>ke\u010f sa po vr\u00e1ten\u00ed a oble\u010den\u00ed s\u0165a\u017eoval, \u017ee tam ch\u00fdbaj\u00fa bankovky bol zrazen\u00fd na stoli\u010dku a fackovan\u00fd, vraj o\u010dier\u0148uje \u010cA<\/li>\n<li>potom bol soten\u00fd do pivnice, kde boli \u010fal\u0161\u00ed zadr\u017ean\u00ed a tam str\u00e1vil cel\u00fa noc<\/li>\n<li>r\u00e1no ma znovu podrobili v\u00fdsluchu, zauj\u00edmali sa o \u010dinnos\u0165 Dr. Martina Mi\u010duru, \u010di bol \u010dlenom vl\u00e1dy, predsedom \u0161t\u00e1tnej rady, ako bol politicky \u010dinn\u00fd, \u010do publikoval a pod. Vo v\u0161etk\u00fdch bodoch povedal \u017ee nie. Po tomto v\u00fdsluchu n\u00e1s prepustili domov<\/li>\n<li>ke\u010f sme sa poobede stretli s Dr. Mi\u010durom, p\u00fdtal sa ma, \u010do sa ma oni p\u00fdtali<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\">Na druh\u00fd de\u0148 znovu nav\u0161t\u00edvil vilu Dr. Martina Mi\u010duru spom\u00ednan\u00fd v\u00fdchodniar &#8211; tlmo\u010dn\u00edk a po\u017eadoval odo m\u0148a fotografiu Dr. Mi\u010duru vraj je jeho dobr\u00fd priate\u013e.<\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>fotografiu som mu nedal, povedal som \u017ee nem\u00e1m \u017eiadnu &#8211; odi\u0161iel<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\">Na druh\u00fd de\u0148 r\u00e1no n\u00e1s zobudilo b\u00fachanie na okenice vily. Znovu pri\u0161iel tlmo\u010dn\u00edk s \u010dlenmi KGB. Zatvorili n\u00e1s v\u0161etk\u00fdch \u010do sme boli vo vile do jednej miestnosti a m\u0148a si vzali ako sprievodcu po dome:<\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>pr\u00ed\u010dina n\u00e1v\u0161tevy bola \u00fadajn\u00e1 kontrola, \u010di sa vo vile neskr\u00fdvaj\u00fa fritzovia<\/li>\n<li>v skuto\u010dnosti ich zauj\u00edmalo to \u010do bolo vo vile<\/li>\n<li>preh\u013eadali v\u0161etky miestnosti a cez otvoren\u00e9 okno na k\u00fape\u013eni nah\u00e1dzali do pristaven\u00e9ho auta v\u0161etko, vr\u00e1tane oblekov a s\u00e1m Dr. Martin Mi\u010dura ostal len v py\u017eame<\/li>\n<li>potom vilu zamkli zvonka a odi\u0161li<\/li>\n<li>n\u00e1hradn\u00fd oblek u\u0161il Dr. Martinovi Mi\u010durovi kraj\u010d\u00edr z jeho l\u00e1tky<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\">Po t\u00fdchto udalostiach a vzh\u013eadom na jeho zdravotn\u00fd stav (cukrovka) odi\u0161li sme do Bratislavy a on bol hospitalizovan\u00fd na Ortopedickej klinike u prof. MUDr. Sumbala:<\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>cez de\u0148 som bol na klinike a v noci v jeho byte na Gunduli\u010dovej 8<\/li>\n<li>d\u0148a 24. alebo 25. augusta som doniesol pre m\u0148a nezn\u00e1my odkaz do Byt\u010de<\/li>\n<li>na spiato\u010dnej ceste ma zadr\u017eali v Tren\u010d\u00edne (zastavil sa u sestry, ktor\u00e1 sa pripravovala na reho\u013en\u00e9 povolanie) a a\u017e na druh\u00fd de\u0148 som sa dostal do Bratislavy<\/li>\n<li>nav\u0161t\u00edvil som Dr. Martina Mi\u010duru v nemocnici a spolu sme jedli, \u010do som doniesol z Byt\u010de<\/li>\n<li>po\u010das tohto obeda pri\u0161iel k n\u00e1m Dr. Sumbal spolu s dvoma pr\u00edslu\u0161n\u00edkmi KGB a povedal, \u017ee chc\u00fa hovori\u0165 s Dr. Mi\u010durom<\/li>\n<li>pr\u00edslu\u0161n\u00edci KGB \u017eiadali, aby s nimi i\u0161iel na velite\u013estvo<\/li>\n<li>povedal im, \u017ee v z\u00e1le\u017eitostiach vojensk\u00fdch m\u00f4\u017ee hovori\u0165 len na slovenskom velite\u013estve a t\u00ed ho nepredvolali<\/li>\n<li>Sumbal im odpove\u010f pretlmo\u010dil, ale oni trvali na svojom<\/li>\n<li>Mi\u010dura oponoval, a Dr. Sumbalovi povedal, aby im povedal, \u017ee pacienta nem\u00f4\u017ee uvo\u013eni\u0165<\/li>\n<li>potom si podali ruky s pr\u00eds\u013eubom, \u017ee do hodiny sa vr\u00e1tia<\/li>\n<li>Mi\u010dura na povzbudenie Dr. Sumbala a osloven\u00edm Martinko sa obliekol a odi\u0161iel s nimi<\/li>\n<li>v tom \u010dase na klinike pracoval aj Dr. Haviar z Pova\u017eskej Bystrice<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\">Sledoval som ich auto a asi po 2 hodin\u00e1ch bl\u00fadenia po Bratislave som v priestoroch bratislavsk\u00e9ho \u0160trkovca z jedn\u00e9ho vojnou zni\u010den\u00e9ho domu zapo\u010dul moje meno. Volal ma Dr. Mi\u010dura, nepustili ma ani za plot, tak som si od neho vypo\u010dul len \u00fastne dispoz\u00edcie:<\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>mal som o pr\u00edpade informova\u0165 sen\u00e1tneho predsedu Dr. Moysa, i podpredsedu Najvy\u0161\u0161ieho s\u00fadu Dr. Z\u00e1tureck\u00e9ho a svojho tajomn\u00edka Dr. Bug\u00e1ra, \u010falej jeho b\u00fdval\u00e9ho tajomn\u00edka Dr. Cvin\u010deka v Nitre a e\u0161te jednu osobu v Bratislave na Holubyho ulici 10<\/li>\n<li>veci som vybavil a informoval Dr. Mi\u010duru. Sedel na dvore a zakri\u010dal som mu zariaden\u00e9!<\/li>\n<li>e\u0161te na m\u0148a zakri\u010dal, aby mu z nemocnice poslali lek\u00e1ra poda\u0165 injekciu<\/li>\n<li>Sumbal vyslal Dr. Kindernaja a i\u0161iel som spolu s n\u00edm. Dr. Kindernaj v roku 1935 kandidoval vo vo\u013eb\u00e1ch za SNS<\/li>\n<li>m\u0148a k Dr. Mi\u010durovi nepustili, i\u0161iel tam Dr. Kindernaj<\/li>\n<li>na druh\u00fd de\u0148 mal dosta\u0165 znova injekciu, ale k tomu nedo\u0161lo a v nemocnici ma Dr. Kindernaj informoval, \u017ee Dr. Mi\u010dura u\u017e tam nie je, bolo to 28. septembra 1945<\/li>\n<li>obaja lek\u00e1ri mi doporu\u010dili, aby som odcestoval do Byt\u010de, \u010do som aj urobil<\/li>\n<li>o udalostiach som informoval Dr. Imricha Malobick\u00e9ho (synovec), ostal z toho zdrven\u00fd<\/li>\n<li>nap\u00edsal intervenciu na sovietskeho ve\u013evyslanca Zorina do Prahy, ale odpove\u010f nepri\u0161la<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\">Asi po t\u00fd\u017ed\u0148ovom pobyte v Byt\u010di som sa vr\u00e1til do bytu na Gunduli\u010dovej ul.10<\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>do bytu mi otvoril Eckstein, b\u00fdval\u00fd riadite\u013e Cement\u00e1rn\u00ed v Lietavskej L\u00fa\u010dke (ktor\u00e9ho Mi\u010dura prechov\u00e1val ako ob\u010dana \u017eidovskej n\u00e1rodnosti)<\/li>\n<li>podal mi k\u00fasok papiera, na ktorom bolo nap\u00edsan\u00e9 rukou Dr. Martina Mi\u010duru \u201eBer\u00fa ma kdesi, pravdepodobne na Doln\u00fa zem. L\u00fa\u010dim sa so Slovenskom, ktor\u00e9 mi bolo v\u017edy ve\u013emi mil\u00e9 a drah\u00e9\u201d. \u010ealej v \u0148om \u017eiadal aby pozostalos\u0165 bola prejednan\u00e1 v zmysle testamentu, ktor\u00fd je uschovan\u00fd na Okresnom s\u00fade v Byt\u010di. Dr. Malobick\u00e9ho prosil, aby jeho domved\u00facej Roz\u00e1lii Golisovej nerobil pri prejedn\u00e1van\u00ed pozostalosti krivdu<\/li>\n<li>na ot\u00e1zku odkia\u013e m\u00e1 l\u00edstok odpovedal, \u017ee ho doniesol nejak\u00fd sedliak<\/li>\n<li>o celej veci som informoval Dr. Moysa, Z\u00e1tureck\u00e9ho a Bug\u00e1ra<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\">Po asi \u010fal\u0161\u00edch dvoch t\u00fd\u017ed\u0148och sa p\u00e1n Kalabus vr\u00e1til do Bratislavy:<\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>v byte Dr. Mi\u010duru ho priv\u00edtal Eckstein a podal mu \u010fal\u0161\u00ed l\u00edstok<\/li>\n<li>l\u00edstok mal podobn\u00fd obsah ako predch\u00e1dzaj\u00faci, ale naviac obsahoval inform\u00e1ciu, \u017ee ho ber\u00fa pravdepodobne do Kyjeva<\/li>\n<li>v nezistenom roku jedny \u00faradn\u00e9 noviny priniesli spr\u00e1vu o tom, ak niekto videl Dr. Martina Mi\u010duru, aby sa prihl\u00e1sil na NV, alebo s\u00fade<\/li>\n<li>(v arch\u00edve \u00daPN je evidovan\u00fd pod. \u010d. 4358 &#8211; AMZV, SSSR 1943.60, ZU Moskva &#8211; voj. zajatci)<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\">Na pozostalostnom pojedn\u00e1van\u00ed na Okresnom s\u00fade v Byt\u010di bola pre\u010d\u00edtan\u00e1 v\u00fdpove\u010f gen. Turanca, na z\u00e1klade ktorej bol Dr. Martin Mi\u010dura vyhl\u00e1sen\u00fd za m\u0155tveho. Prehl\u00e1senie znelo asi takto:<\/p>\n<ul>\n<li style=\"text-align: justify;\">bol som v\u00e4znen\u00fd v predmest\u00ed Moskvy. Z ved\u013eaj\u0161ej v\u00e4zenskej miestnosti som po\u010dul ak\u00fdsi zn\u00e1my hlas a ka\u0161e\u013e. Pripom\u00ednal mi Dr. Mi\u010duru. Pr\u00edle\u017eitostne som sa sp\u00fdtal dozorkyne v\u00e4z\u0148ov, kto je vo ved\u013eaj\u0161ej cele. Meno V\u00e1m neprezrad\u00edm, ale osobu pop\u00edsa\u0165 m\u00f4\u017eem. Neviem, \u010di meno vedela, alebo nemohla prezradi\u0165, ale pod\u013ea popisu bol to Dr. Mi\u010dura. Raz som bol na v\u00e4zenskej prech\u00e1dzke. Zrazu som po\u010dul: Turanec, Turanec! Osobu som nevidel, ale hlas bol Dr. Mi\u010duru. Uv\u00e1dzan\u00e9 na inom mieste Turanec hovor\u00ed: v \u010dase, ke\u010f ma prevzala eskorta do v\u00e4zenia (asi z l\u00e1gra) kri\u010dal na neho Dr. Martin Mi\u010dura z okna \u201etu sme\u201d. O nejak\u00fd \u010das, hlas v cele zam\u013akol. P\u00fdtal som sa znovu tej dozorkyne, \u010do je s t\u00fdm v\u00e4z\u0148om. Pokri\u017eovala sa pravosl\u00e1vnym sp\u00f4sobom a povedala: Nikomu ne\u017eel\u00e1m pre\u017ei\u0165 to \u010do pre\u017eil on. U\u017d JE M\u0154TVY<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"384\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"384\"><strong>2009<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Pri osobnej n\u00e1v\u0161teve d\u0148a 6.j\u00fala p\u00e1n J\u00e1n Kalabus s man\u017eelkou doplnil:<\/p>\n<ul>\n<li style=\"text-align: justify;\">Martin Mi\u010dura sa pred agentmi \u010cA ukr\u00fdval aj v Bratislave v dome pri Najvy\u0161\u0161om s\u00fade na ul. Michalskej<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">okrem spom\u00ednan\u00e9ho ob\u010dana \u017eidovskej n\u00e1rodnosti p\u00e1na Ecksteina nap\u00edsal viacero \u017eiadost\u00ed aj rukou J\u00e1na Kalabusa prezidentovi Dr. Jozefovi Tisovi, aby t\u00edto neboli odtransportovan\u00ed a tak sa i stalo. Celkom na Slovensku malo tak\u00fato Ochrann\u00fa legitim\u00e1ciu asi 35.000 \u017eidov. Toto potvrdzuje aj hl\u00e1senie ve\u013evyslanca Ludina do Berl\u00edna \u201ePod vplyvom cirkvi a koncepciou jednotliv\u00fdch \u00faradov na Slovenku dostalo asi 35. 000 \u017eidov resp. 10.000 rod\u00edn zvl\u00e1\u0161tne legitim\u00e1cie, na z\u00e1klade ktor\u00fdch nemuseli by\u0165 vyveden\u00ed zo Slovenska.\u201c T\u00fato agendu spravoval Anton Neumann<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">do Dlh\u00e9ho Po\u013ea chodil pravidelne do roku 1945 (?) a hr\u00e1val v kostole na organe<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">bol zanietencom vzdelanosti mlad\u00fdch \u013eud\u00ed, podporoval ich a zabezpe\u010doval ich uplatnenie v \u0161t\u00e1tnej spr\u00e1ve<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">aj napriek tomu, \u017ee bol \u010dechoslovakista vadilo mu, \u017ee \u0161t\u00e1tne poz\u00edcie (\u00farady, notari\u00e1ty, u\u010dite\u013esk\u00e9 miesta, \u010detn\u00edctvo a pod.) boli st\u00e1le obsadzovan\u00e9 \u013eu\u010fmi \u010deskej n\u00e1rodnosti a nie vzdelan\u00fdmi Slov\u00e1kmi<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">v rokoch 1944 &#8211; 1945 bol pod neust\u00e1lym doh\u013eadom \u0160t\u00e1tnej bezpe\u010dnosti.<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><strong>&#8211; &#8211; &#8211;<\/strong><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><a name=\"_Toc292786745\"><\/a><span style=\"color: #0000ff;\"><strong>3.7.1\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Obrazov\u00e1 pr\u00edloha ku kapitole<\/strong><\/span><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>vid. kni\u017en\u00e9 vydanie knihy<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><strong>&#8211; &#8211; &#8211;<\/strong><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><a name=\"_Toc292786746\"><\/a><span style=\"color: #0000ff;\"><strong>4\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 PRIATELIA A BL\u00cdZKI SPOLUPRACOVN\u00cdCI<\/strong><\/span><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong>Pr\u00e1vnick\u00e9ho a politick\u00e9ho \u017eivota<\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Ba\u0165a Tom\u00e1\u0161 st. (1876 &#8211; 1932)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Dr. M. Mi\u010dura ako \u00fa\u010dastin\u00e1r BZ na Slovensku (1939 &#8211; 1945) prispel k\u00a0vybudovaniu napr. predajne \u201eBA\u0164A\u201c v\u00a0Dlhom Poli (p\u00f4vodn\u00fd zakladate\u013e firmy s\u00a0bratom Anton\u00ednom a sestrou Annou). V\u00a0roku 1930 dal v\u00a0Petr\u017ealke postavi\u0165 svoj prv\u00fd kostol na Slovensku.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Ba\u0165a Anton\u00edn J\u00e1n (1884 &#8211; 1965)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Po smrti T. Ba\u0165u prevzal vedenie firmy Ba\u0165a a \u00fazko spolupracoval s\u00a0Dr. M. Mi\u010durom, aj na zamestnanosti Slov\u00e1kov v\u00a0Ba\u0165ov\u00fdch z\u00e1vodoch. Z\u00e1vody na Slovensku spravovala vdova po T. Ba\u0165ovi, M\u00e1ria ktor\u00e1 umrela v\u00a0roku 1954 v USA. Po jeho smrti firmu viedol T. Ba\u0165a ml.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Bedn\u00e1rik Franti\u0161ek, Eduard (1902 &#8211; 1960)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Projektoval v\u00fdznamn\u00e9 stavby v \u017diline, Banskej Bystrici, napr. aj letn\u00e9 k\u00fapalisko v\u00a0Rajeck\u00fdch Tepliciach, kaplnku Sedembolestnej Panny M\u00e1rie v\u00a0lesoparku Chr\u00e1s\u0165 v\u00a0\u017diline. Pochovan\u00fd je v\u00a0\u017diline.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Be\u0148o Michal<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Dr. kanonik v Doln\u00fdch Dr\u00e1\u017ekovciach.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Blaha Martin (1869 &#8211; 1943)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Banskobystrick\u00fd biskup, posv\u00e4til kaplnku v\u00a0Dlhom Poli.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Blaho Pavol, MUDr. (1867-1927)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Lek\u00e1r, politik, vydavate\u013e, publicista. Bol \u010dinn\u00fd hlavne na Z\u00e1hor\u00ed v\u00a0oblasti agr\u00e1rnej politiky. Podporoval \u0161t\u00fadi\u00e1 Slov\u00e1kov na \u010desk\u00fdch a moravsk\u00fdch \u0161kol\u00e1ch. Deklarant Martinskej deklar\u00e1cie, poslanec NZ v\u00a0rokoch 1918 &#8211; 1927.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Bor J\u00e1n, E. (1907 &#8211;\u00a0\u00a0 )<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Liter\u00e1rny kritik, st\u00fapenec katolicizmu.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>B\u00edro\u0161 Stanislav (1901 &#8211; 1983)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Akademick\u00fd maliar, soch\u00e1r a grafik. P\u00f4sobil v\u00a0\u017diline a Byt\u010di. Kl\u00e1\u0161tore p. Znievom, Tur\u010dianskych Tepliciach a v\u00a0reklamnom oddelen\u00ed Ba\u0165ov\u00fdch z\u00e1vodov.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Bug\u00e1r Milo\u0161 Dr. (1889 &#8211; 1959)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">V\u00a0rokoch 1927 &#8211; 1929 osobn\u00fd tajomn\u00edk Dr. Martina Mi\u010duru, pr\u00e1vnik, politik, gener\u00e1lny tajomn\u00edk \u010cs. strany \u013eudovej na Slovensku (1929 &#8211; 1934). Bol redaktorom denn\u00edka \u013dudov\u00e1 politika ktor\u00fd vyd\u00e1val Dr. Martin Mi\u010dura.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Bohu\u0148 Emo (1889 &#8211; 1959)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Spisovate\u013e, novin\u00e1r, redaktor nov\u00edn \u0160ari\u0161sk\u00fd hlas, \u017eil aj v\u00a0Pre\u0161ove. Bol redaktorom denn\u00edka \u013dudov\u00e1 politika, ktor\u00fd vyd\u00e1val Dr. Martin Mi\u010dura a redaktorom obr\u00e1zkov\u00e9ho a spolo\u010densk\u00e9ho \u010dasopisu Slovensk\u00fd svet a nov\u00edn Slovensk\u00fd v\u00fdchod.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Cvin\u010dek Andrej (1880 &#8211; 1949)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Naroden\u00fd v\u00a0Ole\u0161nej okr. \u010cadca, k\u0148az, kanonik v\u00a0Nitre, v\u00a0rokoch 1928 &#8211; 1938 bol \u010dinn\u00fd v\u00a0\u010cSL na Slovensku, v rokoch 1946 &#8211; 1948 bol podpredseda SNR, poslanec, pochovan\u00fd v\u00a0Nitre.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>\u010carnogursk\u00fd Pavol (1908 &#8211; 1992)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Politik, poslanec, gener\u00e1lny tajomn\u00edk slovenskej kres\u0165anskej ml\u00e1de\u017ee, redaktor Katol\u00edckych nov\u00edn.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Dlhom\u00edr Polsk\u00fd A. M (1864 &#8211; 1935)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">K\u0148az v\u00a0Dlhom Poli (1891 &#8211; 1899), b\u00e1snik.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Dula Mat\u00fa\u0161, Dr. (1846 &#8211; 1926)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Advok\u00e1t v\u00a0Martine, zakladate\u013e Matice slovenskej, spoluzakladate\u013e Sokola, predseda SNS (1914), inici\u00e1tor zriadenia SNR (1918), deklarant Martinskej deklar\u00e1cie (1918), poslanec PS-NZ v\u00a0Prahe (1920 &#8211; 1925).<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Fajnor Vladim\u00edr, Dr. (1875 &#8211; 1952)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Not\u00e1r vo Zvolene, minister, predseda s\u00fadnej tabule v Bratislave, predseda Vrchn\u00e9ho s\u00fadu v\u00a0Bratislave.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Fan\u010dovi\u010d Ernest (1908 &#8211; 1976)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Far\u00e1r v\u00a0Dlhom Poli, brat man\u017eelky J\u00e1na Malobick\u00e9ho Fanky (Franti\u0161ky). V\u00a0rokoch 2. svetovej vojny vyjednal s\u00a0Nemcami dohodu, aby 250 dlhopolcov nebolo deportovan\u00fdch do zajatia. V\u00a0Dlhom Poli bol far\u00e1rom v\u00a0rokoch 1937 &#8211; 1971. Teologick\u00e9 \u0161t\u00fadi\u00e1 absolvoval v\u00a0\u0160trassburgu. Naroden\u00fd v\u00a0Jaslovciach, pochovan\u00fd je tie\u017e tam (dnes Jaslovsk\u00e9 Bohunice). Ernesta Fan\u010dovi\u010da vysv\u00e4til Nitriansky biskup Msgr. Karol Kme\u0165ko.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Fra\u0161tack\u00fd Rudolf (1912 &#8211; 1988)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Za\u0165 Dr. J. Orsz\u00e1ga, krajinsk\u00fd viceprezident Slovenska, predseda spolku Cukorspol, spolupracoval proti Nemeckej r\u00ed\u0161i.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Ga\u0161par J. Tido (1893 &#8211; 1972)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Spisovate\u013e, novin\u00e1r, tajomn\u00edk tur\u010dianskej \u017eupy, osobn\u00fd tajomn\u00edk Dr. M. Mi\u010duru, \u0161\u00e9f propagandy v\u00a0S\u0160, prv\u00fd dramaturg Slovensk\u00e9ho n\u00e1rodn\u00e9ho divadla v\u00a0Bratislave, spolupracoval pri zalo\u017een\u00ed Spolku Slovensk\u00fdch spisovate\u013eov, bol z\u00e1stupca Slovenska vo funkcii s. d. vo \u0160vaj\u010diarsku. Najstar\u0161ia dc\u00e9ra T. J. Ga\u0161para Valika bola man\u017eelkou J\u00e1na Malobick\u00e9hov Byt\u010di. D\u0148a 5. j\u00fala 1940 bol sl\u00e1vnostn\u00fdm re\u010dn\u00edkom na 1. Drot\u00e1rskej v\u00fdstave v\u00a0Dlhom Poli, v\u00fdstavu otv\u00e1ral J\u00e1n Malobick\u00fd. V\u00fdstavu d\u0148a 18.augusta si prezrel aj Dr. J. Tiso. T. J. Ga\u0161par mal \u010fal\u0161ie dve dc\u00e9ry &#8211; Darinu a Adelu. Bol aj redaktorom obr\u00e1zkov\u00e9ho a spolo\u010densk\u00e9ho \u010dasopisu Slovensk\u00fd svet, ktor\u00fd vzch\u00e1dzal v\u00a0rokoch 1921 &#8211; 1925. Naroden\u00fd v\u00a0Rakovom (MT), zomrel v\u00a0N. Z\u00e1mkoch.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Ga\u0161apr\u00edkov\u00e1 Anna Dr. (1896 &#8211; 1987)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Vydat\u00e1 za prof. Hor\u00e1ka, osobn\u00e1 archiv\u00e1rka prezidenta T. G. Masaryka v\u00a0L\u00e1noch pri Prahe. Poch\u00e1dzala z\u00a0Martina.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Grossli Max<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Gener\u00e1lny konzul \u0160vaj\u010diarskej feder\u00e1cie na Slovensku a \u0161\u00e9f \u0161vaj\u010diarskej obchodnej misie.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Halla J\u00e1n, Dr.<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Tren\u010diansky \u017eupan, minister, poslanec PS-NZ (1918 &#8211; 1927), vl\u00e1dny radca na Slovensku. Dr. M. Mi\u010dura bol birmovn\u00fdm otcom jeho synovi Igorovi, neskor\u0161ie lek\u00e1rovi v\u00a0Ru\u017eomberku.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>H\u00e1la Franti\u0161ek<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">D\u00f4vern\u00edk predsedu \u010cSL v\u00a0\u010cech\u00e1ch Dr. Jana \u0160r\u00e1mka, far\u00e1r, filozof.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>H\u00e1lek Ivan, MUDr.<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Naroden\u00fd v\u00a0Prahe v\u00a0roku 1872 p\u00f4sobil ako lek\u00e1r v\u00a0\u017diline, postavil Detsk\u00fa nemocnicu v\u00a0Byt\u010dici.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Hamaj Jozef (1894 \u2013 1935)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Katol\u00edcky k\u0148az v Turnej, verejn\u00fd \u010dinite\u013e.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Harminc Milan, Michal (1869 &#8211; 1964)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Naroden\u00fd v\u00a0Juhosl\u00e1vii (Ba\u010dskom Petrovci), zomrel v Bratislave, architekt &#8211; stavite\u013e, celkom realizoval asi 300 stavieb v\u00a0RU a na Slovensku, napr. vilu Dr. M. Mi\u010duru v Byt\u010di, Dr. E. Stodolu, v\u00a0L. Mikul\u00e1\u0161i, m\u00fazea v\u00a0Martine a Bratislave, kostol v Kr\u00e1snej n. Horn\u00e1dom, Tepli\u010dka n. V\u00e1hom, \u017diline, kostol v\u00a0\u010cervnovej pri Ru\u017eomberku, sanat\u00f3ria vo Vysok\u00fdch Tatr\u00e1ch, banky, hotely, tov\u00e1rne, obytn\u00e9 domy. Spoluzakladate\u013e slovenskej architekt\u00fary.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Haviar Vladim\u00edr, MUDr. (1911 &#8211; 2004)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Lek\u00e1r, pedag\u00f3g na lek\u00e1rskej f. UK v\u00a0Bratislave , priate\u013e a lek\u00e1r Dr. M. Mi\u010duru, rod\u00e1k z\u00a0P\u00fachova.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Hod\u017ea Milan, Dr. PhDr. (1878 &#8211; 1944)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Pr\u00e1vo \u0161tudoval v\u00a0Budape\u0161ti a\u00a0Klu\u017ei, filozofiu vo Viedni, novin\u00e1r, z\u00e1stupca vl\u00e1dy v\u00a0Budape\u0161ti, v rokoch 1922 &#8211; 1935 minister v\u00a0\u010ceskoslovenskej vl\u00e1de za r\u00f4zne odvetvia, 1935 &#8211; 1938 ministersk\u00fd predseda, presadzoval koal\u00edciu podunajsk\u00fdch \u0161t\u00e1tov, ktor\u00e1 smerovala k\u00a0vytvoreniu podunajskej feder\u00e1cie, predstavite\u013e agr\u00e1rnej strany na Slovensku, prof. dej\u00edn na UK v\u00a0Bratislave, naroden\u00fd v\u00a0Su\u010danoch, v\u00a0roku 1941 emigroval, zomrel v USA.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Hol\u00e1nik &#8211; Bakel Jozef (1863 &#8211; 1942)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Bol napr. v\u00a0roku 1935 predsedom \u010cSL v\u00a0Dlhom Poli a\u00a0spolu organiz\u00e1tor verejn\u00e9ho zhroma\u017edenia s\u00a0\u00fa\u010das\u0165ou 700 os\u00f4b.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Houdek Fedor, J\u00e1n (1877 &#8211; 1953)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Minister pre z\u00e1sobovanie (1920), funkcion\u00e1r Matice slovenskej, obchodn\u00edk aj vo firme Makovick\u00fdch, publicista, bank\u00e1r, vydavate\u013e Liptovsko &#8211; Oravsk\u00fdch nov\u00edn v\u00a0Ru\u017eomberku.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Hriv\u00edk Viktor (1897 &#8211; 1928)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Legion\u00e1r, \u010dlen hradnej str\u00e1\u017ee a ako \u0161of\u00e9r vozieval Tom\u00e1\u0161a a J\u00e1na Masaryka, letec zahynul pri p\u00e1de lietadla pri P\u00edsku.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Hurban M\u00f3ric, Dr. (1862 &#8211; 1945)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Pr\u00e1vnik a politik v\u00a0\u010cSL.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Ihrack\u00fd Vojtech (1898 &#8211; 1988)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Zakladate\u013e osobit\u00e9ho soch\u00e1rstva na Slovensku, autor viacer\u00fdch soch\u00e1rskych diel na Slovensku, napr. pam\u00e4tnej dosky v\u00a0\u017diline odhalenej pri pr\u00edle\u017eitosti p\u00f4sobenia Prvej slovenskej vl\u00e1dy v\u00a0obdob\u00ed 12.12.1918 &#8211; 02.02.1919, sochy Panny M\u00e1rie v\u00a0kostole v\u00a0O\u0161\u010dadnici v\u00a0roku 1940.V \u00a0Klu\u017ei \u0161tudoval v\u00a0rokoch 1902 &#8211; 1906.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Iz\u00e1k \u013dudov\u00edt (L\u00edhoveck\u00fd) (1862 &#8211; 1927)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">U\u010dite\u013e hudby, upravovate\u013e \u013eudov\u00fdch a cirkevn\u00fdch piesn\u00ed, zberate\u013e cirkevn\u00fdch chor\u00e1lov.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Iz\u00e1k (L\u00edhovecky) \u013dudov\u00edt, J\u00e1n, MUDr. (1899 &#8211; 1978)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Lek\u00e1r, vydavate\u013e, spisovate\u013e.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Jano\u0161ka Jur (Juraj), ThDr. (1856 &#8211; 1930)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Prv\u00fd gener\u00e1lny biskup evanjelickej cirkvi na Slovensku. Predseda MOMS v\u00a0L. Mikul\u00e1\u0161i a spolupredseda \u00dastredia MS v\u00a0Martine.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Jano\u0161ka Juraj, Dr. (1882 &#8211; 1945)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Bol spoluzakladate\u013eom kr\u00fa\u017eku \u201eSala\u0161\u201c spolu s\u00a0Martinom Mi\u010durom, \u017eupan, advok\u00e1t, zalo\u017eil \u010dasopis Tatransk\u00fd Orol.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Jan\u0161\u00e1k \u0160tefan (1886 &#8211; 1972)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Historik, pedag\u00f3g, m\u00fazejn\u00edk, v\u00a0roku 1918 \u010dlen NZ, v roku1919 po pr\u00edchode z\u00a0\u010ciech na Slovensko spolu s\u00a0P. Blahom, I. D\u00e9rerom, V. \u0160rob\u00e1rom a A. \u0160tefanekom ozn\u00e1mili vznik \u010cSR. Pracoval na ministerstve pre spr\u00e1vu Slovenska. V\u00a0rokoch 1921 \u2013 1923 sa podie\u013eal na pr\u00edprave repatria\u010dnej zmluvy s\u00a0Ma\u010farskom a\u00a0v\u00a0rokoch 1938 &#8211; 1939 sa z\u00fa\u010dastnil na pr\u00e1ci delimita\u010dnej komisie medzi Slovenskom a Ma\u010farskom. V\u00a0oboch pr\u00edpadoch spolu s\u00a0Dr. Martinom Mi\u010durom.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Jarkovsk\u00fd Guth Ji\u0159\u00ed (1961 &#8211; 1943)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Ceremoni\u00e1r kancel\u00e1rie T. G. Masaryka a Gener\u00e1lny tajomn\u00edk Medzin\u00e1rodn\u00e9ho olympijsk\u00e9ho v\u00fdboru.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Jesensk\u00fd Janko, Dr. (1874 &#8211; 1945)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Pr\u00e1vnik, spisovate\u013e, b\u00e1snik, krajinsk\u00fd viceprezident (bol s\u00a0Dr. M. Mi\u010durom spriaznen\u00fd cez rodinu Ondrejkovi\u010d. \u017dupan v\u00a0Rimavskej Sobote, advok\u00e1t v\u00a0B\u00e1novciach nad Bebravou. Pr\u00e1vo \u0161tudoval v\u00a0Klu\u017ei, advok\u00e1tske sk\u00fa\u0161ky absolvoval v\u00a0Budape\u0161ti.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Juriga Ferdi\u0161 (1874 &#8211; 1950)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">K\u0148az, politik, zakladate\u013e kres\u0165anskej odborovej organiz\u00e1cie, z\u00e1stupca Slov\u00e1kov v\u00a0Uhorskom sneme.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Kalabus J\u00e1n (1917 &#8211; 2010)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Z malej Byt\u010de pomocn\u00fd administrat\u00edvny pracovn\u00edk Dr. Imricha Malobick\u00e9ho a Dr. M. Mi\u010duru, ktor\u00fd pop\u00edsal posledn\u00e9 dni Dr. M. Mi\u010duru pred jeho zatknut\u00edm. Man\u017eelstvo uzatvoril v\u00a0roku 1948 s man\u017eelkou narodenou 1924 (\u017eije), maj\u00fa 5 det\u00ed. B\u00fdvali do roku 1968 na farskom \u00farade v\u00a0Byt\u010di, pre prenasledovanie J\u00e1na hlavne v\u00a0rokoch 1945 &#8211; 1952 (menil asi 5 x zamestnanie) sa ods\u0165ahovali do \u017diliny. Bol to asi posledn\u00fd \u017eij\u00faci spolupracovn\u00edk Dr. M. Mi\u010duru.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>K\u00e1llay Jozef (1881 &#8211; 1939)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">\u017dupan v\u00a0Liptovskom Sv. Mikul\u00e1\u0161i, minister pre spr\u00e1vu Slovenska, riadite\u013e Zemskej banky v\u00a0Bratislave.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Karva\u0161 Imrich, Dr. (1903 &#8211; 1981)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Guvern\u00e9r Slovenskej n\u00e1rodnej banky, prof. na UK v Bratislave.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Keller Hans<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Konzul \u0160vaj\u010diarskej feder\u00e1cie na Slovensku.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Koh\u00fat Jozef (1828 &#8211; 1900)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Naroden\u00fd v\u00a0\u00dasti nad Oravou, liter\u00e1rny historik, v\u00a0roku 1897 vydal Cvi\u010debn\u00edk v\u00a0Tur\u010dianskom Sv. Martine.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Kme\u0165ko Karol, ThDr. (1875 &#8211; 1948)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Nitriansky biskup, posv\u00e4til kaplnku v\u00a0Dlhom Poli. Naroden\u00fd v\u00a0D. Dr\u017ekovciach (TO), pochovan\u00fd v\u00a0Nitre.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Lehock\u00fd Emanuel (1876 &#8211; 1930)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Ved\u00faci soci\u00e1lnej demokracie na Slovensku, poslanec PS, signat\u00e1r Martinskej deklar\u00e1cie, v\u00a0rokoch 1918 &#8211; 1925 viedol refer\u00e1t Soci\u00e1lnej starostlivosti na ministerstve pre spr\u00e1vu Slovenska (Mi\u010dura bol ministrom).<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Makovick\u00fd Vladim\u00edr (1862 &#8211; 1944)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Pe\u0148a\u017en\u00edk, bank\u00e1r, podnikate\u013e, politik<em>.<\/em> Poch\u00e1dzal z Ru\u017eomberka, 1. Predseda slovensk\u00fdch b\u00e1nk, signat\u00e1r Martinskej deklar\u00e1cie, v\u00a0PS NZ zvolen\u00fd 10.12.1918 do 18 \u010dlenn\u00e9ho v\u00fdboru pre slovensk\u00e9 veci. \u010clen u\u017e\u0161ieho vedenia SNR. Brat Du\u0161ana &#8211; osobn\u00e9ho lek\u00e1ra L. N. Tolst\u00e9ho.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Markovi\u010d Ivan, Dr. (1888 &#8211; 1944)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Politik, minister n\u00e1rodnej obrany a \u0161kolstva a\u00a0minister in\u00fdch odvetv\u00ed, tajomn\u00edk ministra s\u00a0plnou mocou, poslanec, advok\u00e1t odvetv\u00ed, spolupracoval pri vytvoren\u00ed \u010dsl. l\u00e9gi\u00ed v\u00a0Rusku.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Masaryk Tom\u00e1\u0161 Gariggue, Prof. (1850 &#8211; 1937)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Udr\u017eoval priate\u013esk\u00e9 vz\u0165ahy s\u00a0jeho celou rodinou, s\u00a0man\u017eelkou mali 5 det\u00ed &#8211; Alica, Herbert, J\u00e1n, O\u013ega a Hana (pod\u013ea nepotvrden\u00fdch spr\u00e1v mal by\u0165 \u00fadajne zas\u013e\u00faben\u00fd s\u00a0jeho star\u0161ou dc\u00e9rou Alicou &#8211; pracovala v\u00a0\u010cS\u010cK). V\u00a0Bystri\u010dke od Nadi Lehockej prenajal 2 izby v k\u00farii pre svoje letn\u00e9 s\u00eddlo, k\u00fariu v\u00a0roku 1888 odk\u00fapil.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Medrick\u00fd Gejza (1901 &#8211; 1989)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Minister hospod\u00e1rstva.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Medveck\u00fd A. Karol, PhDr. (1875 &#8211; 1937)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Cirkevn\u00e9 pr\u00e1vo \u0161tudoval v\u00a0Klu\u017ei, far\u00e1r, referent Cirkevn\u00fdch z\u00e1le\u017eitost\u00ed na ministerstve pre spr\u00e1vu Slovenska v\u00a0\u017diline a Bratislave, tajomn\u00edk SNR, potom podpredseda \u010cSL na Slovensku, redaktor \u013dudovej politiky, signat\u00e1r Deklar\u00e1cie Slovensk\u00e9ho n\u00e1roda. Narodil sa v Oravskom Podz\u00e1mku.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Mi\u010dieta Pavol (09.04.1892 &#8211; 31.05.1947)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Ve\u013ek\u00e9 Rovn\u00e9, obuvn\u00edk &#8211; \u0161il pre Dr. Mi\u010duru top\u00e1nky ve\u013ekos\u0165 &#8211; 49, na jeho vlastnom kopyte.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Mi\u010dura Juraj, Dr. (1851 &#8211; 1919)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Bol str\u00fdkom Dr. M. Mi\u010duru, advok\u00e1tom v\u00a0Byt\u010di, b\u00fdval v\u00a0dome na n\u00e1mest\u00ed. Spoluorganiz\u00e1tor n\u00e1rodn\u00e9ho a kult\u00farneho \u017eivota v Byt\u010di. Bol \u010dinn\u00fd v\u00a0Hasi\u010dskom zbore, v\u00a0jeho dome sa organizovali divadeln\u00e9 predstavenia, vo svojej kancel\u00e1rii poskytoval prax bud\u00facim advok\u00e1tom napr. Jesensk\u00e9mu, Pivkovi, Hranecovi a pod., signat\u00e1r Deklar\u00e1cie slovensk\u00e9ho n\u00e1roda, \u010dlen SNR, zachov\u00e1val si slovensk\u00e9 povedomie a n\u00edm povzbudzoval aj ostatn\u00fdch. Za man\u017eelku mal Sid\u00f3niu Rovniankovu.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Mi\u010durov\u00e1 Sid\u00f3nia (1864 &#8211; 1938)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Man\u017eelka Dr. Juraja Mi\u010duru, napr. v\u00a0roku 1930 bola v\u00a0Byt\u010di predsedky\u0148ou spolku Katolickej jednoty. Bola sesternicou Petra V\u00ed\u0165azoslava Rovnianeka (1867 Dolnom Hri\u010dove &#8211; 1933 v\u00a0USA) z\u00a0Byt\u010de. Rovnianek bol k\u0148azom, podnikate\u013eom, finan\u010dn\u00edkom, vydavate\u013eom, n\u00e1rodovcom, v\u00a0USA prv\u00fdm predsedom Matice Slovenskej.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Mika Leonard<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Osobn\u00fd tajomn\u00edk poslanca Dr. Martina Mi\u010duru, poch\u00e1dzal z\u00a0Trstenej.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Min\u00e1rik Jozef (1868 &#8211; 1923)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Lek\u00e1r, osvetov\u00fd pracovn\u00edk v\u00a0rokoch 1906 &#8211; 1920 p\u00f4sobil v\u00a0Byt\u010di, potom \u017eupn\u00fd a mestsk\u00fd lek\u00e1r v\u00a0Bratislave.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Murga\u0161 Karol (1881 &#8211; 1925)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">N\u00e1rodn\u00fd dejate\u013e, pedag\u00f3g, riadite\u013e gymn\u00e1zia v\u00a0Ko\u0161iciach.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Mur\u00edn Karol (\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 &#8211;\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 )<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Osobn\u00fd tajomn\u00edk prezidenta Dr. J. Tisu v\u00a0rokoch 1939 &#8211; 1945. Bol s\u00a0n\u00edm zajat\u00fd v\u00a0Nemecku a\u00a0deportovan\u00fd na Slovensko spolu s\u00a0n\u00edm 29. septembra 1945.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>N\u00e1da\u0161i &#8211; J\u00e9ge Ladislav (1894-\u00a0\u00a0 )<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Osobn\u00fd tajomn\u00edk Dr. Martina Mi\u010duru, syn MUDr. N\u00e1da\u0161i &#8211; J\u00e9g\u00e9 Ladislava &#8211; lek\u00e1r, spisovate\u013e.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Novomesk\u00fd Ladislav (1904 &#8211; 1976)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">\u0160\u00e9fredaktor \u010dasopisu Budovate\u013e, vyd\u00e1van\u00fd Ba\u0165ov\u00fdmi z\u00e1vodmi na Slovensku, Dr. M. Mi\u010dura cez svoj vplyv v\u00a0BZ (akcion\u00e1r) ho presadil do tejto funkcie.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Ondrejkovi\u010d Alad\u00e1r I. (1889 &#8211; 1964)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">(v\u00a0niektor\u00fdch materi\u00e1loch aj Alad\u00e1r Ondrejkovics), okresn\u00fd n\u00e1\u010deln\u00edk v\u00a0Zlat\u00fdch Moravciach, Pre\u0161ove, Pova\u017eskej Bystrici a Bratislave, Dr. M. Mi\u010dura bol jeho birmovn\u00fdm otcom a birmovn\u00fdm otcom jeho synovcov Tibora Ondrejkovi\u010da a pplk. Alad\u00e1ra II. Ondrejkovi\u010da, spravoval s\u00eddlo prezidentov v\u00a0Topo\u013e\u010diankach. Anna Ondrejkovi\u010dov\u00e1 (1895 &#8211; 1917) bola man\u017eelkou Rudolfa Mi\u010duru (obvodn\u00fd not\u00e1r v\u00a0Dlhom Poli a Turzovke), pochovan\u00e1 v\u00a0Dlhom Poli.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Ok\u00e1l Miloslav (1913 &#8211; 1997)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>\u00a0<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Naroden\u00fd v\u00a0okrese Martin, filol\u00f3g, prekladate\u013e, prof. na UK v\u00a0Bratislave.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Orsz\u00e1gh Jozef, Dr. (1836 &#8211; 1925)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Okresn\u00fd n\u00e1\u010deln\u00edk v\u00a0Tur\u010dianskych Tepliciach, krajinsk\u00fd viceprezident Slovenska, podnikate\u013e, obchodn\u00edk (Var\u0161ava).<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Osusk\u00fd \u0160tefan, Dr. (1889 &#8211; 1973)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Politick\u00fd diplomat, za \u010cSR podp\u00edsal Trianonsk\u00fa zmluvu.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Petrikovich J\u00e1n, Dr. (1876 &#8211; 1948)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Not\u00e1rom v\u00a0Ko\u0161iciach, predseda Matice slovenskej v\u00a0Ko\u0161iciach (tri volebn\u00e9 obdobia 1926 &#8211; 1928), zahajoval \u010dinnos\u0165 \u010csl. rozhlasu &#8211; vysielanie z Ko\u0161\u00edc v\u00a0roku 1927, man\u017eelka Elena roden\u00e1 Markovi\u010dov\u00e1.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Porubsk\u00fd Du\u0161an (1876 &#8211; 1924)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Novin\u00e1r, redaktor, od r. 1919 p\u00f4sobil v\u00a0Prahe a\u00a0\u017diline. Redaktor viacer\u00fdch nov\u00edn.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Pr\u00eddavok Anton (1904 &#8211; 1945)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Spisovate\u013e, osvetov\u00fd pracovn\u00edk, u\u010dite\u013e v\u00a0Ko\u0161iciach (1922 &#8211; 1931), organiz\u00e1tor kult\u00farneho \u017eivota na Slovensku, polo\u017eil z\u00e1klady rozhlasov\u00e9ho \u017eivota, vybudoval rozhlas v\u00a0Pre\u0161ove (okup\u00e1cia juhu Slovenska). Do publik\u00e1cie Zlat\u00e1 kniha Slovenska prispel \u010dl\u00e1nkom \u201eBud\u00facnos\u0165 ko\u0161ick\u00e9ho divadla\u201c.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Pru\u017einsky Mikul\u00e1\u0161 (1886 &#8211; 1953)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Ve\u013ekostatk\u00e1r, politik, poslanec, minister.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>R\u00e1th August\u00edn, Prof. Dr. (1873 &#8211; 1942)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Pr\u00e1vnik, vysoko\u0161kolsk\u00fd pedag\u00f3g, rektor, prorektor UK a dekan PF UK v\u00a0Bratislave, kandidoval do Uhorsk\u00e9ho snemu za poslanca.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Rov\u0148an Ga\u0161par (1870 \u2013 1944)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Naroden\u00fd v Hvozdnici, pracoval na \u017dupnom \u00farade s Dr. M. Mi\u010durom v Zlat\u00fdch Moravciach.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Ruman J\u00e1n, Dr. (1876 &#8211; 1925)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Advok\u00e1t, od roku 1925 \u017eupan v\u00a0Ko\u0161iciach, anga\u017eoval sa za pr\u00e1va n\u00e1rodov v\u00a0Uhorsku.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Sakala Bohuslav<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Z\u00a0Byt\u010de, osobn\u00fd \u0161of\u00e9r Dr. M. Mi\u010duru.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Sauermanov\u00e1 Roz\u00e1lia, rod. Golisov\u00e1 (1913 &#8211; 2006)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Dom\u00e1ca gazdin\u00e1, man\u017eel Jozef Sauerman (1920 &#8211; 1993) pek\u00e1r, dc\u00e9ra Monika (1955) vydat\u00e1 Kurtovi\u010dov\u00e1.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Sidor Karol (1901 &#8211; 1953)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Novin\u00e1r, odmietol nemeck\u00fd n\u00e1tlak, ve\u013evyslanec vo Vatik\u00e1ne.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Skotnick\u00fd Jozef , Prof. MUDr. (1910 &#8211; 2002 )<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Lek\u00e1r, pedag\u00f3g, pracovn\u00edk lek\u00e1rskej f. UK v\u00a0Bratislave a \u00dastavu lek. fyziky UPJ\u0160 v\u00a0Ko\u0161iciach &#8211; Dr. M. Mi\u010dura bol podporovate\u013eom jeho \u0161t\u00fadia ako rod\u00e1ka z\u00a0Byt\u010de.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Slav\u00edk Juraj, Dr. (1890 &#8211; 1969)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Politik, diplomat, poslanec, \u017eupan a potom minister \u0161kolstva a n\u00e1rodnej osvety, minister po\u013enohospod\u00e1rstva a minister vn\u00fatra. V\u00a0rokoch 1925 &#8211; 1928 ko\u0161ick\u00fd \u017eupan &#8211; v\u00a0tom \u010dase bol Dr. M. Mi\u010dura prezidentom Tabul\u00e1rneho s\u00fadu v\u00a0Ko\u0161iciach.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Smrek &#8211; \u010cietek J\u00e1n (1898 &#8211; 1982)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Naroden\u00fd v\u00a0Zemianskom Lieskovom, spisovate\u013e, novin\u00e1r, pracoval vo firme Makovick\u00fdch v\u00a0Ru\u017eomberku, vyd\u00e1val liter\u00e1rny \u010dasopis El\u00e1n.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Sokol Martin, Dr. (1901 &#8211; 1957)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">\u010clen HS\u013dS, podpredseda Slovensk\u00e9ho snemu, ale mal v\u00fdhrady proti kop\u00edrovaniu nacistick\u00fdch prakt\u00edk a antisemitskej politike re\u017eimu na Slovensku.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Stodola Kornel (1866 &#8211; 1946)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Zo zn\u00e1mej liptovsko mikul\u00e1\u0161skej rodiny Stodolovcov, brat Prof. Aurela a Dr. Emila, podnikate\u013e, politik (\u010dlen SNR poslanec, sen\u00e1tor, konzul v\u00a0Rumunsku a D\u00e1nsku a hospod\u00e1rsky pracovn\u00edk).<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Such\u00e1\u0148 J\u00e1n, Dr. (\u00a0\u00a0 &#8211;\u00a0\u00a0 )<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Not\u00e1r v\u00a0Byt\u010di a v\u00a0Nov\u00fdch Z\u00e1mkoch. Dr. Martin Mi\u010dura bol krstn\u00fdm otcom jeho synovi MUDr. Milanovi a jeho dvom sestr\u00e1m M\u00e1rii a Kamile. P\u00f4sobil v\u00a0tekovskej \u017eupe pre Dr. Martina Mi\u010duru. V\u00a0Byt\u010di spoluzakladate\u013e MO MS (1935) a\u00a0jej miestopredseda.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Sumbal Jaroslav, MUDr. (1890 &#8211; 1948)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Univerzitn\u00fd profesor na Lekf. UK v Bratislave, lek\u00e1r, pedag\u00f3g. Dr. M. Mi\u010dura bol v\u00a0roku 1945 pred svojim zatknut\u00edm hospitalizovan\u00fd na Propedeutickej klinike, ktor\u00fa on viedol (1930 &#8211; 1948). Rod\u00e1k z\u00a0okresu Blansko.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>\u0160nejd\u00e1rek Josef (1875 &#8211; 1945)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Gener\u00e1l franc\u00fazskej arm\u00e1dy a priate\u013e M. R. \u0160tef\u00e1nika. V\u00a0roku 1919 ako velite\u013e 2. div\u00edzie \u010cSA sa z\u00fa\u010dastnil bojov proti Ma\u010farskej republike r\u00e1d v\u00a0priestore Zvolen &#8211; Levice, v\u00a0rokoch 1925 &#8211; 1932 p\u00f4sobil v\u00a0Ko\u0161iciach ako zemsk\u00fd vojensk\u00fd velite\u013e. Pri\u010dinil sa o identifik\u00e1ciu miesta zr\u00fatenia lietadla M. R. \u0160tef\u00e1nika a polo\u017eenie vencov talianskej deleg\u00e1cie.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>\u0160teliar Ferdinand, Prof. (1897 &#8211; 1982)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Aj ako \u0160teller, jazykovedec, liter\u00e1rny historik, hudobn\u00fd skladate\u013e, osvetov\u00fd pracovn\u00edk. Naroden\u00fd v\u00a0Jesennom, zomrel a pochovan\u00fd v\u00a0Ko\u0161iciach.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>\u0160tef\u00e1nek Anton, Prof. (1837 &#8211; 1964)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Sociol\u00f3g, politik, verejn\u00fd a kult\u00farny \u010dinite\u013e, publicista, univerzitn\u00fd profesor.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>\u0160r\u00e1mek Jan (1870 &#8211; 1956)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Zakladate\u013e a predseda \u010cSL v\u00a0\u010cech\u00e1ch, Morave a\u00a0Sliezsku.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>\u0160rob\u00e1r Vavro, Dr. (1867 &#8211; 1950)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Minister s\u00a0plnou mocou pre spr\u00e1vu Slovenska, profesor na lek\u00e1rskej f. Komensk\u00e9ho univerzity.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Urs\u00edny J\u00e1n (1896 &#8211; 1971)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">P\u00f4sobil vo\u00a0Zv\u00e4ze vz\u00e1jomnej ro\u013en\u00edckej pokladnice, politik, cirkevn\u00fd hodnost\u00e1r.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Valehrachov\u00e1 Margita, Dr.(1909 &#8211; 1990)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Prekladate\u013eka, spisovate\u013eka, napr. Zabudnut\u00fd vyn\u00e1lezca (\u0160tefan, A. Jel\u00edk), Technik v\u00a0reverende (Jozef Murga\u0161), naroden\u00e1 v\u00a0Rajci pri \u017diline.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Vondr\u00e1\u010dek, Dr.<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Naroden\u00fd v \u010cech\u00e1ch, od roku 1924 p\u00f4sobil na re\u00e1lnom gymn\u00e1ziu v T. Sv. Martine.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Vojta\u0161\u0161\u00e1k J\u00e1n, Dr. (1877 &#8211; 1965)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Spi\u0161sk\u00fd biskup.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Volo\u0161in, P. A, Msgre. (1874 &#8211; 1945)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">K\u0148az, politik, naroden\u00fd v Podkarpatskej Rusi, \u0161tudoval v Budape\u0161ti, Viedni a teol\u00f3giu v R\u00edme. Zasadzoval sa za pripojenie PR do zv\u00e4zku s\u00a0\u010cSR spolu so \u017datkovi\u010dom G. V rokoch 1925 &#8211; 1929 poslanec a predseda \u010cSL na PR, ako Dr. M. Mi\u010dura na Slovensku. Po roku 1938 \u0161t\u00e1tny tajomn\u00edk vl\u00e1dy na PR, potom minister pre spr\u00e1vu PR, nakoniec minister vn\u00fatra a prezident PR v\u00a0roku 1939. Od tohto roku Rektor Ukrajinskej univerzity v Prahe. V r. 1945 zatknut\u00fd v Prahe, deportovan\u00fd do ZSSR, kde v nemocnici v Butyrce v j\u00fani 1945 ako 71 ro\u010dn\u00fd zomrel. Za jeho prepustenie intervenoval Msgre. Jan \u0160r\u00e1mek.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Zeman J\u00e1n (1885 &#8211; 1957)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Evanjelick\u00fd far\u00e1r a senior Tren\u010dianskeho senior\u00e1tu, kult\u00farny dejate\u013e, poslanec NZ v\u00a0Prahe, pochovan\u00fd v Tren\u010d\u00edne.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Za\u0165ko Peter, Dr. Ing. (1903 &#8211; 1978)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">N\u00e1rodohospod\u00e1r, poslanec Slovensk\u00e9ho snemu a gener\u00e1lny tajomn\u00edk Zv\u00e4zu priemyslu, predseda Zv\u00e4zu hospod\u00e1rskych dru\u017estiev, Zv\u00e4zu ro\u013en\u00edckej vz\u00e1jomnej pokladnice. Zalo\u017eil \u010dasopis \u201ePolitika\u201c s\u00a0Prof. Ivanom. Karva\u0161om.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>\u017datkovi\u010d Grigorij, Dr. (1886 &#8211; 1967)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Do USA emigroval s\u00a0otcom ako 5-ro\u010dn\u00fd, v\u00a0roku 1910 ukon\u010dil \u0161t\u00fadi\u00e1 pr\u00e1va. Po pr\u00edchode na Slovensko bol spolu s Volo\u0161inom A. za pripojenie Podkarpatskej Rusi k \u010cSR (nechcel pripojenie k\u00a0Ma\u010farsku, Po\u013esku ani k\u00a0Ukrajine).Presadzoval auton\u00f3miu PR u prezidenta T. G. Masaryka. Bol prv\u00fdm gubern\u00e1torom PR v rokoch 1920 &#8211; 1921. Nako\u013eko nebolo vyhoven\u00e9 jeho po\u017eiadavke na auton\u00f3miu PR odi\u0161iel sp\u00e4\u0165 do USA, kde aj zomrel.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>\u017di\u017eka Pavol Dr. (1879 &#8211; 1947)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">K\u0148az, pedag\u00f3g, novin\u00e1r, redaktor Katol\u00edckych nov\u00edn predstavite\u013e v \u010cSL na Slovensku. podpredseda MO MS v Trnave \/1924\/ a sen\u00e1tor.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><strong>&#8211; &#8211; &#8211;<\/strong><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><a name=\"_Toc292786747\"><\/a><span style=\"color: #0000ff;\"><strong>5\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 PUBLIKA\u010cN\u00c1 \u010cINNOS\u0164<\/strong><\/span><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">\u010ceskoslovensko proti rev\u00edzii Trianonskej zmluvy &#8211; Bratislava, Slovensk\u00e1 odbo\u010dka N\u00e1rodnej rady \u010ceskoslovenskej, 1929, 232 s.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Dovolania so zrete\u013eom na prax Najvy\u0161\u0161ieho s\u00fadu. 2. Roz\u0161\u00edren\u00e9 vzdanie, Bratislava, Pr\u00e1vnick\u00e1 jednota, 1943, vydal Bezo a\u00a0spol. v\u00a0Trnave, 134 s.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">\u013dudov\u00e1 politika &#8211; majite\u013e a vydavate\u013e denn\u00edka v\u00a0rokoch 1925 &#8211; 1938 ako tla\u010d \u010deskoslovenskej strany \u013eudovej na Slovensku.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">\u013dudov\u00fd ch\u00fdrnik &#8211; majite\u013e a vydavate\u013e denn\u00edka v\u00a0rokoch 1926 &#8211; 1938 ako tla\u010d \u010deskoslovenskej strany \u013eudovej na Slovensku.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Mobilizujme v\u0161etky sily do ve\u013ek\u00e9ho volebn\u00e9ho z\u00e1pasu (\u013dP, 1935, \u010d.88,89,90).<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Ob\u010diansk\u00fd sporov\u00fd poriadok &#8211; uvodzovac\u00ed z\u00e1kon o pracovn\u00fdch s\u00fadoch, zostavil, pozn\u00e1mkami a jurikat\u00farou upravil v\u00a0spolupr\u00e1ci so \u0160tefanom Moysom, Bratislava, 1942, Pr\u00e1vnick\u00e1 jednota, 499 s.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Ob\u010diansk\u00fd sporov\u00fd poriadok &#8211; \u017dilina, \u00da\u010dastnick\u00fd spolok, 1942, 758 s.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">O disciplin\u00e1rnej zodpovednosti sudcov &#8211; Bratislava, 1943, 12 s.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Pal\u010div\u00e9 rany Slovenska &#8211; Re\u010d poslanca Dr. Martina Mi\u010duru povedan\u00e1 v\u00a0Poslaneckej snemovni NZ d\u0148a 19.02.1930, Bratislava, 1930, \u013dudov\u00e1 politika, 31 s.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Publikovan\u00e9 pr\u00edspevky Dr. M. Mi\u010duru v\u00a0denn\u00edku \u010cSL \u013dudov\u00e1 politika:<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Slovenk\u00e9mu \u013eudu &#8211; (z pr\u00edle\u017eitosti volieb v\u00a0roku 1925, (\u013dP, 1925, \u010d.1).<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Re\u010d predsedu strany poslanca na manifest\u00e1cii kres\u0165ans. robotn\u00edctva v\u00a0\u017diline (\u013dP,1933, \u010d.99).<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Rovnak\u00e9 pr\u00e1va pre Slov\u00e1kov &#8211; Ve\u013ek\u00e1 re\u010d ako poslanca povedan\u00e1 v\u00a0pra\u017eskej poslaneckej snemovni 06.02.1933, Bratislava, redakcia \u013dudovej politiky, 21 s.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Reforma pr\u00e1va man\u017eelsk\u00e9ho &#8211; pr\u00e1vo patron\u00e1tne., Bratislava, 1943, 15 s.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">S\u00fadn\u00e9 konania nesporov\u00e9 &#8211; zostavil, pozn\u00e1mkami a jurikat\u00farou upravil v\u00a0spolupr\u00e1ci so \u0160tefanom Moysom, Bratislava, Pr\u00e1vnick\u00e1 jednota 1944, 277 s.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Svornou pr\u00e1cou za slobodu a\u00a0\u0161t\u00e1t (\u013dP, 1935, \u010d .243).<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Za v\u0161eobecn\u00e9 blaho \u2013 pr\u00edhovor pred vo\u013ebami v\u00a0roku 1935 (\u013dP, 1933, \u010d. 107).<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><strong>&#8211; &#8211; &#8211;<\/strong><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><a name=\"_Toc292786748\"><\/a><span style=\"color: #0000ff;\"><strong>6\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 NIEKTOR\u00cd SLOV\u00c1CI, KTOR\u00cd \u0160TUDOVALI V KLU\u017dI<\/strong><\/span><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Na prelome 19. a 20. storo\u010dia Slov\u00e1ci \u0161tudovali politick\u00e9 a hum\u00e1nne vedy na Akad\u00e9mi\u00e1ch v Bratislave, Pre\u0161ove, Univerzit\u00e1ch v Prahe, Budape\u0161ti, Viedni a ve\u013ea Slov\u00e1kov, predov\u0161etk\u00fdm zo severn\u00e9ho Slovenska na Univerzite v Klu\u017ei. K\u00a0ich absolventom patrili napr.: Hod\u017ea Milan &#8211; politik; Hronec Jur &#8211; zakladate\u013e STU a\u00a0jej rektor; Jano\u0161ka Jur &#8211; pr\u00e1vnik, syn biskupa Jano\u0161ku; Jesensk\u00fd Janko &#8211; politik, spisovate\u013e; K\u0148azovick\u00fd J\u00e1n &#8211; lek\u00e1r chirurg; Mi\u010dura Martin pr\u00e1vnik a\u00a0politik. Zo zn\u00e1mej\u0161\u00edch osobnost\u00ed to boli napr\u00edklad:<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Art\u00f3 J\u00falius, Dr. (1894 &#8211; 1935)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">N\u00e1rodohospod\u00e1r v\u00a0oblasti dreva. Pr\u00e1vo \u0161tudoval v\u00a0Klu\u017ei.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Balkay Vojtech<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Pr\u00e1vnik, spisovate\u013e, pr\u00e1vo \u0161tudoval v\u00a0Klu\u017ei.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Cs\u00e1ky Gust\u00e1v, Dr. (1883 &#8211;\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 )<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Naroden\u00fd v\u00a0Smi\u017eanoch, historik, diplomat. Pr\u00e1vo \u0161tudoval v\u00a0Klu\u017ei v roku 1907.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Doval Peter, Pavol, Dr. (1906 &#8211; 1994)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Naroden\u00fd v\u00a0Nadlaku: spisovate\u013e, \u0161t\u00e1tny zamestnanec. Pr\u00e1vo \u0161tudoval v Klu\u017ei.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Duchaj Mat\u00fa\u0161, JUDr. Blatnica (1878 &#8211; 1949)<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Pr\u00e1vo \u0161tudoval v\u00a0Klu\u017ei, advok\u00e1tsku sk\u00fa\u0161ku zlo\u017eil v\u00a0Pe\u0161ti.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Ducho\u0148 Alexej, PhDr. (1884 &#8211; 1964)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Naroden\u00fd v\u00a0Pre\u0161ove, astron\u00f3m, redaktor. V\u00a0Klu\u017ei \u0161tudoval v\u00a0rokoch 1904 &#8211; 1908.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Fabinyi Rudolf ( 1849 &#8211; 1920)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Poch\u00e1dzal z\u00a0Jel\u0161avy, v\u00a0rokoch 1878 &#8211; 1919 profesorom a v\u00a0rokoch 1899 &#8211; 1900 rektorom na univerzite v\u00a0Klu\u017ei.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Fodor Ladislav, PhDr. (1855 &#8211; 1924)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Naroden\u00fd v Skalici: matematik. Pr\u00edrodn\u00e9 vedy \u0161tudoval v\u00a0Klu\u017ei v roku 1883.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Ga\u0161par\u00edk J\u00e1n, Dr. (1876 &#8211; 1949)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Pr\u00e1vo \u0161tudoval v\u00a0Bratislave, Pe\u0161t\u00ed a\u00a0Klu\u017ei. Spoluzakladate\u013e Zemsk\u00e9ho \u00fastredia v\u010del\u00e1rov a\u00a0V\u00fdskumn\u00e9ho \u00fastavu v\u010del\u00e1rstva v\u00a0Liptovskom Hr\u00e1dku.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>G\u00e1\u017eik Marko, Dr. (1887 &#8211; 1947)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Naroden\u00fd v\u00a0Turzovke, advok\u00e1t, politik a not\u00e1r. \u0160t\u00fadium pr\u00e1va ukon\u010dil v\u00a0Klu\u017ei.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Gayer Gyula, JUDr. (1883 &#8211; 1932)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Botanik, p\u00f4sobil v\u00a0Kom\u00e1rne a\u00a0Bratislave, pr\u00e1vo \u0161tudoval v\u00a0K\u013eu\u017ei.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Hala\u0161a Pavol, MUDr. (1885 &#8211; 1969)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Spisovate\u013e, bibliograf, \u0161tudoval aj v\u00a0Klu\u017ei.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Herbich Franti\u0161ek (1821 &#8211; 1887)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Geologick\u00fd in\u017einier. Doktor\u00e1t z\u00edskal v\u00a0roku 1975 v\u00a0Klu\u017ei, kde aj p\u00f4sobil.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Hod\u017ea Milan Dr. PhDr. (1878 &#8211; 1944)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Naroden\u00fd v\u00a0Su\u010danoch, politik, \u0161t\u00e1tnik, minister, ministersk\u00fd predseda. V\u00a0Klu\u017ei \u0161tudoval v\u00a0rokoch 1899 &#8211; 1901.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Hranec Jozef, Dr. (1877 &#8211; 1943)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Advok\u00e1t, not\u00e1r, \u0161t\u00fadium pr\u00e1va absolvoval v\u00a0roku 1907 v\u00a0Klu\u017ei.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Hronec Jur, PhDr., Prof. (1881 &#8211; 1959)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Akademik, naroden\u00fd v\u00a0Go\u010dove (RV), matematik, fyzik, zakladate\u013e STU v\u00a0Bratislave a jej rektor.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Ihrack\u00fd Vojtech (1898 \u2013 1988)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">\u0160tudoval v\u00a0Klu\u017ei v\u00a0rokoch 1902 &#8211; 1906.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Jano\u0161ka Juraj, Dr. (1882 &#8211; 1945)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Naroden\u00fd v\u00a0Liptovskej Sielnici, pr\u00e1vnik, politik. \u0160t\u00fadium pr\u00e1va absolvoval v\u00a0Klu\u017ei v\u00a0roku 1906.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Jesensk\u00fd Janko, Dr. (1874 &#8211; 1945)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Naroden\u00fd v\u00a0Martine, spisovate\u013e, politik. V\u00a0Klu\u017ei \u0161tudoval v\u00a0rokoch 1896 &#8211; 1901.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Klimo Bohuslav Hojomil, JUDr.(1882 &#8211; 1952)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">\u0160t\u00fadium pr\u00e1va ukon\u010dil v\u00a0roku 1907 v\u00a0K\u013eu\u017ei.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>K\u0148azovick\u00fd J\u00e1n, MUDr. Prof. (1893 &#8211; 1986)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Naroden\u00fd v\u00a0\u013dubietovej, lek\u00e1r, chirurg v\u00a0Ko\u0161iciach. Medic\u00ednu \u0161tudoval v\u00a0Klu\u017ei v\u00a0rokoch 1911 &#8211; 1916.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Labaj \u013dudov\u00edt, Dr. (1886 &#8211; 1937)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Naroden\u00fd v\u00a0Ru\u017eomberku: not\u00e1r, advok\u00e1t, minister. Pr\u00e1vo \u0161tudoval v\u00a0Klu\u017ei.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Luk\u00e1\u010d Ladislav<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Uhorsk\u00fd politik, poslanec, pr\u00e1vo \u0161tudoval v\u00a0K\u013eu\u017ei.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Lux J\u00falius, (1884 &#8211; 1957)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Henckovce (RV), p\u00f4sobil ako profesor nem\u010diny na univerzite v\u00a0Klu\u017ei, potom v\u00a0Ma\u010farsku.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Mederly Karol, Dr. (1887 &#8211; 1949)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Naroden\u00fd v\u00a0Ru\u017eomberku, pr\u00e1vnik, politik &#8211; autonomista. \u0160t\u00fadium pr\u00e1va ukon\u010dil v\u00a0Klu\u017ei v\u00a0roku 1916.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Medveck\u00fd A. Karol (1875 &#8211; 1937)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Naroden\u00fd v\u00a0Oravskom Podz\u00e1mku, far\u00e1r, referent cirkevn\u00fdch z\u00e1le\u017eitost\u00ed na ministerstve pre spr\u00e1vu Slovenska. Cirkevn\u00e9 pr\u00e1vo \u0161tudoval v\u00a0Klu\u017ei v\u00a0rokoch 1895 &#8211; 1899.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Mi\u010dura Martin, Dr., Prof. (1883 &#8211; 1946)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Naroden\u00fd v\u00a0Dlhom Poli: not\u00e1r, pr\u00e1vnik, politik, minister. Prezident tabul\u00e1rneho s\u00fadu (KE), Vrchn\u00e9ho s\u00fadu a predseda Najvy\u0161\u0161ieho s\u00fadu v Bratislave. \u0160t\u00fadi\u00e1 ukon\u010dil v\u00a0Klu\u017ei v\u00a0roku 1907.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Orsz\u00e1gh Jozef, pr\u00e1vnik, (1883 \u2013 1949)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Sl\u00fa\u017eny, \u017eupan, viceprezident a\u00a0krajinsk\u00fd prezident, pr\u00e1vo \u0161tudoval v\u00a0Klu\u017ei.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Petrikovich \u0160tefan, J\u00e1n, Dr. (1878 &#8211; 1948)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Pr\u00e1vnik, not\u00e1r, p\u00f4sobil v\u00a0Kova\u010dici, Ko\u0161iciach, Zvolene, publicista, silno orientovan\u00fd n\u00e1rodne. \u0160t\u00fadium pr\u00e1va ukon\u010dil v\u00a0roku 1904 v Klu\u017ei.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Pru\u017einsk\u00fd Mikul\u00e1\u0161 (1886 &#8211; 1953)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Pr\u00e1vo \u0161tudoval v\u00a0Klu\u017ei.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>R\u00e1th Augustin (1873 \u2013 1942)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">\u0160tudoval v\u00a0Klu\u017ei, advok\u00e1tske sk\u00fa\u0161ky skladal v\u00a0Budape\u0161ti. Pr\u00e1vnik, rektor Univerzity Komensk\u00e9ho v\u00a0Bratilave.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Sobota Franti\u0161ek, Dr. (1881 &#8211; 1939)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Naroden\u00fd v\u00a0Ko\u0161iciach: pr\u00e1vnik, predseda tabul\u00e1rneho s\u00fadu v\u00a0Levo\u010di, \u0161portovec, \u0161tartoval na OH v\u00a0roku 1912 za Uhorsko v behu na 100 yardov a v\u00a0\u0161tafete. \u0160t\u00fadium pr\u00e1va ukon\u010dil v\u00a0Klu\u017ei.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Schlesinger \u013dudov\u00edt (1871 &#8211; 1933)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Poch\u00e1dzal z\u00a0Trnavy a bol riadnym profesorom v\u00a0Klu\u017ei.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>\u0160eliga Michal, MUDr., (1881 &#8211; 1945)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Zo Spi\u0161skej Teplice, rektor SU, medic\u00ednu \u0161tudoval v\u00a0K\u013eu\u017ei.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Trm\u00e1k Jozef (1852 &#8211;\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 )<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Botanik, pr\u00edrodopis a ch\u00e9miu \u0161tudoval v\u00a0Klu\u017ei.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Van\u010do Milo\u0161, advok\u00e1t, (1884 \u2013 1949)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Pr\u00e1vnik, politik kult\u00farny pracovn\u00edk, pr\u00e1vo \u0161tudoval v\u00a0Klu\u017ei.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Z\u00e1turecky Adolf, Vladim\u00edr, Dr. (1884 &#8211; 1958)<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Naroden\u00fd v\u00a0Nemeckej Lup\u010di, druh\u00fd predseda Najvy\u0161\u0161ieho s\u00fadu, pr\u00e1vnik, spisovate\u013e. Pr\u00e1vo \u0161tudoval a ukon\u010dil v\u00a0r. 1909 v\u00a0Klu\u017ei.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><strong>&#8211; &#8211; &#8211;<\/strong><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><a name=\"_Toc292786749\"><\/a><span style=\"color: #0000ff;\"><strong>7\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 DEPORT\u00c1CIA A SNAHA O N\u00c1VRAT Z ODVLE\u010cENIA<\/strong><\/span><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Svedkom udalost\u00ed, ktor\u00e9 nastali po prechode frontu cez Slovensko je p. Kalabus, ktor\u00fd bol pomocn\u00fdm administr\u00e1torom Dr. Martina Mi\u010duru a Dr. Imricha Malobick\u00e9ho. Bol svedkom posledn\u00fdch udalost\u00ed, ako bolo vtrhnutie pr\u00edslu\u0161n\u00edkov \u010cA do vily v Byt\u010di, n\u00e1sledn\u00e9 vypo\u010d\u00favanie v pivnici in\u00e9ho rodinn\u00e9ho domu a bol v podstate spojkou medzi Byt\u010dou a Bratislavou. Bol aj svedkom rabovania a odn\u00e1\u0161ania p\u00edsomnost\u00ed a nemovitosti prehliadaj\u00facimi \u010dlenmi NKVD a ich slovensk\u00fdch pomocn\u00edkov. Robilo sa to pod z\u00e1mienkou, \u010di vo vile sa nenach\u00e1dzaj\u00fa Nemci. Ku koncu septembra 1945 bol Dr. Martin Mi\u010dura hospitalizovan\u00fd op\u00e4\u0165 na Ortopedickej klinike u prof. Sumbala. Tam ho op\u00e4\u0165 nav\u0161t\u00edvili pr\u00edslu\u0161n\u00edci NKVD a naliehali na prof. Sumbala, aby Dr. Martina Mi\u010duru uvo\u013enil na vypo\u010dutie. Ten s t\u00fdm nes\u00fahlasil. Nakoniec n\u00e1zor zmenil s t\u00fdm, \u017ee ho do nemocnice vr\u00e1tia. \u017dia\u013e, u\u017e sa tak nestalo. Bolo to 28. septembra 1945. Naposledy bol s n\u00edm kontakt a lek\u00e1rske o\u0161etrenie v istom rodinnom dome na \u0160trkovci, potom sa po \u0148om stopa stratila. V\u00a0\u00dastave pam\u00e4ti n\u00e1roda je jeho odvle\u010denie zaevidovan\u00e9 bez d\u00e1tumu pod por. \u010d\u00edslom 3460. Ani viac, ani menej inform\u00e1ci\u00ed. Do akej miery o danej situ\u00e1cii vedeli org\u00e1ny \u010cSR a ak\u00fd nebol, resp. pr\u00edpadne bol ich podiel na takomto osude je dnes nezistite\u013en\u00e9.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">V tom \u010dase boli do ZSSR odvle\u010den\u00ed aj in\u00ed pr\u00edslu\u0161n\u00edci slovenskej arm\u00e1dy a politick\u00ed \u010dinitelia (\u010catlo\u0161, Turanec, Sokol, Spi\u0161iak a \u010fal\u0161\u00ed). O ich n\u00e1vrat v roku 1946 \u017eiadala \u010deskoslovensk\u00e1 diplomacia u ruskej strany, rodinn\u00ed pr\u00edslu\u0161n\u00edci ako aj predseda \u010cSL Mons. \u0160r\u00e1mek. Sp\u00e4\u0165 do \u010ceskoslovenska boli vydan\u00ed v\u0161etci okrem Dr. Martina Mi\u010duru, ktor\u00fd bol u\u017e pravdepodobne po smrti. Snahou o vydanie t\u00fdchto os\u00f4b nebolo ich oslobodenie, ale postavenie pred N\u00e1rodn\u00fd s\u00fad v procese s Dr. Jozefom Tisom v janu\u00e1ri roku 1947. Okresn\u00fd s\u00fad v Byt\u010di na po\u017eiadanie rodiny a svedkov (vr\u00e1tiacich sa z Ruska) vyhl\u00e1sil Dr. Martina Mi\u010duru za m\u0155tveho s t\u00fdm, \u017ee nepre\u017eil de\u0148 31. m\u00e1j 1946. Ost\u00e1va nezodpovedan\u00e1 ot\u00e1zka, pre\u010do \u010deskoslovensk\u00e1 diplomacia \u017eiadala jeho vydanie od 23.05.1945 a\u017e do novembra 1946.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>22.10.1944<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p>Dr. Martin Mi\u010dura spisuje z\u00e1vet.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>23.05.1945<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Minister ZV \u010cSR J. Masaryk a \u0161t\u00e1tny tajomn\u00edk ministerstva Clementis upozor\u0148uj\u00fa ve\u013evyslanca ZSSR v Prahe na probl\u00e9m odvle\u010den\u00fdch do ZSSR.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>06.08.1945<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p>Clementis upozor\u0148uje Zorina, \u017ee zat\u00fdkanie ob\u010danov \u010cSR pokra\u010duje.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>11.08.1945<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p>Ministerstvo ZV zasiela ruskej strane zoznam odvle\u010den\u00fdch a \u017eiada RF o ich vydanie s t\u00fdm, \u017ee bud\u00fa s\u00faden\u00ed v \u010cSR.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>13.08.1945<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p>Clementis na sch\u00f4dzke so Zorinom \u017eiada rie\u0161i\u0165 ot\u00e1zku odvle\u010den\u00fdch.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>25.08.1945<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p>Dr. Martin Mi\u010dura &#8211; lie\u010den\u00fd na klinike prof. Kocha v Bratislave.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>18.09.1945<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Clementis \u017eiada \u010dsl. zastupite\u013esk\u00fd \u00farad v Moskve o urgenciu pr\u00edpadu u Vy\u0161\u00ednsk\u00e9ho, \u010deskoslovensk\u00e1 strana znovu predklad\u00e1 zoznam odvle\u010den\u00fdch.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>28.09.1945<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p>Z domu v Bratislave &#8211; \u0160trkovci, kde bol zadr\u017eiavan\u00fd Dr. Martin Mi\u010dura &#8211; zmizol.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>29.09.1945<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p>Je spracovan\u00fd zoznam odvle\u010den\u00fdch ob\u010danov \u010cSR do ZSSR &#8211; asi 6000 os\u00f4b.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>12.10.1945<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p>Clementis odovzd\u00e1va ministrovi zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed ZSSR Zorinovi zoznam 5.300 os\u00f4b odvle\u010den\u00fdch.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>03.11.1945<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p>Ministerstvo ZV \u010cSR znovu urguje prepustenie na\u0161ich ob\u010danov.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>12.11.1945<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p>Ministerstvo ZV znovu predklad\u00e1 sovietskej strane zoznam odvle\u010den\u00fdch z \u010cSR z ktor\u00fdch bolo 1967 Slov\u00e1kov.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>Neur\u010den\u00fd d\u00e1tum<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Mgsr. \u0160r\u00e1mek, predseda \u010cS\u013d intervenuje na Ministerstve obrany za prepustenie V. Volo\u0161ina (predseda \u010cSL na Podkarpatskej Rusi) z v\u00e4zenia v Ratibo\u0159i v Po\u013esku.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>Neur\u010den\u00fd d\u00e1tum<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p>\u0160r\u00e1mek a H\u00e1la intervenuj\u00fa v Moskve za prepustenie Dr. Martina Mi\u010duru zo zajatia v ZSSR.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>Neur\u010den\u00fd d\u00e1tum<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Dr. Imrich Malobick\u00fd, synovec Dr. Martina Mi\u010duru \u017eiada ve\u013evyslanca ZSSR v Prahe Zorina o prepustenie Dr. Martina Mi\u010duru zo zajatia.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>04.01.1946<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Minister zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed \u010cSR J. Masaryk urguje cez z\u00e1stupcu \u010dsl. ve\u013evyslanectva v Moskve osobitne o vr\u00e1tenie \u010catlo\u0161a, Turanca, Sokola a Mi\u010duru (ozna\u010dovan\u00fdch ako skupinka). Minister zahrani\u010dn\u00fdch veci ZSSR Vy\u0161inskij pris\u013e\u00fabil pomoc.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>21.03.1946<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Ve\u013evyslanec \u010cSR v Moskve prof. Hor\u00e1k \u017eiada ministra zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed ZSSR Vy\u0161\u00ednsk\u00e9ho (v porad\u00ed u\u017e jeho 7. intervencia) o prepustenie \u010deskoslovensk\u00fdch ob\u010danov zo zajatia a v tejto s\u00favislosti sa zmienil aj o \u010catlo\u0161ovi, Turancovi, Sokolovi a Mi\u010durovi. Vy\u0161inskij pris\u013e\u00fabil podporu v tejto veci.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>22.07.1946<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Z\u00e1stupcovia \u010ceskoslovenskej strany Gottwald, J. Masaryk, Clementis a Hor\u00e1k (ve\u013evyslanec \u010cSR v Moskve) po\u017eaduj\u00fa dorie\u0161enie ot\u00e1zky odvle\u010den\u00fdch do ZSSR u Molotova, Vy\u0161insk\u00e9ho a Zorina. Rusk\u00e1 strana znovu \u017eiada menn\u00fd zoznam odvle\u010den\u00fdch.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>November 1946<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Clementis posiela Memorandum a op\u00e4\u0165 \u017eiada vydanie \u010catlo\u0161a, Turanca, Sokola, Mi\u010duru a Spi\u0161iaka (p\u00f4sobil v diplomatick\u00fdch slu\u017eb\u00e1ch v Ma\u010farsku).<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>22.11.1946<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Ve\u013evyslanec \u010cSR v Moskve prof. Hor\u00e1k znovu intervenuje o vydanie skupinky.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>21.12.1946<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">\u010ceskoslovensk\u00e1 strana v zast\u00fapen\u00ed gen. sekret\u00e1ra A. Heidricha (asi MZV) po\u017eaduje vydanie skupinky leteck\u00fdm sp\u00f4sobom, ZSSR navrhol \u017eeleznicou cez \u010cop.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>V term\u00ednoch: 23.05.1945 \u2013 21.12.1946<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">\u010ceskoslovensk\u00e1 strana \u017eiadala ZSSR asi 20 x o vydanie v\u0161etk\u00fdch obyvate\u013eov \u010ceskoslovenska, ku koncu u\u017e len Slov\u00e1kov a \u010cechov.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>30.12.1946<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Rusk\u00e1 strana ozn\u00e1mila, \u017ee skupinka bude do Prahy prepraven\u00e1 letecky do 10.01.1947, nesk\u00f4r term\u00edn upresnila na 07.01.1947 na s\u00fadny proces, ktor\u00fd sa mal za\u010da\u0165 02.01.1947. Dr. Martin Mi\u010dura sa s nimi nevr\u00e1til, bol pravdepodobne u\u017e m\u0155tvy.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Dokumenty o dodr\u017ean\u00ed t\u00fdchto term\u00ednov nie s\u00fa k dispoz\u00edcii.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>02.12.1946<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p>Za\u010dal s\u00fad so spoluzajat\u00fdmi s Dr. Martinom Mi\u010durom.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>15.04.1947<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p>Vynesen\u00fd rozsudok nad \u010catlo\u0161om, Turancom a Sokolom.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>07.07.1947<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p>\u017diada Dr. Imrich Malobick\u00fd o vyhl\u00e1senie Dr. Martina Mi\u010duru za m\u0155tveho.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>28.07.1947<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\">Dr. Imrich Malobick\u00fd p\u00ed\u0161e osobn\u00fd list V. \u0160rob\u00e1rovi (28.j\u00fala) v\u00a0ktorom okrem in\u00e9ho sa zmie\u0148uje o\u00a0nedostatku inform\u00e1ci\u00ed o\u00a0zajatom Dr. M. Mi\u010durovi. P\u00ed\u0161e, \u017ee na Slovensku sa nena\u0161iel \u010dlovek, ktor\u00fd by sa bol pok\u00fasil mu pom\u00f4c\u0165. Z\u00e1rove\u0148 uv\u00e1dza, \u017ee term\u00ednom porady v\u00a0Byt\u010di, kde sa vypracovalo \u0160rob\u00e1rove memorandum, bol de\u0148 30. j\u00fal 1943.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>05.04.1948<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong>V tento de\u0148 bol Okresn\u00fdm s\u00fadom v Byt\u010di de\u0148 31.05.1946 ktor\u00fd Dr. Martin Mi\u010dura nepre\u017eil, vyhl\u00e1sen\u00fd ako d\u00e1tum jeho \u00famrtia.<\/strong><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>30.04.1948<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p>T\u00fdmto d\u00e1tumom bolo jeho \u00famrtie zap\u00edsan\u00e9 do Matriky zosnul\u00fdch v Dlhom Poli.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<table width=\"388\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"388\"><strong>31.07.1948<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p>Bol vykonan\u00fd s\u00fapis pozostalost\u00ed po nebohom Dr. Martinovi Mi\u010durovi.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><strong>&#8211; &#8211; &#8211;<\/strong><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><span style=\"color: #0000ff;\"><a style=\"color: #0000ff;\" name=\"_Toc292786750\"><\/a><strong>8\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 STRU\u010cNE O HIST\u00d3RII A\u00a0OSOBNOSTIACH DLH\u00c9HO PO\u013dA<\/strong><\/span><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>Obec Dlh\u00e9 Pole le\u017e\u00ed na juhov\u00fdchodn\u00fdch svahoch pohoria Javorn\u00edk<\/p>\n<ul>\n<li>v\u00fdmera z\u00e1ujmov\u00e9ho \u00fazemia 4150 ha,<\/li>\n<li>po\u010det obyvate\u013eov (r. 1994) &#8211; 2196,<\/li>\n<li>priemern\u00e1 nadmorsk\u00e1 v\u00fd\u0161ka 392 m (v oblasti kopan\u00edc 600 &#8211; 700 m nad morom),<\/li>\n<li>d\u013a\u017eka toku rieky Dlhopo\u013eky (prame\u0148 &#8211; V\u00e1h) 13,2 km, rieka pramen\u00ed vo v\u00fd\u0161ke 750 m n.m., \u00fasti pri Svedern\u00edku do V\u00e1hu vo v\u00fd\u0161ke 317 m n. m.,<\/li>\n<li>mno\u017estvo zr\u00e1\u017eok 800 &#8211; 1100 mm,<\/li>\n<li>najvy\u0161\u0161\u00edm vrchom na rozhran\u00ed Dlh\u00e9ho Po\u013ea a Diviny je K\u00e1zicka Ky\u010dera &#8211; 910 m n.m., v z\u00e1ujmovom \u00fazem\u00ed Dlh\u00e9ho Po\u013ea \u010cupec 860 m n.m. pri Turkove.<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<ol start=\"5\">\n<li>&#8211; 6. storo\u010die: slovensk\u00ed Slovania za\u010dali os\u00edd\u013eova\u0165 oblas\u0165 Kys\u00fac a aj \u00a0oblas\u0165 Divinky (hradisko v\u00a0\u00fadol\u00ed rieky Divinky).<\/li>\n<\/ol>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<ol start=\"8\">\n<li>&#8211; 10. storo\u010die: a pravdepodobne po za\u013eudnen\u00ed tejto oblasti sa dostali aj do Dlhopo\u013eskej doliny.<\/li>\n<\/ol>\n<p>Pod\u013ea dochovanej Ostrihomskej listiny bola Dlhopo\u013esk\u00e1 dolina vo vlastn\u00edctve kote\u0161ovsk\u00fdch zemanov (pod\u013ea obce Kote\u0161ov\u00e1) v\u00a0susedstve Hri\u010dovsk\u00e9ho panstva.<\/p>\n<p>V\u00a0tomto obdob\u00ed existovala v\u00a0Dlhopo\u013eskej kotline osada Lackova, to pravdepodobne pri teraj\u0161om kostole a jeho okol\u00ed.<\/p>\n<p>Prv\u00e1 listinn\u00e1 zbierka o Dlhom Poli bola vydan\u00e1 Mat\u00fa\u0161om \u010c\u00e1kom.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>Od 13. storo\u010dia:\u00a0\u00a0\u00a0 politicky k\u00a0obci Dlh\u00e9 Pole patrili &#8211; oblas\u0165 Turzovka a osady Dlh\u00e1 a Turkov, \u010falej osady Hlav\u00e1\u010dov\u00e1, Kluk\u00e1ny &#8211; Forbaky, Osi\u010die, Stoli\u010dn\u00e9 a Lazy.<\/p>\n<p>Dlh\u00e9 Pole sa vy\u010dlenilo z\u00a0panstva hradu Hri\u010dov odovzdan\u00edm do z\u00e1lohy byt\u010dianskeho panstva Su\u0148ogovcov. Obe panstv\u00e1, hri\u010dovsk\u00e9 i byt\u010dianske pre\u0161li pod spr\u00e1vu Juraja Thurzu. Oblas\u0165 Turzovky sa osamostatnila (Bonc) a vznikla osada Turzovka.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>1613\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 postaven\u00fd v\u00a0Dlhom Poli prv\u00fd dreven\u00fd kostol (pravdepodobne ako evanjelick\u00fd, ktor\u00fd v\u00a0roku 1674 prevzali katol\u00edci). Do tohto \u010dasu Dlh\u00e9 Pole patrilo pod farnos\u0165 v\u00a0D. Hri\u010dove. Od tohto \u010dasu v\u00a0pastora\u010dnej \u010dinnosti p\u00f4sobili t\u00edto far\u00e1ri a kapl\u00e1ni:<\/p>\n<ul>\n<li>J\u00e1n Ko\u0161tek 1717 &#8211; 1722<\/li>\n<li>Matej Grotkovsk\u00fd 1722 &#8211; 1726<\/li>\n<li>Mikul\u00e1\u0161 Hudeky 1728 &#8211; 1729<\/li>\n<li>J\u00e1n Dubnick\u00fd 1729 &#8211; 1766 (1. Prestavba dreven\u00e9ho kostola na kamenn\u00fd)<\/li>\n<li>\u0160tefan Melko 1766 &#8211; 1798<\/li>\n<li>Jozef \u0160ev\u010d\u00edk 17998 &#8211; 1815 (kapl. Anton \u0160tetina)<\/li>\n<li>J\u00e1n Bujn\u00fd 1815 &#8211; 1833 (kapl. Imrich Z\u00e1vodn\u00fd a J\u00e1n \u00da\u017e\u00edk)<\/li>\n<li>J\u00e1n Lacko 1834 &#8211; 1838 (kapl. J\u00e1n Hus\u00e1r, Pavol \u0160umichr\u00e1st, \u0160tefan Galv\u00e1nek)<\/li>\n<li>Juraj Leme\u0161 1838 &#8211; 1866 (kapl. Andrej Kacina, Juraj \u017dilin\u010d\u00edk)<\/li>\n<li>Eugen Gewrometta, Franti\u0161ek Tag\u00e1ni, \u0160tefan Prokop, Ign\u00e1c Tvrd\u00fd,<\/li>\n<li>\u0160tefan Ballay, (Imrich Jar\u00e1ber, \u0160tefan Tresko\u0148)<\/li>\n<li>Franti\u0161ek Nem\u010dek 1866 &#8211; 1874 (kapl. Franti\u0161ek Reis, Pavol Adamovi\u010d)<\/li>\n<li>Jozef Bad\u00edk 1874 (do\u010dasn\u00fd administr\u00e1tor)<\/li>\n<li>\u013dudov\u00edt Ga\u0161par (Zaosek) 1874 &#8211; 1907 (kapl. Imrich \u010cajda 1847-1916)<\/li>\n<li>Andrej Majer ( Dlhom\u00edr Po\u013esk\u00fd) 1891 &#8211; 1900<\/li>\n<li>\u0160tefan Jan\u010dovi\u010d &#8211; ma\u010farskej n\u00e1rodnosti 1901 &#8211; 1921 (kapl. Vojtech Ani\u0161t\u00edk, Ernest Szull\u00f3, Martin Zigmund, Michal Bela\u017eovi\u010d, Alexander Laudon, Jozef Mendl)<\/li>\n<li>Jozef Pokorn\u00fd 1922 &#8211; 1931 (kapl. Michal Bole\u010dek, Karol Rumpel, Ladislav N\u00fdbl)<\/li>\n<li>Tom\u00e1\u0161 Kom\u00e1r 1931 &#8211; 1937 (kapl. August\u00edn Z\u00e1ni, Teodor Ferenci)<\/li>\n<li>Ernest Fan\u010dovi\u010d 1937 &#8211; 1971 (kapl. Alojz Furjel, Pavol Kr\u010dm\u00e1rik, Adam Dupkala, Franti\u010dek Mit\u00fach &#8211; p\u00f4vodom z\u00a0Dlh\u00e9ho Po\u013ea, \u0160tefan Gr\u00e1c)<\/li>\n<li>Celest\u00edn Mikunda 1969 &#8211; 1971 &#8211; administr\u00e1tor (kapl. Milan \u0160amaj)<\/li>\n<li>Milan Jedin\u00e1k 1971 &#8211; 1989<\/li>\n<li>Mari\u00e1n Pog\u00e1\u010d 1989 &#8211; 1997<\/li>\n<li>Slolozdra 1997 &#8211; 2006<\/li>\n<li>\u0160kor 2006<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">1626\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 a\u017e do roku 1868 boli vlastn\u00edkmi dlhopo\u013esk\u00fdch majetkov Esterh\u00e1ziovci. V \u00a0Dlhom Poli v\u00a0tom \u010dase 88 % katol\u00edkov, osady Zarie\u010d a Keblov sa osamostatnili a pre\u0161li pod spr\u00e1vu Svedern\u00edka. V\u00a0Dlhom Poli bola zalo\u017een\u00e1 farnos\u0165, pod spr\u00e1vu ktorej patrilo V. Rovn\u00e9, Svedern\u00edk, Zarie\u010d a Keblov.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">1735\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 star\u00fd dreven\u00fd kostol bol nahraden\u00fd prv\u00fdm murovan\u00fdm.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Bola vybudovan\u00e1 na hornom konci v\u00e4\u010d\u0161ia kaplnka P. M\u00e1rie u Mrn\u00edkov (obnoven\u00e1 koncom 19. storo\u010dia). Okrem tejto boli postaven\u00e9 v\u00a0Dlhom Poli dve men\u0161ie pr\u00edcestn\u00e9 kaplnky v\u00a0osade Forbaky &#8211; Kluk\u00e1ny a pred Keblovom v\u00a0smere od Dlh\u00e9ho Po\u013ea. V \u00a0B\u00f4ri nad \u010das\u0165ou Boncov\u00e1 z\u00a0nad\u00e1cie J. Medved\u00edka a jeho rodiny bola postaven\u00e1 \u010fal\u0161ia kaplnka.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Prv\u00e1 dolo\u017een\u00e1 pe\u010da\u0165 (Richt\u00e1r dlhopolsk\u00fd), \u010fal\u0161ia z\u00a0roku 1799 (rytina Sv. Martina na koni) -smer do\u013eava a z\u00a0roku 1854 ako predch\u00e1dzaj\u00faca ale smer doprava.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">\u010eal\u0161ie kaplnky boli postaven\u00e9 v\u00a0smere os\u00e1d patriacich do Dlh\u00e9ho Po\u013ea:\u00a0\u00a0 smere Turkov \u201eU Jan\u010d\u00ed\u201c a smere Dlh\u00e1 \u201eU Zajaca\u201c. Okrem t\u00fdchto e\u0161te existovala kaplnka medzi Nad riekou a Lazmi.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">\u017delezn\u00e9 kr\u00ed\u017ee s\u00fa postavene: pri kostole, oproti Jakubovi \u0160er\u00edkovi, oproti Obecn\u00e9mu \u00faradu, v\u00a0smere Dlh\u00e9 Pole &#8211; V. Rovn\u00e9 na Str\u00e1ni, a medzi osadou Forbaky a Keblovom.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">1776\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 bola zo zbytkov star\u00e9ho kostola vybudovan\u00e1 fara pri kostole, \u010falej bola vybudovan\u00e1 kamenn\u00e1 \u0161kola pri kostole (v \u010dinnosti do roku 1937), potom kl\u00e1\u0161tor.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">V\u00a0tomto roku \u017eilo v\u00a0Dlhom poli 2 905 obyvate\u013eov v 483 rodin\u00e1ch. V\u00a0rovnakom obdob\u00ed mala napr. Byt\u010da 2 052, \u017dilina 2 611, Rajec 2 803 obyvate\u013eov. Z\u00a0po\u010dtu obyvate\u013eov v\u00a0Dlhom Poli bolo 9 rod\u00edn \u017eidovsk\u00e9ho p\u00f4vodu.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">1803\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 spom\u00edna sa prv\u00e1 rozsiahla farsk\u00e1 kni\u017enica a kni\u017enica \u0161koly.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">1822\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 d\u0148a 8. m\u00e1ja postihla Dlh\u00e9 Pole prietr\u017e mra\u010dien \u010do malo za n\u00e1sledok intenz\u00edvne vybre\u017eenie rieky Dlhopo\u013eky. Pri povodni zahynulo 35 ob\u010danov a medzi nimi aj Juraj Mi\u010dura (1756 &#8211; 1847), pochovan\u00fd na Oblazove s\u00a0man\u017eelkou Barborou. Prietr\u017e sp\u00f4sobila uhynutie asi 200 kusov dobytka a o\u0161\u00edpan\u00fdch a\u00a0zni\u010dila rovnak\u00e9 mno\u017estvo domov a hospod\u00e1rskych stavieb. \u013dadovec dosahoval a\u017e ve\u013ekos\u0165 orechov.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">1825\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Esterh\u00e1ziovci s\u00fahlasili s\u00a0pr\u00edchodom ob\u010danov nemeckej \u017eidovskej n\u00e1rodnosti (poch\u00e1dzaj\u00faci z\u00a0Hali\u010da s\u00a0n\u00e1klonnos\u0165ou k Nemcom a Ma\u010farom) a s\u00a0vybudovan\u00edm dvoch kr\u010diem s\u00a0m\u00e4siarstvom. Na hornom konci to bol \u0160alam\u00fan Folkman, od ktor\u00e9ho v\u00a0r. 1890 odk\u00fapil Jozef Mi\u010dura majetok, p\u00f4vodn\u00fd prebudoval a pristavil v\u00a0roku 1911 (po \u0148om od roku 1918 vlastnil Mi\u010dura Rudolf). Majetok Morica Langfeldera (vlastnil p\u00f4du v\u00a0lokalite Gask\u00e1, Fojtovsk\u00e1, Srub\u00e1nska) &#8211; v\u00a0roku 1899 odk\u00fapil tie\u017e Mi\u010dura Jozef (alebo Imrich ?) po \u0148om roku 1918 Mi\u010dura Franti\u0161ek. Obe tieto priezvisk\u00e1 (s menami Iz\u00e1k a Jakub) sa spom\u00ednaj\u00fa aj v knihe o Byt\u010di v\u00a0s\u00favislosti s\u00a0prenaj\u00edman\u00edm p\u00f4dy v\u00a0Malej Byt\u010di a Hlin\u00edku na prelome 18. &#8211; 19. storo\u010dia. \u010eal\u0161\u00edmi boli Jakub Neuman (vlastnil Mur\u00e1nske a Markov\u00fa) a Jakub Kempl\u00e1r, ktor\u00fd predal obchod Dzirb\u00edkovi. Po\u010det t\u00fdchto rod\u00edn v\u00a0rokoch 1790 &#8211; 1926 kol\u00edsal od 5 &#8211; 25 rod\u00edn. Medzi najbohat\u0161ie rodiny patrili rodina: Langfeldera, Neumanna, Folkmana a Kempl\u00e1ra. Napr. v\u00a0rokoch Slovenskej republiky na Slovensku 80.000 \u017eidov vlastnilo 38% n\u00e1rodn\u00e9ho d\u00f4chodku a\u00a0pribli\u017ene 2,5 mil. Slov\u00e1kov len 62 %.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">V\u00a0tomto roku sa v\u00a0Opoji pri Trnave narodil a v\u00a0Dlhom Poli ako far\u00e1r p\u00f4sobil v\u00a0rokoch 1874 &#8211; 1908 Ga\u0161par \u013dudov\u00edt (Zaosek), spisovate\u013e. Zomrel v\u00a0Dlhom Poli v\u00a0roku 1908 a tam je aj pochovan\u00fd.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">1844\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 narodil sa Juraj \u010cajda (Dlhopolsk\u00fd &#8211; Fedorov), spisovate\u013e, vydavate\u013e, herec, re\u017eis\u00e9r, \u0161portovec, z\u00e1stanca pr\u00e1v Slov\u00e1kov (v roku 1900 uv\u00e4znen\u00fd), 1906 kandidoval do US &#8211; ne\u00faspe\u0161ne, \u010dlen S\u013dS, umrel v\u00a0roku 1913, pochovan\u00fd v\u00a0Martine. Doporu\u010dil &#8211; sprostredkoval pren\u00e1jom domu Lehotsk\u00fdch v Bystri\u010dke rodine Masarykovcov &#8211; 1888, v\u00a0roku 1923 dom k\u00fapili Masarykovci a v\u00a0roku 1931 prestavali. T. G. Masaryk nav\u0161t\u00edvil naposledy Bystri\u010dku v\u00a0roku 1933, jeho syn Jan v\u00a0roku 1947. K\u00f4\u0148 Hektor na ktorom jazdil T. G. Masaryk poch\u00e1dzal z\u00a0vojensk\u00e9ho \u017ereb\u010d\u00edna v\u00a0Pre\u0161ove (dnes vo Ve\u013ekom \u0160ari\u0161i).<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">V\u00a0roku 1948 bol dom zo\u0161t\u00e1tnen\u00fd pre potrebu archeologick\u00e9ho \u00fastavu, potom n\u00e1rodn\u00e9ho v\u00fdboru, v\u00a0roku 1991 prinavr\u00e1ten\u00fd vnu\u010dk\u00e1m T. G. Masaryka, dnes je dom predan\u00fd na podnikate\u013esk\u00e9 \u00fa\u010dely.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">1856\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 narodil sa Juraj Kuzm\u00edk, kinopodnikate\u013e, cestovate\u013e, kinematograf predviedol prv\u00fdkr\u00e1t aj v\u00a0Dlhom Poli a \u017diline (1896), potom p\u00f4sobil hlavne na Balk\u00e1ne.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">1863\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 narodil sa najv\u00fdznamnej\u0161\u00ed dlhopo\u013esk\u00fd umeleck\u00fd drot\u00e1r Jozef Hol\u00e1nik &#8211; Bakel (zomrel v r. 1942), jeho n\u00e1stupcom bol za\u0165 Jakub \u0160er\u00edk. Okrem menovan\u00fdch sa drot\u00e1rsko &#8211; plech\u00e1rskou \u010dinnos\u0165ou v\u00a0Dlhom Poli zaoberali:<\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>Bari\u010d\u00edk \u0160tefan,<\/li>\n<li>Forbak Pavol,<\/li>\n<li>Ha\u0161\u010d\u00edk,<\/li>\n<li>Kapr\u00e1lik J\u00e1n,<\/li>\n<li>Kor\u010dek Vincent,<\/li>\n<li>K\u00fadel\u010d\u00edk,<\/li>\n<li>Mi\u010dura Vincent,<\/li>\n<li>Ra\u010dek Karol,<\/li>\n<li>Ra\u017ed\u00edk J\u00e1n a\u00a0\u010fal\u0161\u00ed.<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\">1864\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 sa narodil v\u00a0Kysuckom Novom Meste a v\u00a0rokoch 1891 &#8211; 1899 p\u00f4sobil v\u00a0Dlhom Poli Majer Andrej (Dlhom\u00edr Po\u013esk\u00fd), far\u00e1r, b\u00e1snik. Zomrel v\u00a0roku 1935 a pochovan\u00fd v\u00a0mieste narodenia.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">1868\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 majetky po L. Popperovi jeho vdova pre hospod\u00e1rsky \u00fapadok v\u00a0roku 1918 rozpredala.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">1878\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 od tohto roku boli za k\u0148azov vysv\u00e4ten\u00ed Imrich \u010cajda, Franti\u0161ek Mit\u00fach a \u0160tefan \u0160kor\u010d\u00edk z Dlh\u00e9ho Po\u013ea.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Vznikol po\u0161tov\u00fd \u00farad (do tohto roku sa chodilo pre po\u0161tov\u00e9 z\u00e1sielky do Ve\u013ek\u00e9ho Rovn\u00e9ho).<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">1887\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Jestvovali v\u00a0Dlhom Poli mlyny pod \u017diarom, K\u00fadel\u010d\u00edkov mlyn a Sur\u00e1nov mlyn.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">1887\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 bola v\u00a0\u010dinnosti p\u00edla Andreja Mi\u010duru a Forbakova valcha v\u00a0osade \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Forbachy. V\u00a0tomto obdob\u00ed bola v\u00a0\u010dinnosti aj p\u00edla J\u00e1na Malobick\u00e9ho pri kostole.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">1889\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 richt\u00e1rom v\u00a0Dlhom Poli bol Andrej Mi\u010dura.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">1889\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 bola vybudovan\u00e1 dreven\u00e1 \u0161kola pri Obecnom \u00farade. Od tohto term\u00ednu s\u00fa vyd\u00e1van\u00e9 osobn\u00e9 legitim\u00e1cie drot\u00e1rom pracuj\u00facim v\u00a0zahrani\u010d\u00ed.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">1890\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 sa narodil vodca vzbury slovensk\u00fdch vojakov v\u00a0Kragujevaci, Viktor Kolib\u00edk. Nepokoje v\u00a0pluku vznikli 2. j\u00fana 1918 na protest proti odchodu slovensk\u00fdch vojakov na taliansky front. Vzbura bola potla\u010den\u00e1 3. j\u00fana, rozsudok vynesen\u00fd 8. j\u00fana a poprava 44 vzb\u00farencov medzi nimi aj V. Kolib\u00edka vykonan\u00e1 9. j\u00fana 1918.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">1897\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 v\u00a0de\u0148 18.12. sa narodil Viktor Hriv\u00edk. Bol pr\u00edslu\u0161n\u00edkom Rusk\u00fdch l\u00e9gi\u00ed, nosite\u013eom viacer\u00fdch vyznamenan\u00ed, \u010dlen Hradnej str\u00e1\u017ee prezidenta T. G. Masaryka, vodi\u010d auta J\u00e1na Masaryka v\u00a0rokoch 1921 &#8211; 1924, od roku 1926 pr\u00edslu\u0161n\u00edk letky vo Vajnoroch, d\u0148a 10.07.1928 o 1,15 hod. zahynul pri no\u010dnom lete lietadla v\u00a0oblasti P\u00edsku (pri dedine N. Kest\u0159any), pochovan\u00fd je na Vojenskom cintor\u00edne v\u00a0P\u00edsku.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">1898\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Ha\u0161\u0161ik \u0160tefan (1898 &#8211; 1985 USA): naroden\u00fd v\u00a0Dlhom Poli poslanec, \u017eupan, minister n\u00e1rodnej obrany Slovenskej republiky (1944 &#8211; 1945). V zozname \u017eivnostn\u00edkov z\u00a0roku 1925 s\u00fa uveden\u00ed v\u00a0Dlhom Poli Ha\u0161\u0161\u00edk Juraj &#8211; hostinec a\u00a0Ha\u0161\u0161\u00edk J\u00e1n &#8211; mlyn.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">1902\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 na dolnom konci pri kostole prestavil Imrich Mi\u010dura s\u00a0man\u017eelkou rodenou Madajovou dom a hospod\u00e1rske budovy (1915). Tento Mi\u010durov host\u00ednce sa stal strediskom n\u00e1rodn\u00fdch pracovn\u00edkov, kde sa sch\u00e1dzali: Dr. Makovick\u00fd, V. Hriv\u00edk, J. \u010cajda, Dr. H\u00e1lok, Fridrichovsk\u00fd a\u00a0\u010fal\u0161\u00ed.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">1913\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Andrej Mi\u010dura zo Zarie\u010dia dal v\u00a0Oblazove na kopci Valchov\u00e1 postavi\u0165 kaplnku ako v\u010faku za narodenie syna Jozefa. Podobne aj v\u00a0Zarie\u010d\u00ed pri ceste dal postavi\u0165 kaplnku z\u00a0v\u010faky za svoj n\u00e1vrat z\u00a01. Svetovej vojny.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">1918\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 do roku 1918 bol not\u00e1rom v\u00a0Dlhom Poli Rudolf Mi\u010dura, v\u00a0rokoch 1915 &#8211; 1918 p\u00f4sobil v\u00a0Turzovke (bol bratrancom Dr. Martina Mi\u010duru).<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">1918\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Jozef Mi\u010dura prestaval dom na hornom konci pri k\u00fapalisku pribli\u017ene v\u00a0tomto roku postavil dom na dolnom konci Pavol Mi\u010dura, ktor\u00fd ho predal rodine Ha\u0161\u010d\u00edk a on si k\u00fapil dom v Keblov.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">1918\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 zvony z\u00a0kostola boli zhaban\u00e9 uhorsk\u00fdm er\u00e1rom na vojnov\u00e9 \u00fa\u010dely.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">1918\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 v\u00a0zozname \u017eivnostn\u00edkov s\u00fa uveden\u00e9 2 hostince na hornom konci v\u00a0majetku Rudolfa Mi\u010duru a druh\u00fd hostinec na dolnom konci v\u00a0majetku Franti\u0161ka Mi\u010duru.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">1920\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Vincent Mi\u010dura (1900 &#8211; 1972) syn Pavla Mi\u010dura (1878 &#8211; 1907), ktor\u00fd je pochovan\u00fd v \u00a0Dlhom Poli k\u00fapil od Tatrabanky ka\u0161tie\u013e v\u00a0S\u00fa\u013eove. V\u00a0roku 1948 bol ka\u0161tie\u013e zn\u00e1rodnen\u00fd a v\u00a0roku 1989 v\u00a0re\u0161tit\u00facii vr\u00e1ten\u00fd p\u00f4vodn\u00e9mu majite\u013eovi. Ka\u0161tie\u013e bol postaven\u00fd v\u00a0rokoch 1591 &#8211; 1594.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">1920\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 10.10.1920 v\u00a0sokolskej miestnosti vo Ve\u013ekej Byt\u010di konalo sa valn\u00e9 zhroma\u017edenie Prv\u00e9ho slovensk\u00e9ho dru\u017estva umelcov plechu a dr\u00f4ten\u00e9ho priemyslu s\u00a0cie\u013eom vytvori\u0165 pr\u00e1cu pre drot\u00e1rov po skon\u010den\u00ed svetovej vojny. V\u00a0roku 1922 sa spolo\u010dnos\u0165 transformovala na spolo\u010dnos\u0165 Drot\u00e1r, ktor\u00e1 v\u00a0roku 1926 pre nedostatok finan\u010dn\u00fdch prostriedkov i\u0161la do likvid\u00e1cie. Na dra\u017ebe fabriku odk\u00fapil rov\u0148anec Adam P\u00e1nik, ktor\u00fd s invent\u00e1rom odi\u0161iel do Bratislavy. Autor knihy Svetom, moje, svetom okrem in\u00e9ho obvinil v\u00a0nej Dr. M. Mi\u010duru ako ministra s\u00a0plnou mocou pre spr\u00e1vu Slovenska, \u017ee sa m\u00e1lo anga\u017eoval (\u0161t\u00e1tne financie) vo veci uchovania \u010dinnosti spolku. Autor Du\u0161an Mikolaj v\u00a0knihe Odr\u00f4tovan\u00fd svet K. Guleju pripisuje probl\u00e9my ha\u0161terivej a chamtivej pr\u00e1ci niektor\u00fdch \u00fa\u010dastin\u00e1rov. Do takejto \u201eprosperity\u201c sa invest\u00edcie ned\u00e1vaj\u00fa. Fabriku a vedenie tvorili rov\u0148anci, peniaze mal pod\u013ea nich zabezpe\u010di\u0165 dlhopolec.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">1921\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 15.7.1921 sa v\u00a0Dlhom Poli narodil \u0160tefan Kart\u00e1rik. Cel\u00fd \u017eivot p\u00f4sobil v\u00a0slu\u017eb\u00e1ch meteorol\u00f3gie. V\u00a0roku 1939 vzniklo v\u00a0Bratislave \u00dastredie leteckej poveternosti do ktorej nast\u00fapil ako vojak z\u00e1kladnej slu\u017eby a\u00a0p\u00f4sobil tam a\u017e do roku 1940. Potom v\u00a0rokoch 1941 \u2013 1949 pokra\u010doval ako meteorol\u00f3g na letisk\u00e1ch vo Vajnoroch a\u00a0Pre\u0161ove. Od roku 1950 pracuje na Lomnickom \u0160t\u00edte a\u017e do roku 1954. V\u00a0roku 1952 sa st\u00e1va \u010dlenom Tatranskej horskej slu\u017eby. V\u00a0nasleduj\u00facom roku m\u00e1l \u00faraz pri v\u00fdstupe na Lomnick\u00fd \u0160t\u00edt v\u00a0\u017e\u013eabe, ktor\u00fd nesie v\u00a0s\u00fa\u010dasnosti n\u00e1zov Kartarikov \u017e\u013eab. V\u00a0rokoch 1954 \u2013 1973 p\u00f4sobil na Letisku v\u00a0\u017diline \u2013 Vl\u010dince, po jeho zru\u0161en\u00ed potom na letisku v\u00a0Dolnom Hri\u010dove a\u017e do odchodu do d\u00f4chodku v\u00a0roku 1981. Ako d\u00f4chodca vypom\u00e1hal v\u00a0kostole v Dlhom Poli, zomrel v\u00a0roku 2008 vo veku 87 rokov.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">1922\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 narodil sa v\u00a0Dlhom Poli Kuzm\u00edk Jozef, kult\u00farny historik, bibliografista, publicista. V\u00a0rokoch 1927 &#8211; 1938 z\u00e1kladn\u00e9 a stredo\u0161kolsk\u00e9 \u0161t\u00fadium, 1940 &#8211; 1944 \u0161t\u00fadium na Pr\u00e1v. f. UK. V\u00a0roku 1945 &#8211; 1948 spracoval 1. Kroniku Dlh\u00e9ho Po\u013ea, (stratila sa). Od roku 1950 do roku 1981 pracoval pre Maticu slovensk\u00fa v\u00a0Martine a jej pracovisk\u00e1ch. Zomrel v\u00a0roku 2001.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">1923\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 od tohto roku boli v\u00a0Dlhom Poli vydan\u00e9 napr. tieto stavebn\u00e9 povolenia:<\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>Andrej Mi\u010dura &#8211; Zarie\u010d &#8211; Keblov,<\/li>\n<li>\u013dudov\u00edt Mi\u010dura &#8211; Zarie\u010d &#8211; Keblov,<\/li>\n<li>Rudolf Mi\u010dura &#8211; Dlh\u00e9 Pole.<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\">1923\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 od tohto roku boli v\u00a0Dlhom Poli vydan\u00e9 napr. tieto \u017eivnostensk\u00e9 povolenia:<\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>Helena Mi\u010durov\u00e1 &#8211; obchod so zmie\u0161an\u00fdm tovarom,<\/li>\n<li>Jozef\u00edna Mi\u010durov\u00e1 &#8211; host\u00ednec,<\/li>\n<li>J\u00e1n a M\u00e1ria Mi\u010durovci &#8211; v\u00fd\u010dap liehov\u00edn,<\/li>\n<li>Elena Mi\u010durov\u00e1 &#8211; hostinsk\u00e1.<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\">1925\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 bola zriaden\u00e1 obecn\u00e1 kni\u017enica.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">1925\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 v tomto roku boli v\u00a0Dlhom Poli tieto \u010dinnosti:<\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>Not\u00e1r: Kallar Gustav &#8211; \u017dilin\u010d\u00e1r J\u00e1n,<\/li>\n<li>Obchodn\u00edk s\u00a0dobytkom: Mravec Filip,<\/li>\n<li>Hostinsk\u00ed: Ha\u0161\u010d\u00edk Juraj &#8211; Mi\u010dura Franti\u0161ek, Mi\u010durov\u00e1 M\u00e1ria, vdova po Imrichovi Mi\u010durovi + 1915,<\/li>\n<li>Kol\u00e1r: Mace\u00e1\u0161ik Ign\u00e1c,<\/li>\n<li>Kov\u00e1\u010d: Kov\u00e1\u010dik Jozef &#8211; \u0160utar\u00edk Filip &#8211; Ve\u0161\u010di\u010d\u00edk Ludvik,<\/li>\n<li>Kraj\u010d\u00edr: Okapal Fozef &#8211; \u0160uhaj\u00edk Imrich,<\/li>\n<li>Mlyny: Ha\u010d\u0161\u00edk J\u00e1n &#8211; Min\u00e1rik Martin &#8211; \u0160trban(ik) Jozef,<\/li>\n<li>Obuvn\u00edk: Chyla J\u00e1n &#8211; Mikul\u00edk Rudolf,<\/li>\n<li>Pek\u00e1r: Katal\u00edk (Kart\u00e1rik ?) Martin,<\/li>\n<li>P\u00edly: Mi\u010dura Rudolf &#8211; Mi\u010dura Martin (potom. J. Malobick\u00fd),<\/li>\n<li>Ro\u013en\u00edk: Mi\u010dura Andrej &#8211; Mi\u010dura Rudolf &#8211; Mi\u010dura Martin Dr.,<\/li>\n<li>M\u00e4siar: Bel\u00e1nik J\u00e1n &#8211; Madaj Andrej,<\/li>\n<li>Obchodn\u00edk koloni\u00e1l: Potravinov\u00e9 dru\u017estvo &#8211; Bari\u010d\u00edk Flori\u00e1n, Bubl\u00edk J\u00e1n &#8211; Madaj Juraj &#8211; Mi\u010dura Imrich (vdova M\u00e1ria),<\/li>\n<li>Tes\u00e1r: Ra\u010dek Karol.<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\">1926 &#8211; 1936\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 za silnej hospod\u00e1rskej kr\u00edzy vybavil Dr. M. Mi\u010dura finan\u010dn\u00e9 prostriedky na v\u00fdstavbu cesty zo Svedern\u00edka do Dlh\u00e9ho Po\u013ea. P\u00f4vodne sa do Dlh\u00e9ho Po\u013ea cestovalo cez obec Svedern\u00edk a potom brodom cez rieku Dlhopo\u013eka. Obec Keblov so Zarie\u010dom sp\u00e1jala cesta pre povozy popod Bukovinu ved\u00faca okolo zarie\u010dsk\u00e9ho cintor\u00edna.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">1927\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 prestaven\u00fd p\u00f4vodn\u00fd kostol na modern\u00fd, vysv\u00e4ten\u00fd 13.11.1927 biskupom ThDr. Karolom Kme\u0165kom (nitriansky biskup). V\u00fdstavbu \u010diasto\u010dne zo svojich prostriedkov financoval Dr. M. Mi\u010dura, vitr\u00e1\u017ene okn\u00e1 dala vyhotovi\u0165 man\u017eelka Dr. Juraja Mi\u010duru, rod. Rovnianekov\u00e1.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">1927\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 v\u00a0Markovej ulici vyhorelo 28 domov a 28 hospod\u00e1rskych budov povolen\u00e1 s\u00fakromn\u00e1 autobusov\u00e1 doprava Jurajovi Hriv\u00edkovi z\u00a0Dlh\u00e9ho Po\u013ea do \u017diliny.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">1932\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 vybudovala sa murovan\u00e1 hasi\u010dsk\u00e1 str\u00e1\u017enica, pr\u00edspevok \u0161t\u00e1tu vybavil Dr. Martin Mi\u010dura.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">1932\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 za\u010diatok elektrifik\u00e1cie a telefonick\u00e9ho a telegrafick\u00e9ho spojenia (Byt\u010da &#8211; Ve\u013ek\u00e9 Rovn\u00e9 &#8211; Dlh\u00e9 Pole).<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">1933\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 bol rokom 1. Priemyselnej a hospod\u00e1rskej v\u00fdstavy J. Hol\u00e1nika &#8211; Bakla v\u00a0Nitre, vystavoval na v\u00fdstave v\u00a0Ko\u0161iciach (1937), Tren\u010d\u00edne a Trnave. V\u00a0nasleduj\u00facom roku (1938) vystavoval na Svetovej v\u00fdstave v\u00a0Par\u00ed\u017ei. V\u00a0roku 1939 v\u00a0Bratislave a v\u00a0roku 1940 v\u00a0rodnom Dlhom Poli. Okrem t\u00fdchto v\u00fdstav napr. v\u00a0roku 1911 poslal svoje v\u00fdrobky do R\u00edma a v\u00a0tom istom roku do Rostova na Done.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">1934\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 v\u00a0tomto roku bol do b\u00fdvalej \u013eudovej \u0161koly pri kostole pozvan\u00fd R\u00e1d Milosrdn\u00fdch sestier sv. Kr\u00ed\u017ea za v\u00fdrazn\u00e9ho prispenia Dr. Martina Mi\u010duru. R\u00e1d bol 28. augusta 1950 zru\u0161en\u00fd.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">1934\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 dan\u00e1 do u\u017e\u00edvania prv\u00e1 \u010detn\u00edcka stanica v\u00a0dome Rudolfa Mi\u010dura a potom v\u00a0dome Rudolfa Letku.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">1934\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 obnovil sa Dobrovo\u013en\u00fd hasi\u010dsk\u00fd zbor s\u00a0prv\u00fdm velite\u013eom Rudolfom Mi\u010durom.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">1936\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 postaven\u00e1 nov\u00e1 poschodov\u00e1 \u0161kola pod Surovicou z\u00a0prostriedkov \u0161t\u00e1tu, obce, cirkvi a ob\u010danov. Pomoc \u0161t\u00e1tu pomohol vybavi\u0165 Dr. M. Mi\u010dura. Na budove \u0161koly je umiestnen\u00e1 jeho pam\u00e4tn\u00e1 tabu\u013ea.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">1939\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 za\u010diatkom tohto \u0161kolsk\u00e9ho roka nast\u00fapil na miesto u\u010dite\u013ea na Katol\u00edcku \u013eudov\u00fa \u0161kolu Karol Guleja naroden\u00fd v\u00a0roku 1916 v\u00a0Priekope pri Vr\u00fatkach. V Dlhom Poli \u00fa\u010dinkoval 2 \u0161kolsk\u00e9 roky do r. 1940. V\u00fdznamnou mierou prispel k zdokladovaniu hist\u00f3rie ako aj s\u00fadobej \u010dinnosti drot\u00e1rstva na Hornom Pova\u017e\u00ed a na Kysuciach. Patril k\u00a0inici\u00e1torom vzniku Drot\u00e1rskeho m\u00fazea v \u017diline v\u00a0roku 1943. Dnes \u00fazko spolupracuje s\u00a0Pova\u017esk\u00fdm m\u00fazeom. V\u00a0roku 1957 na z\u00e1klade k\u00e1drov\u00e9ho posudku z\u00a0Dlh\u00e9ho Po\u013ea pre st\u00fdkanie sa s\u00a0osobami vo funkci\u00e1ch S\u0160 bol rok bez zamestnania, \u017ee by paralela s\u00a0ThDr. Ernestom Fan\u010dovi\u010dom? Potom zast\u00e1val r\u00f4zne funkcie preva\u017ene v\u00a0re\u0161taura\u010dn\u00fdch slu\u017eb\u00e1ch, v\u00a0roku 1969 odi\u0161iel za synom do Nemecka. Od ukon\u010denia u\u010dite\u013esk\u00e9ho povolania v\u00a0roku 1943 a\u017e do s\u00fa\u010dasnosti sa venuje problematike svojej \u201edrot\u00e1rie\u201c. Na \u0161kolskej budove v\u00a0Dlhom Poli je in\u0161talovan\u00e1 pam\u00e4tn\u00e1 tabu\u013ea z\u00a0v\u00fdstavy v\u00a0roku 1940 s\u00a0jeho menom.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">1940\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 v\u00a0tomto roku v\u00a0d\u0148och 05.07 &#8211; 30.08 bola miestnym u\u010dite\u013eom Karolom Gulejom zorganizovan\u00e1 1. Drot\u00e1rska a n\u00e1rodopisn\u00e1 v\u00fdstava s\u00a0n\u00e1v\u0161tevnos\u0165ou asi 15.000 os\u00f4b. P\u00e1n Guleja ovplyvnil zalo\u017eenie Drot\u00e1rskeho m\u00fazea v \u017diline, bol spolutvorcom dru\u017estva Svetom vo Ve\u013ekom Rovnom a je autorom monografie Svet drot\u00e1rov, vydanej s\u00a0Maticou slovenskou v\u00a0Martine v\u00a0roku 1992. Na zorganizovan\u00ed v\u00fdstavy sa podie\u013eali:<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>*\u00a0\u00a0 v\u00fdkonn\u00fd v\u00fdbor &#8211; 12 \u010dlenn\u00fd u\u010dite\u013esk\u00fd zbor a:<\/p>\n<p>Hol\u00e1nik &#8211; Bakel Jozef<\/p>\n<p>\u0160er\u00edk Jakub<\/p>\n<p>Kor\u010dek Vincent<\/p>\n<p>Mi\u010dura Valient<\/p>\n<p>Letko Rudolf<\/p>\n<p>Ku\u010d\u00e1r Jozef<\/p>\n<p>Krumpl\u00edk Viktor<\/p>\n<p>Ve\u0161\u010di\u010d\u00edk Alojz<\/p>\n<p>Balu\u0161\u00edk Jozef<\/p>\n<p>Mi\u010dieta Jozef a<\/p>\n<p>\u017dilin\u010d\u00e1r Jozef<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>*\u00a0\u00a0 v\u00fdkonn\u00fd v\u00fdbor navrhol do \u010destn\u00e9ho predsedn\u00edctva:<\/p>\n<p>Dr. Martina Mi\u010duru &#8211; predsedu Najvy\u0161\u0161ieho s\u00fadu v\u00a0Bratislave,<\/p>\n<p>Vojtecha K\u00e1llaya &#8211; tren\u010dianskeho \u017eupana,<\/p>\n<p>Vojtecha Tvrd\u00e9ho &#8211; starostu mesta \u017dilina,<\/p>\n<p>Tida Jozefa Ga\u0161para &#8211; poslanca SNR,<\/p>\n<p>J\u00e1na Geryka &#8211; spr\u00e1vcu SNM v\u00a0Martine,<\/p>\n<p>R\u00f3berta K\u013ea\u010dansk\u00e9ho &#8211; z\u00a0ministerstva \u0160 a\u00a0NO,<\/p>\n<p>Jozefa Trnku &#8211; okresn\u00e9ho n\u00e1\u010deln\u00edka z\u00a0Byt\u010de.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>*\u00a0\u00a0 sl\u00e1vnostn\u00e9 otvorenie a hostia v\u00fdstavy:<\/p>\n<p>Sl\u00e1vnos\u0165 za\u010dal starosta Dlh\u00e9ho Po\u013ea J\u00e1n Malobick\u00fd,<\/p>\n<p>pr\u00edhovor mal Tido J. Ga\u0161par,<\/p>\n<p>Dr. Martin Mi\u010dura sa z\u00fa\u010dastnil otvorenia v\u00fdstavy,<\/p>\n<p>D\u0148a 18.08.1940 v\u00fdstavu nav\u0161t\u00edvil prezident ThDr. Jozef Tiso.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">1942\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 druh\u00e9ho marca bola v\u00a0Dlhom Poli ustanovuj\u00faca sch\u00f4dza drot\u00e1rskeho a plech\u00e1rskeho dru\u017estva s\u00a0n\u00e1zvom Svetom, ktor\u00e9ho poslan\u00edm bolo nadviaza\u0165 na \u010dinnos\u0165 dru\u017estva Drot\u00e1r z\u00a0roku 1920. S\u00eddlo dru\u017estva bolo vo Ve\u013ekom Rovnom a jeho \u010dinnos\u0165 za\u010dala 02.01.1942.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">1944\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 koncom marca v\u00a0Dlhom Poli pob\u00fdval oddiel M. J. Seveljeva \u201eZa vlas\u0165\u201c, ktor\u00ed sa koncom apr\u00edla presunul ku Vset\u00ednu na Moravu.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">1944\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 14. okt\u00f3bra dvaja rusk\u00ed partiz\u00e1ni ukradli z\u00a0pokladnice obecn\u00e9ho \u00faradu v\u00a0Dlhom Poli 3.700 kor\u00fan.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">1944\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 v\u00a0tomto roku bol prv\u00fdm predsedom MNV Kolib\u00edk, po \u0148om \u013d. G\u00e1bor. Nes\u00fahlasil s odvolan\u00edm sa J\u00e1na Malobick\u00e9ho proti zn\u00e1rodneniu jeho majetku, zn\u00e1rodnenie bolo vykonan\u00e9 a majetok \u013dudov\u00edtom G\u00e1borom v\u00a0roku 1946 skonfi\u0161kovan\u00fd (?)a veci s\u00favisiace s\u00a0po\u013enohospod\u00e1rskou \u010dinnos\u0165ou boli rozpredan\u00e9.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">1944\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 pri prechode frontu 30. apr\u00edla boli nemcami zastrelen\u00ed traja sovietski vojaci, ktor\u00fdch pochovali na cintor\u00edne pri kostole. Neskor\u0161ie boli exhumovan\u00ed (dodnes s\u00fa miesta vo\u013en\u00e9).<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">1944\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 d\u0148a 20.04. bola nemcami vyp\u00e1len\u00e1 osada Semete\u0161 pri Ve\u013ekom Rovnom.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">1945\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 15. j\u00fala sa v\u00a0Dlhom Poli narodil \u0160tefan Kart\u00e1rik. Od za\u010diatku vojenskej slu\u017eby p\u00f4sobil ako meteorol\u00f3g najprv na letisku vo Vajnoroch, potom na Lomnickom \u0160t\u00edte, Pre\u0161ove, na letisku v\u00a0\u017diline a\u00a0a\u017e do d\u00f4chodku na letisku v\u00a0Dolnom Hri\u010dove. Za pobytu na Lomnickom \u0160t\u00edte bol \u010dlenom Tatranskej horskej slu\u017eby pri JNV Vysok\u00e9 Tatry a\u00a0mal pridelen\u00fa legitim\u00e1ciu \u010d. 65. Pri jednej z\u00a0ciest na pracovisko pri v\u00fdstupe spadol, poranil sa a\u00a0na jeho po\u010des\u0165 je \u017e\u013eab, v\u00a0ktorom spadol, pomenovan\u00fd Kart\u00e1rikov \u017e\u013eab.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">1946\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 postaven\u00e9 gar\u00e1\u017ee pre autobusy linky Dlh\u00e9 Pole &#8211; \u017dilina (do Byt\u010de v roku 1948).<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">1948\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 zaveden\u00e1 autobusov\u00e1 doprava \u010cSAD Dlh\u00e9 Pole &#8211; \u017dilina.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">1948\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 osamostatnili sa obce Zarie\u010d a\u00a0Keblov.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">1949\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 pod\u013ea povojnov\u00e9ho svedectva partiz\u00e1na Pavla Hriv\u00edka z\u00a0Dlh\u00e9ho Po\u013ea, ktor\u00e9ho skupina operovala v\u00a0oblasti \u017diliny a\u00a0\u010cadce \u201eSkuto\u010dn\u00fdch partiz\u00e1nov, ktor\u00ed nasadzovali vlastn\u00fd krk, bolo tak 30 %, ostatn\u00ed len drancovali, zab\u00edjali, zn\u00e1sil\u0148ovali a\u00a0op\u00edjali sa\u201c. Dokumentuje to aj z\u00e1sah partiz\u00e1nov z\u00a0Dlh\u00e9ho Po\u013ea v\u00a0Divinke pri \u017diline (\u0160tefan Polka, J\u00e1n Veveri\u010d\u00edk, Emil Lang a\u00a0J\u00e1n \u010cerven\u010d\u00edk), ktor\u00ed spolu so 4 \u010desk\u00fdmi partiz\u00e1nmi a\u00a0rusk\u00fdmi popravili 10 divincov a\u00a0to len preto, \u017ee si domobrana chr\u00e1nila svojich spoluob\u010danov.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">1949\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 zalo\u017een\u00e9 JRD I. stup\u0148a na 20 ha p\u00f4dy skonfi\u0161kovanej, ktor\u00e9 p\u00f4sobilo v\u00a0budov\u00e1ch J\u00e1na Malobick\u00e9ho, malo 104 \u010dlenov, k \u010fal\u0161iemu roz\u0161\u00edreniu JRD do\u0161lo v\u00a0roku 1976.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">1950\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 osada Turkov pre\u0161la pod spr\u00e1vu Turzovky.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Mikul\u00e1\u0161 Schneider Trnavsk\u00fd (1881 &#8211; 1958) skomponoval Fant\u00e1ziu pre husle a orchester &#8211; Duhopol, ktorej origin\u00e1l je ulo\u017een\u00fd v\u00a0Mestskom m\u00fazeu v\u00a0Trnave.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Realizovala sa v\u00fdstavba re\u0161taur\u00e1cie Drot\u00e1r s\u00a0v\u00fdvarov\u0148ou pri obecnom \u00farade.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">1968\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 boli zriaden\u00e9\u00a0Dlhom Poli r\u00f4zne pridru\u017een\u00e9 v\u00fdroby, kancel\u00e1rie v\u00a0z\u00e1hrade pri Malobick\u00e9ho dome a v hospod\u00e1rskych budov\u00e1ch.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">1971\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 zapo\u010dat\u00e1 regul\u00e1cia Dlhopo\u013eky v\u00a0are\u00e1li obce, ukon\u010den\u00e1 1983.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">1972\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 vybudovan\u00e9 nov\u00e9 pohostinstvo na Hlav\u00e1\u010dovej.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">1975\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 vybudovan\u00e1 nov\u00e1 14-triedna \u0161kola na Kamencoch s\u00a0bytmi.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">1975\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 bol vybudovan\u00fd nov\u00fd po\u0161tov\u00fd \u00farad v\u00a0z\u00e1hrade farsk\u00e9ho kostola.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">1976\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 vybudovan\u00e9 zdravotn\u00e9 stredisko na Kamencoch a\u00a0strelnica Zv\u00e4zarmu pod Str\u00e1\u0148ou.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">1978\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 vybudovan\u00fd dom sm\u00fatku vo\u00a0farskej z\u00e1hrade pri horn\u00fdch cintor\u00ednoch.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">2-triedna \u0161kola na Hlav\u00e1\u010dovej bola odovzdan\u00e1 na r\u00f4zne vyu\u017eitie republikov\u00fdch stran\u00edckych \u0161pi\u010diek \u00daV KS\u010c.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">1992\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 12. febru\u00e1ra sa uskuto\u010dnil v\u00a0kostole sv. Martina v\u00a0Dlhom Poli pohreb Monsignora ThDr. Antona Boteka, rod\u00e1ka zo Zarie\u010dia. Bol k\u0148azom a\u00a0p\u00e1pe\u017esk\u00fdm prel\u00e1tom a\u00a0v\u017edy na ka\u017edom mieste odu\u0161evn\u00fd a\u00a0k\u00a0svojmu kraju sa hl\u00e1siaci Slov\u00e1k. P\u00f4sobil na Slovensku, po emigr\u00e1cii v\u00a0Rak\u00fasku, Belgicku a\u00a0v\u00a0Kanade v\u00a0pastor\u00e1cii a\u00a0nakoniec vo Vatik\u00e1ne v\u00a0R\u00edme. Vo svojej \u010dinnosti bol spisovate\u013eom, redaktorom v\u00a0Katolick\u00fdch novin\u00e1ch a\u00a0zasl\u00fa\u017eil sa o\u00a0preklad Jeruzalemskej biblie do slovensk\u00e9ho jazyka, ktor\u00e1 bola vydan\u00e1 na Slovensku.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><strong>&#8211; &#8211; &#8211;<\/strong><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><a name=\"_Toc292786751\"><\/a><span style=\"color: #0000ff;\"><strong>8.1\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Obrazov\u00e1 pr\u00edloha ku kapitole<\/strong><\/span><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>vid. kni\u017en\u00e9 vydanie knihy<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><strong>&#8211; &#8211; &#8211;<\/strong><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><a name=\"_Toc292786752\"><\/a><span style=\"color: #0000ff;\"><strong>9\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 PAM\u00c4TN\u00c9 TABULE, KR\u00cd\u017dE, MUKY A KAPLNKY<\/strong><\/span><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Na budov\u00e1ch v\u00a0Dlhom Poli s\u00fa umiestnen\u00e9 pam\u00e4tn\u00e9 tabule:<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Pam\u00e4tn\u00e1 tabu\u013ea venovan\u00e1 Jozefovi Hol\u00e1nikovi &#8211; Bak\u013eovi &#8211; prv\u00e9mu svetov\u00e9mu umeleck\u00e9mu drot\u00e1rovi (1863 &#8211; 1942), rod\u00e1kovi z\u00a0Dlh\u00e9ho Po\u013ea (umiestnen\u00e1 na budove starej \u0161koly).<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Na budove tejto \u0161koly je umiestnen\u00e1 aj pam\u00e4tn\u00e1 tabu\u013ea venovan\u00e1 Drot\u00e1rskej v\u00fdstave organizovanej v\u00a0roku 1940, ktorej autorom bol Karol Guleja u\u010dite\u013e v\u00a0Dlhom Poli.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">19.07.2008 bola odhalen\u00e1 pam\u00e4tn\u00e1 tabu\u013ea z\u00a0pr\u00edle\u017eitosti v\u00fdstavy Dlhopo\u013esk\u00ed p\u00e1ni drot\u00e1ri tie\u017e na budove starej \u0161koly. V\u00a0\u0161kole je umiestnen\u00e1 aj pam\u00e4tn\u00e1 izba.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">30.12.2008 bola odhalen\u00e1 pam\u00e4tn\u00e1 tabu\u013ea Dr. Martinovi Mi\u010durovi pri pr\u00edle\u017eitosti 125. v\u00fdro\u010dia narodenia (1883), pr\u00e1vnik, politik tak isto na budove starej \u0161koly.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">V\u00a0obdob\u00ed rokov 1798-1815 bola z\u00a0nad\u00e1cie J. Medved\u00edka a\u00a0jeho rodiny vybudovan\u00e1 v\u00a0B\u00f4ri kaplnka nad miestnou \u010das\u0165ou Boncova. Kaplnka je zasv\u00e4ten\u00e1 Panne M\u00e1rii Lurdskej.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">V\u00a0roku 1744 bola vybudovan\u00e1 na hornom konci obce Dlh\u00e9 Pole, u\u00a0Mrn\u00edkov, miestnym spolo\u010denstvom kaplnka Panny M\u00e1rie. Koncom 19. storo\u010dia v\u00a0roku 1894 bola cel\u00e1 stavba obnoven\u00e1. Na t\u00fato obnovu prispel na stavebn\u00e9 pr\u00e1ce pravot\u00e1r \u010euro Mi\u010dura \u010diastkou 160 zlat\u00fdch a zvonom, okrem toho venoval 50 zlat\u00fdch v\u00a0hotovosti. V kr\u010dme u\u00a0brata Imricha sa vyzbieralo 58 zlat\u00fdch.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Na m\u00fare kostola pri vstupe do sakristie je umiestnen\u00e1 tabu\u013ea pripom\u00ednaj\u00faca posledn\u00e9 miesto odpo\u010dinku rodiny \u010cajdovcov, ktor\u00ed boli pochovan\u00ed pravdepodobne na mieste, kde sa v\u00a0roku 1927 predl\u017eoval kostol. Na tabuli s\u00fa men\u00e1 Franti\u0161ka \u010cajdu (1813 &#8211; 1886) a man\u017eelky Anny r. Podhorskej (1808 &#8211; 1863), ktor\u00ed boli rodi\u010dmi Juraja \u010cajdu &#8211; spisovate\u013ea, n\u00e1rodovca aj Imricha \u010cajdu, kapl\u00e1na v\u00a0Dlhom Poli.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Autorom obrazu sv\u00e4t\u00e9ho Martina v\u00a0kostole na olt\u00e1ri v\u00a0Dlhom Poli, ktor\u00fd bol dan\u00fd do pou\u017e\u00edvania v\u00a0roku 1927, je maliar Jozef Hanula. Narodil sa v\u00a0r. 1863 v\u00a0Lipt. Slia\u010doch, zomrel v\u00a0roku 1944. Po\u010das \u0161t\u00fadi\u00ed v\u00a0Budape\u0161ti sa zozn\u00e1mil s\u00a0M. M. Harmincom, ktor\u00fd projektoval vilu Dr. M. Mi\u010duru v Byt\u010di. Venoval sa hlavne ma\u013eovaniu kostolov.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Na rodnom dome Juraja \u010cajdu v\u00a0Dlhom Poli je pam\u00e4tn\u00e1 tabu\u013ea s\u00a0rokom narodenia 1844. Juraj \u010cajda zomrel v\u00a0roku 1913 a spolu s\u00a0man\u017eelkou Miladou, r. Kov\u00e1\u010dikovou (1860 &#8211; 1922) s\u00fa pochovan\u00ed na N\u00e1rodnom cintor\u00edne v\u00a0Martine.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Na budove farsk\u00e9ho domu je umiestnen\u00e1 pam\u00e4tn\u00e1 tabu\u013ea \u013dudov\u00edtovi Ga\u0161parovi (Zaosek), ktor\u00fd bol far\u00e1rom v\u00a0Dlhom Poli, naroden\u00fd v\u00a0Opoji, pochovan\u00fd v\u00a0Dlhom Poli (1841 &#8211; 1908).<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Na tej istej budove je aj pam\u00e4tn\u00e1 tabu\u013ea venovan\u00e1 Jozefovi \u0160ev\u010d\u00edkovi, far\u00e1rovi rodom z\u00a0Trnavy, pochovan\u00fd v\u00a0Dlhom Poli (1762 &#8211; 1815).<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">K\u0148azsk\u00fa slu\u017ebu pripom\u00edna aj tabu\u013ea Andrejovi Majerovi (Dlhom\u00edr Po\u013esk\u00fd), ktor\u00fd p\u00f4sobil v\u00a0Dlhom Poli ako kapl\u00e1n. Narodil sa a pochovan\u00fd je v\u00a0Kysuckom N. Meste (1864 &#8211; 1935).<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">\u017delezn\u00e9 kr\u00ed\u017ee postavili dlhopo\u013esk\u00ed farn\u00edci na miestach:<\/p>\n<ul>\n<li>Pri kostole: farn\u00edci J\u00e1n Sur\u00e1n, J\u00e1n Ha\u010d\u0161\u00edk, J\u00e1n &#8230;.., v\u00a0roku 1891<\/li>\n<li>Pri obecnom \u00farade: farn\u00edci: \u0160tefan \u010capi\u010d\u00edk a Pavel K\u00fadel\u010d\u00edk, v\u00a0roku 1891<\/li>\n<li>Pri dome Jakuba \u0160er\u00edka: Juaraj a\u00a0J\u00e1n Rik\u00e1n a\u00a0J\u00e1n G\u00e1bri\u0161, v\u00a0roku 1890<\/li>\n<li>Medzi obcami Dlh\u00e9 Pole a Keblov: Michal Sur\u00e1n a\u00a0jeho syn Michal, v\u00a0roku 1900<\/li>\n<li>Na ceste z\u00a0Dlh\u00e9ho Po\u013ea do Rovn\u00e9ho.<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><strong>&#8211; &#8211; &#8211;<\/strong><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><a name=\"_Toc292786753\"><\/a><span style=\"color: #0000ff;\"><strong>10\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 \u010cERPAN\u00c9 Z PODKLADOV S\u00daVISIACICH S Dr. MARTINOM MI\u010cUROM<\/strong><\/span><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><em>Publikovan\u00e9 materi\u00e1ly:<\/em><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Bartlov\u00e1, A., PhDr. CSc.: Inform\u00e1cia. Historick\u00fd \u00fastav SAV, Bratislava, 2 str.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Bystrov Vlkadim\u00edr: \u00danosy \u010deskoslovensk\u00fdch ob\u010danov do ZSSR 1945 &#8211; 1955, vydal Thymes Praha, 2003, 343 str.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Celest\u00edn Radv\u00e1nyi: Encyklop\u00e9dia &#8211; Slovensk\u00e1 krv, zostavil ERC\u00c9 (Celest\u00edn Radv\u00e1nyi), Bratislava, 1942, str. 328.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Cirkev v \u010ceskej a Slovenskej hist\u00f3rii: Zborn\u00edk z\u00a0konferencie, Olomouc, 2004,.str. 89 &#8211; 90.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Dejiny Slovensk\u00e9ho n\u00e1rodn\u00e9ho povstania: Bratislava, 1984, 1 zv.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Denn\u00edk: Slovensk\u00fd v\u00fdchod zo d\u0148a 4. apr\u00edla 1924.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Elia\u0161 M., Haviar \u0160.: Zlat\u00e1 kniha Matice slovenskej, Martin, 2008.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Encyklop\u00e9dia Slovenska: Slovensk\u00e1 akad\u00e9mia vied, E\u00da, Bratislava, 1979.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Ferko Vladim\u00edr: Svetom, moje, svetom&#8230; Tatran, Bratislava, 1978, 330 s.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Frk\u00e1\u0148ov\u00e1 Zora: Masarykovci a Bystri\u010dka. Vydal: Klub TGM a MR\u0160, Martin, 2004, 102 s.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Ga\u0161par J. Tido: Zlat\u00e1 fant\u00e1zia, 1969 s. 228 &#8211; 230.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Ga\u0161par\u00edkova &#8211; Hor\u00e1kov\u00e1 Anna: U Masarykovcov &#8211; spomienky osobnej archiv\u00e1rky T. G. Masaryka.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Hronsk\u00fd Mari\u00e1n a kol.: Vojensk\u00e9 dejiny Slovenska zv. IV.,MO SR, 1996, 263 s.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Hronsk\u00fd Mari\u00e1n: Slovensko na r\u00e1zcest\u00ed \u2013 n\u00e1rodn\u00e9 rady a gardy v roku 1918, Vsl. vydav.,1976, 297 s.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Churny Sl\u00e1vo a kol.: Byt\u010da, Kni\u017en\u00e9 centrum pre M\u00da Byt\u010da, 2002 str. 74 a\u00a075.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Jablonick\u00fd Jozef: Z\u00a0ilegality do povstania &#8211; kapitoly z\u00a0ob\u010dianskeho odboja, M\u00fazeum SNP B. Bystrica, 2009, s. 148, 149, 152, 153, 18 a\u00a0204.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Jaro\u0148, K.: Pam\u00e4tnica Dr. Martina Mi\u010duru pri pr\u00edle\u017eitosti 50. naroden\u00edn, Bratislava, 1933, 127 s.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Kalabus J\u00e1n: Osobn\u00e9 spomienky a nap\u00edsane spomienky, 6 str\u00e1n.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Katol\u00edcke noviny: Spomienka na far\u00e1ra Ernesta Fan\u010dovi\u010da, KN, 2008, \u010d.47.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Keve\u0161 J\u00e1n: SNP a\u00a0Turiec, Osveta Martin, 1974, 259 s, s15 a\u00a0246.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Kolekt\u00edv: Dejiny Slovenska, Slovart, Bratislava, 887 str., str. 378, 380 a\u00a0390.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Kolekt\u00edv. Mal\u00e1 \u010deskoslovensk\u00e1 encyklop\u00e9dia, diel M &#8211; Pol, Academia, Praha, 1986, 489 s, str. 233.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Koles\u00e1r Milo\u0161: Zlat\u00e1 kniha Slovenska &#8211; jubilejn\u00fd zborn\u00edk k 10. V\u00fdro\u010diu vzniku \u010cSR, 1929, 516 s.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Koperd\u00e1k Juraj &#8211; zostavovate\u013e: Pam\u00e4tnica, MO Matice slovenskej Ko\u0161ice, str. 26 a\u00a041.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Kuzm\u00edk Jozef: Preh\u013eadn\u00e9 dejiny stredopova\u017eskej obce Dlh\u00e9 Pole, 1995, 159 s.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Lajcha Ladislav: Dokumenty SND &#8211; z\u00e1pas o zmysel a podobu, 1920 &#8211; 1938 l. diel, vydal Divadeln\u00fd \u00fastav Bratislava, 2000 ,1003 s., s. 15, 28, 239 a\u00a0512.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Letz, Mul\u00edk, Bartlov\u00e1: Slovensk\u00e1 \u013eudov\u00e1 strana v dejin\u00e1ch 1905 &#8211; 1945 v tom pr\u00edspevok Michal Pehr: \u010ceskoslovensk\u00e1 strana \u013eudov\u00e1 na Slovensku, Matica Slovensk\u00e1, 2006, str. 233 &#8211; 242.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Letz R\u00f3bert: Slovensko v\u00a0rokoch 1945 &#8211; 1948 (Na ceste ku komunistickej totalite), vydalo: \u00dastredie slovenskej katol\u00edckej inteligencie, Bratislava 1994, 244 s, s. 34, 80, 83, 96, 196, 202 a\u00a0203.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Masaryk Toma\u0161, G.: Cesta demokracie II., \u010cin, Praha, 1934, 559 s., str. 122, 146, 150 a\u00a0333.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Math\u00e9 Sv\u00e4toslav: Martin Mi\u010dura, Slovensk\u00e9 n\u00e1rodn\u00e9 noviny, \u010d. 42\/1996.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Math\u00e9 Sv\u00e4toslav: Dvadsa\u0165p\u00e4\u0165 post\u00e1v modernej slovenskej politiky. Vydala: Nad\u00e1cia KORENE, Bratislava 1997, 93 s.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Medveck\u00fd Karol Anton: Slovensk\u00fd prevrat, state z\u00a0I &#8211; IV zv\u00e4zku, Bratislava 1930, str. v porad\u00ed pod\u013ea zv\u00e4zkov I. &#8211; II.- 340, 350, 358, III. \u2013 285, 354, IV. \u2013 8, 11, 210.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Mikolaj Du\u0161an: Odr\u00f4tovan\u00fd svet Karola Guleju, Perfekt, Bratislava, 2008, 119 s.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Mosse Rudolf: Adres\u00e1r a\u00a0telef\u00f3nny zoznam republiky \u010ceskoslovenskej, Praha, 1925.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Mur\u00edn Karol Dr.: Spomienky a\u00a0svedectvo. Priatelia prezidenta Tisa v\u00a0cudzine a na Slovensku, vydal: Garmond Partiz\u00e1nske, 1992, str. 37 a\u00a038, 510 s.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Navr\u00e1til Michal: Almanach \u010deskoslovensk\u00fdch pr\u00e1vnikov, vydal J. Slov\u00e1k, Krom\u011b\u0159i\u017e, 1930, 596 s, str. 286 \u2013 287.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Pehr Michal: Cestami kres\u0165ansk\u00e9 politiky &#8211; bibliografick\u00fd slovn\u00edk, v\u00a0\u0148om sta\u0165 Mi\u010dura Martin Dr., Akropolis 2007, str. 170 &#8211; 171.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Pap\u00e1nkov\u00e1 Gabriela (ved\u00faci pr\u00e1ce Prof. Letz): Diplomov\u00e1 pr\u00e1ca Dr. Martin Mi\u010dura. UK Preag. fakulta, Katedra hist\u00f3rie, Bratislava, 2002, 72 str\u00e1n.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Podhorn\u00fd J\u00falius (1913 &#8211; 2008): Z mojich osobn\u00fdch spomienok na osobnos\u0165 dr. Martina Mi\u010duru, Topo\u013e\u010dianky, 1992.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Poli\u0161ensk\u00e1 Milada: \u010cechoslov\u00e1ci v\u00a0gulagu a \u010deskoslovensk\u00e1 diplomacie 1945 &#8211; 1953, Libry a \u00daPN Praha Bratislava 2006, 510 s.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Pre\u010dan Vil\u00e9m : SNP &#8211; Nemci a\u00a0Slovensko &#8211; dokumenty, vyd. Epocha 1970, 701 s, s. 153, 161, 214 a 604.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Revaj \u0160tefan: Stru\u010dn\u00fd preh\u013ead dej\u00edn obce Svedern\u00edk. Bodezem, a. s., \u017dilina, 1992, 23 s.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Rohat\u00fd J\u00e1n: Osud pln\u00fd paradoxov (Posledn\u00e1 stopa po Martinovi Mi\u010durovi sa str\u00e1ca v sieti gulagov), Slovensk\u00e1 republika, ro\u010d. 4, \u010d. 49\/1997.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Rybka Zden\u011bk: Z\u00e1kladn\u00e9 z\u00e1sady Ba\u0165ovho syst\u00e9mu pre podnikate\u013eov a ved\u00facich pracovn\u00edkov, 1999, 76 s.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Slovensk\u00e1 odbo\u010dka \u010dsl. N\u00e1rodnej rady v\u00a0Bratislave: Slovensko proti rev\u00edzii Trianonskej zmluvy, 1929, 234 s., s.139 &#8211; 140 telegram Dr. M. Mi\u010duru lordovi Rothermerovi.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Slovensko &#8211; dejiny: Bratislava, 1971, str. 60 a 666.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Slovensk\u00fd biografick\u00fd slovn\u00edk, IV zv. M &#8211; Q, Matica slovensk\u00e1, 1990, 608 s, str. 163.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Slovensk\u00fd svet: Pr\u00edchod prezidenta T. G. Masaryka do Ko\u0161ice, ro\u010d. 1 \u010d. 26, s. 20.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Strelinger Dezider: Zlat\u00e1 kniha mesta Bratislavy, 1928, 392 s.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Szab\u00f3 Ivan: Zabudnut\u00e9 volanty, 2002, Epos, 110 s.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">\u0160tancl, J. G a kol: Jubilejn\u00fd almanach mesta Ko\u0161ice a v\u00fdchodn\u00e9ho Slovenska 1918 &#8211; 1928.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Trh\u00e1\u010dov\u00e1 Kl\u00e1ra: Dr. Martin Mi\u010dura &#8211; 125. v\u00fdro\u010die narodenia, Katol\u00edcke noviny 42\/2008, str.15.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Univerzita Komensk\u00e9ho, arch\u00edv UK: Dokumenty pre menovanie Dr. M. Mi\u010duru na titul\u00e1rneho profesora Pr\u00e1v. f. Slovenskej univerzity (teraz UK), 1940, 8 s.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Verbum V: Slovensk\u00fd katol\u00edcky politik Dr. Martin Mi\u010dura, 1994, \u010d. 6, s. 373 &#8211; 374.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Vnuk Franti\u0161ek: Slovensko v rokoch 1945 \u2013 1948, I. zv\u00e4zok (1945-1946) Volga sa vliala do Hrona. Vydala zahrani\u010dn\u00e1 Matica slovensk\u00e1 Toronto \u2013 Sv\u00e4t\u00fd Jur, 1994, str. 154 &#8211; 165.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">\u017dilinsk\u00fd ve\u010dern\u00edk: Posledn\u00e1 stopa Martina Mi\u010duru, sa str\u00e1ca v\u00a0gulagoch, \u017dilina \u017dV, 2008, \u010d.50, 14.str.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><em>Elektronick\u00e9 dokumenty:<\/em><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">www.ondrejkovics-sandor.com<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">www.psp.cz\/eknih<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">www.libri.cz\/databaze\/dejiny\/vlady3<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">www.sk.vikipedia.org\/wiki<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">http:\/\/bytca.dasingpc.sk\/pages\/samosprava\/institucie\/mestsky_urad.php<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">www.senat.cz<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">www.cirkev-stat.org<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">www.kdu.cz<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">www.adlerundkreuz.blog.cz\/0901\/poprava-thdr-jozefa-tisa-1-a-2-cast<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Na vebovej str\u00e1nke Ministerstva vn\u00fatra \u010cR:<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">(aplikace.mvcr.cz\/archiv\/2008\/policie\/udv\/rejstrik.pdf) v Registri je na strane 111 uveden\u00e9 meno Martin Mi\u010dura s odvolan\u00edm na a str\u00e1nky 145, 163, 175 a 195 vo vz\u0165ahu k publik\u00e1cii \u00danosy \u010deskoslovensk\u00fdch ob\u010danov do ZSSR (autor Vladim\u00edr Bystrov, 2003)<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><em>\u00a0<\/em><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><em>Inform\u00e1cie od rod\u00edn a zn\u00e1mych:<\/em><\/p>\n<ul>\n<li style=\"text-align: justify;\">Magdal\u00e9na Mi\u010durov\u00e1, man\u017eelka Dr. Milana Mi\u010duru rod. Sohlmanov\u00e1, Bratislava.<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">Sid\u00f3nia Hut\u00e1rov\u00e1, rod. Mi\u010durov\u00e1, Bratislava.<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">M\u00e1ria Tich\u00e1, rod. Mi\u010durov\u00e1 ,dc\u00e9ra Juraja Mi\u010duru, Dlh\u00e9 Pole.<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">M\u00e1ria Hanuliakov\u00e1, rod. Mi\u010durov\u00e1 ,dc\u00e9ra J\u00e1na Mi\u010duru, \u017dilina.<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">J\u00falius Malobick\u00fd, syn Juraja Malobick\u00e9ho a matky rod. Fan\u010dovi\u010dovej, \u017dilina.<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">Kortulovi\u010dov\u00e1, dc\u00e9ra p. Sauermanovej rod. Golisovej, Byt\u010da.<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">Skotnick\u00e1, man\u017e. Dr. Skotnick\u00e9ho, Ko\u0161ice, p\u00f4vodom z Byt\u010de.<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">Galat\u00edkova, rod. Fridrichovsk\u00e1, Bratislava, p\u00f4vodom z\u00a0Byt\u010de.<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">M\u00e1ria Ga\u0161par\u00edkov\u00e1, dc\u00e9ra Dr. J\u00e1na Such\u00e1\u0148a, Bratislava, p\u00f4vodom z\u00a0Byt\u010de.<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">Tonka Revajov\u00e1, dc\u00e9ra autora publik\u00e1cie \u0160. Revaja \u201cSvedern\u00edk\u201d, Bratislava, p\u00f4vodom zo Svedern\u00edka.<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">Anna Horansk\u00e1, dc\u00e9ra Mel\u00e1nie Mi\u010durovej a man\u017eela Horansk\u00e9ho, Bratislava.<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">M\u00e1ria Zajacova, dc\u00e9ra Karola Mi\u010duru, Keblov, okres \u017dilina.<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">\u0160tefan Mi\u010dura, Bansk\u00e1 \u0160tiavnica, syn \u013dudov\u00edta Mi\u010duru.<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">Miloslav Mi\u010dura, \u017dilina.<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">Kl\u00e1ra Trh\u00e1\u010dov\u00e1, b\u00fdval\u00e1 u\u010dite\u013eka v\u00a0Dlhom Poli, p\u00f4vodom z\u00a0Jasloviec, okr Trnava.<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">Eva Mi\u010durov\u00e1, r. Chlap\u00edkov\u00e1, man\u017eelka Franti\u0161ka Mi\u010duru, ul. A. Bernol\u00e1ka, \u017dilina.<\/li>\n<li style=\"text-align: justify;\">Jolana Pa\u010dekov\u00e1, r. Kart\u00e1rikov\u00e1, dc\u00e9ra \u0160tefana Kart\u00e1rika, Dlh\u00e9 Pole.<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><strong>&#8211; &#8211; &#8211;<\/strong><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><a name=\"_Toc292786754\"><\/a><span style=\"color: #0000ff;\"><strong>11\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 OSLOVEN\u00c9 ARCH\u00cdVY, \u00daSTAVY, ORGANIZ\u00c1CIE A OSOBY<\/strong><\/span><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">(\u00fadaje poskytli &#8211; neposkytli &#8211; nemaj\u00fa)<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Arch\u00edv KD\u00da &#8211; \u010cSL, Praha:<\/u><\/strong><\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>neposkytli, maj\u00fa zlo\u017eku o Mi\u010durovi 18\/1<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong>\u00a0<\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Arch\u00edv kancel\u00e1rie prezidenta republiky \u010cR, Praha &#8211; Hrad:<\/u><\/strong><\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>poskytol<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong>\u00a0<\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Babes-Bolyai Universita, Klu\u017e, Rumunsko:<\/u><\/strong><\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>poskytla cez zastupite\u013esk\u00fd \u00farad v Bukure\u0161ti<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong>\u00a0<\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Biskupsk\u00fd arch\u00edv Nitra &#8211; arch\u00edv Podhorany:<\/u><\/strong><\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>nemaj\u00fa<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Cement\u00e1re\u0148 Ladce:<\/u><\/strong><\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>nemaj\u00fa<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Cement\u00e1re\u0148 Lietavsk\u00e1 L\u00fa\u010dka:<\/u><\/strong><\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>nemaj\u00fa<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Divadeln\u00fd \u00fastav, Jakubovo n\u00e1m. 20, Bratislava:<\/u><\/strong><\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>poskytol<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Farsk\u00fd \u00farad v\u00a0Byt\u010di, n\u00e1m. Slovenskej republiky:<\/u><\/strong><\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>neodpovedal<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Farsk\u00fd \u00farad v Dlhom Poli:<\/u><\/strong><\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>poskytol<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Farsk\u00fd \u00farad v Skalke nad V\u00e1hom:<\/u><\/strong><\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>neposkytol<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Farsk\u00fd \u00farad v\u00a0Sta\u0161kove:<\/u><\/strong><\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>poskytol<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Historick\u00e9 m\u00fazeum Bratislava, Vajansk\u00e9ho nabr. 2:<\/u><\/strong><\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>nemaj\u00fa<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Historick\u00fd \u00fastav SAV Bratislava, Klemensova 19:<\/u><\/strong><\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>poskytol<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Historick\u00fd \u00fastav \u010ceskej republiky, Praha:<\/u><\/strong><\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>poskytol<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Horsk\u00e1 z\u00e1chrann\u00e1 slu\u017eba \u2013 riadite\u013estvo Vysok\u00e9 Tatry:<\/u><\/strong><\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>poskytol<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Kni\u017enica v Zlat\u00fdch Moravciach:<\/u><\/strong><\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>poskytla<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Kongreg\u00e1cia Milosrdn\u00fdch sestier sv. Kr\u00ed\u017ea, ul. Ru\u017eov\u00e1 4, Trnava:<\/u><\/strong><\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>poskytli<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Masarykov \u00fastav a arch\u00edv AV \u010cR, Praha, Gab\u010d\u00edkova ul. 10:<\/u><\/strong><\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>nemaj\u00fa<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Matica slovensk\u00e1 Martin, ul. J. C. Hronsk\u00e9ho 1:<\/u><\/strong><\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>poskytla<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Mestsk\u00e1 kni\u017enica Byt\u010da, ul M. Mi\u010duru:<\/u><\/strong><\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>nemaj\u00fa<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Mestsk\u00fd arch\u00edv Ko\u0161ice, ul. Kov\u00e1\u010dska:<\/u><\/strong><\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>nemaj\u00fa<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Mestsk\u00fd \u00farad ochrany pamiatok Bratislava, Ur\u0161ul\u00ednska 9:<\/u><\/strong><\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>poskytol<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Mestsk\u00e9 m\u00fazeum Bratislava, Radli\u010dn\u00e1 1:<\/u><\/strong><\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>poskytol<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Mestsk\u00fd \u00farad Byt\u010da, n\u00e1m. Slovenskej republiky 1:<\/u><\/strong><\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>poskytol<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Mestsk\u00fd \u00farad v Zlat\u00fdch Moravciach:<\/u><\/strong><\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>poskytol<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Ministerstvo spravodlivosti \u010ceskej republiky, Praha:<\/u><\/strong><\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>neodpovedali<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Ministerstvo zahrani\u010dn\u00fdch veci, Praha:<\/u><\/strong><\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>poskytlo<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>M\u00fazeum SNP Bansk\u00e1 Bystrica:<\/u><\/strong><\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>\u0161etrilo priamo vo\u00a0Vojenskom arch\u00edve Moskve &#8211; v\u00fdsledok negat\u00edvny<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>N\u00e1rodn\u00fd filmov\u00fd \u00fastav, Male\u0161ick\u00e1 12, Praha 3, \u017di\u017ekov:<\/u><\/strong><\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>poskytol<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>N\u00e1rodn\u00ed knihovna \u010ceskej republiky, Praha:<\/u><\/strong><\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>poskytla<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Okresn\u00fd s\u00fad v\u00a0Ko\u0161iciach ul. \u0160t\u00farova:<\/u><\/strong><\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>nemaj\u00fa<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Pamiatkov\u00fd \u00farad SR, Cesta na \u010cerven\u00fd most 6, Bratislava:<\/u><\/strong><\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>poskytol<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Prachensk\u00e9 m\u00fazeum P\u00edsek:<\/u><\/strong><\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>poskytlo<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Rusk\u00fd \u0161t\u00e1tny vojensk\u00fd arch\u00edv ul. adm. Makarova 29, Moskva:<\/u><\/strong><\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>negat\u00edvny &#8211; nemaj\u00fa \u017eiadne podklady<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Slovensk\u00fd hydrometeorologick\u00fd \u00fastav, pracovisk\u00e1 Doln\u00fd Hri\u010dov a Lomnick\u00fd \u0160t\u00edt:<\/u><\/strong><\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>poskytol<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Slovensk\u00e1 n\u00e1rodn\u00e1 kni\u017enica &#8211; Arch\u00edv umenia a literat\u00fary v\u00a0Martine:<\/u><\/strong><\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>poskytol<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Slovensk\u00e1 n\u00e1rodn\u00e1 kni\u017enica &#8211; Biografick\u00e9 oddelenie:<\/u><\/strong><\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>poskytlo<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Slovensk\u00fd filmov\u00fd \u00fastav, Grosslingova 32, Bratislava:<\/u><\/strong><\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>poskytol filmov\u00e9 fragmenty &#8211; Masaryk na Slovensku s\u00a0Dr. Mi\u010durom<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Slovensk\u00fd n\u00e1rodn\u00fd arch\u00edv Bratislava, Drot\u00e1rska cesta 42:<\/u><\/strong><\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>poskytol z\u00a0arch\u00edvu materi\u00e1ly v krabici. \u010d.: 1, 11, 70, 364 a 464<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Slovensk\u00fd rozhlas, \u0161t\u00fadio Ko\u0161ice, ul. Moyzesova:<\/u><\/strong><\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>nemaj\u00fa<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>\u0160t\u00e1tna vedeck\u00e1 kni\u017enica Ko\u0161ice, ul. Hlavn\u00e1:<\/u><\/strong><\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>poskytla<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>\u0160t\u00e1tny arch\u00edv Byt\u010da &#8211; ka\u0161tie\u013e, n\u00e1mestie SR:<\/u><\/strong><\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>poskytol<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>\u0160t\u00e1tny arch\u00edv Ko\u0161ice, ul. Ba\u010d\u00edkova:<\/u><\/strong><\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>poskytol<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>\u0160t\u00e1tny arch\u00edv Nitra:<\/u><\/strong><\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>poskytol<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>\u0160t\u00e1tny arch\u00edv \u017dilina, Framborsk\u00e1 9:<\/u><\/strong><\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>poskytol<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>\u0160t\u00e1tny bansk\u00fd arch\u00edv B. \u0160tiavnica:<\/u><\/strong><\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>nemaj\u00fa<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Univerzita Komensk\u00e9ho v\u00a0Bratislave, rektor\u00e1t, \u0160afarikovo n. 6:<\/u><\/strong><\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>poskytla<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Univerzita Komensk\u00e9ho, Pedagogick\u00e1 fakulta, Bratislava:<\/u><\/strong><\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>poskytla diplomov\u00fa pr\u00e1cu o Dr. M. Mi\u010durovi<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Univerzita Mateja Bela, Bansk\u00e1 Bystrica:<\/u><\/strong><\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>neodpovedali<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>\u00dastav pam\u00e4ti n\u00e1roda, Bratislava, N\u00e1mestie SNP 28:<\/u><\/strong><\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>poskytol &#8211; len z\u00a0internetu<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>\u00dastav politick\u00fdch vied SAV, D\u00fabravsk\u00e1 cesta 9, Bratislava:<\/u><\/strong><\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>poskytol<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong>\u00a0<\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>\u00dastav s\u00fadob\u00fdch dej\u00edn, Vla\u0161sk\u00e1 9, Praha:<\/u><\/strong><\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>neodpovedali<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>\u00dastav \u0161t\u00e1tu a pr\u00e1va, Bratislava:<\/u><\/strong><\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>poskytol<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>\u00dastav Tom\u00e1\u0161a G. Masaryka, Praha, J\u00edlska ul. 1:<\/u><\/strong><\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>nemaj\u00fa<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Ve\u013evyslanectvo SR v\u00a0Moskve, Fu\u010d\u00edkova 17 &#8211; 19:<\/u><\/strong><\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>vo Vojenskom \u00fastave Moskve sa nena\u0161li \u017eiadne inform\u00e1cie<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Verejn\u00e1 kni\u017enica J\u00e1na Bocatia, Ko\u0161ice:<\/u><\/strong><\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>poskytla<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Vojensk\u00fd arch\u00edv Trnava, Univerzitn\u00e9 n\u00e1mestie 1:<\/u><\/strong><\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>nemaj\u00fa<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Vojensk\u00fd historick\u00fd \u00fastav Praha:<\/u><\/strong><\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>nemaj\u00fa<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Vojensk\u00fd \u00fastredn\u00fd arch\u00edv Praha 8, Sokolovsk\u00e1 ul. 136:<\/u><\/strong><\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>nemaj\u00fa o Mi\u010durovi, poskytli o V. Hriv\u00edkovi<\/li>\n<\/ul>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>V\u00fdchodoslovensk\u00e9 m\u00fazeum Ko\u0161ice, ul. Hviezdoslavova:<\/u><\/strong><\/p>\n<ul style=\"text-align: justify;\">\n<li>nemaj\u00fa<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><strong>&#8211; &#8211; &#8211;<\/strong><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><a name=\"_Toc292786755\"><\/a><span style=\"color: #0000ff;\"><strong>12\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 PUBLIKOVALI O Dr. Martinovi MI\u010cUROVI<\/strong><\/span><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">B\u00e1rtlov\u00e1, A.: List autorovi<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Biografick\u00e1 inform\u00e1cia MS o\u00a0Mi\u010durovi Martinovi<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Bug\u00e1r Milo\u0161, Dr.: Mu\u017e poctivej pr\u00e1ce (o Dr. M. Mi\u010durovi), \u013dP, \u010d. 206. 1993<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Bystrov: z\u00a0knihy \u00danosy \u010deskoslovensk\u00fdch ob\u010danov do ZSSR<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Cvin\u010dek J\u00e1n, prof.: Dr. M. Mi\u010dura 50 &#8211; ro\u010dn\u00fd. \u013dP, \u010d. 206, 1993<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Ga\u0161par. J. T.: Z\u00a0knihy zlat\u00e1 fant\u00e1zia<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Ga\u0161par, T. J.: D\u00f4stojn\u00e9 oslavy 50 ro\u010dn\u00fdch naroden\u00edn Dr. M. Mi\u010duru a Sl\u00e1vnostn\u00e1 re\u010d spisovate\u013ea T. J. Ga\u0161para, \u013dP, \u010d. 207. 1993<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Zna\u010dka -dp -: V\u00a0Dlhom Poli odhalili tabu\u013eu M. Mi\u010durovi<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Jaso\u0148: Pam\u00e4tnica Dr. M. Mi\u010durovi<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Kuzm\u00edk: Martin Mi\u010dura, pr\u00e1vnik a\u00a0politik<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Letz, R.: Slovensk\u00e1 \u013eudov\u00e1 strana v\u00a0dejin\u00e1ch<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">\u013dudotypia Bratislava: Blaho\u017eelanie k\u00a050 \u2013 t\u00fdm narodenin\u00e1m Dr. M. Mi\u010duru, \u013d\/, 206, 1993<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Mathe, S.: Martin Mi\u010dura (1883 &#8211; 1946)<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Mathe, S.: Dvadsa\u0165 post\u00e1v slovenskej modernej politiky<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Mur\u00edn, K.: Spomienka na Martina Mi\u010duru v knihe Spomienky a\u00a0svedectvo<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Pap\u00e1nkov\u00e1, G.: Dr. Martin Mi\u010dura. (diplomov\u00e1 pr\u00e1ca)<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Pehr Michal: Cestami kres\u0165anskej politiky<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Poli\u0161ensk\u00e1, M.: \u010cechoslov\u00e1ci v\u00a0gulagoch &#8211; \u010deskoslovensk\u00e1 diplomacia<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Pre\u010dan L,: arcibiskup olomoucky: Blaho\u017eelanie denn\u00edku \u013dudov\u00e1 politika, v \u010d. 243, 1935<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Redak\u010dn\u00fd \u010dl\u00e1nok : Kandid\u00e1tska listina \u010cSL, \u013dP, 1925<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Redak\u010dn\u00fd \u010dl\u00e1nok: Mohutn\u00e1 manifest\u00e1cia kres\u0165ansk\u00e9ho robotn\u00edctva v \u017diline, \u013dP, \u010d. 99, 1933<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Redak\u010dn\u00fd \u010dl\u00e1nok: Interpel\u00e1cia poslancov \u010cSL Dr. M. Mi\u010duru o \u0161kolsk\u00fdch u\u010debniciach, \u013dP, \u010d. 106, 1933<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Redak\u010dn\u00fd \u010dl\u00e1nok: Op\u00e4tovn\u00e9 zakro\u010denie poslanca Dr. M. Mi\u010duru v z\u00e1ujme investi\u010dn\u00fdch pr\u00e1c. \u013dP, \u010d. 109, 1933.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Redak\u010dn\u00fd \u010dl\u00e1nok: Dr. M. Mi\u010dura vzd\u00e1va hold pamiatke Pribinovej. \u013dP, \u010d. 180, 1933<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Redak\u010dn\u00fd \u010dl\u00e1nok: Dr. M Mi\u010dura \u2013 z pr\u00edle\u017eitosti 50 &#8211; tych naroden\u00edn. \u013dP, \u010d 206, 1933<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Redak\u010dn\u00fd \u010dl\u00e1nok: k 50. narodenin\u00e1m Dr. M. Mi\u010duru<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Redak\u010dn\u00fd \u010dl\u00e1nok: \u010eal\u0161ie pozdravy k p\u00e4tdesiatke Dr. M. Mi\u010duru. \u013dP, \u010d. 207, 1993<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Redak\u010dn\u00fd \u010dl\u00e1nok: Z prejavov ministra Meissnera, Dr. M. Mi\u010duru a Dr. J. Orsz\u00e1ga pri pr\u00edle\u017eitosti otvorenia justi\u010dnej budovy v Bratislave, \u013dP. \u010d. 206, 1993<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Redak\u010dn\u00fd \u010dl\u00e1nok: P\u00e1n \u017eivota a smrti (k vz\u0165ahu Dr. M. Mi\u010duru a Dr. A. Hlinku). \u013dP \u010d. 88, 1935<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Redak\u010dn\u00fd \u010dl\u00e1nok: Kandid\u00e1ti \u010dsl. strany \u013eudovej. \u013dP, \u010d.101, 1935<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Redak\u010dn\u00fd \u010dl\u00e1nok: Kone\u010dn\u00e9 volebn\u00e9 v\u00fdsledky so zrete\u013eom na \u010cSL. \u013dP \u010d. 14. 1935<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Rohat\u00fd, J.: Osud pln\u00fd paradoxov<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Trh\u00e1\u010dov\u00e1, K.: 120 rokov od narodenia pr\u00e1vnika a\u00a0politika Dr. Martina Mi\u010duru<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">www.forum.navrchol.sk<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">\u017di\u017eka Pavol, Dr. Sen\u00e1tor za \u010cSL: N\u00e1\u0161 jubilant Dr. M. Mi\u010dura. \u013dP \u010d. 206, 1993<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><strong>&#8211; &#8211; &#8211;<\/strong><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><a name=\"_Toc292786756\"><\/a><span style=\"color: #0000ff;\"><strong>13\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Povedal a povedali o \u0148om<\/strong><\/span><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>J.E. Bor:<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Prv\u00fdm a najmohutnej\u0161\u00edm dojmom zap\u00f4sobila na \u010dloveka jeho vz\u00e1cna inteligentnos\u0165, v\u0161estrannos\u0165 a vn\u00fatorn\u00fd aristokratizmus, nen\u00e1ro\u010dne pri\u0165ahuj\u00faci a ok\u00faz\u013euj\u00faci, zosilnen\u00fd jeho \u017eivotn\u00fdmi sp\u00f4sobmi, re\u010dou gestami a v\u00f4bec v\u0161etk\u00fdm t\u00fdm, \u010d\u00edm sa m\u00f4\u017ee a manifestuje plne vn\u00fatorn\u00fd a individu\u00e1lny \u017eivot.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Bol som neoby\u010dajne milo prekvapen\u00fd, ke\u010f som jedn\u00e9ho d\u0148a zistil, \u017ee p. ministrovi chod\u00ed asi 20 \u010dasopisov, medzi ktor\u00fdmi s\u00fa zast\u00fapen\u00e9 aj na\u0161e predn\u00e9 a\u00a0zahrani\u010dn\u00e9 liter\u00e1rne, umeleck\u00e9 a\u00a0vedeck\u00e9 \u010dasopisy.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">\u017de v jeho kni\u017enici nech\u00fdba takmer ani jeden slovensk\u00fd autor, mlad\u0161\u00ed alebo star\u0161\u00ed, \u017ee ako nik u n\u00e1s &#8211; podporuje maliarov, b\u00e1snikov, spisovate\u013eov, slovom \u013eud\u00ed od pera, od \u0161tetca a dl\u00e1ta.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Najviac sa mu p\u00e1\u010di franc\u00fazska a\u00a0rusk\u00e1 literat\u00fara. Prv\u00e1 pre dokonalos\u0165 formy, druh\u00e1 preto, \u017ee t\u00fa\u017ei obna\u017ei\u0165 pravdu \u017eivota a jeho n\u00e1bo\u017eensk\u00fd zmysel.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Dr. M. Bug\u00e1r:<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">&#8230; v de\u0148 prevratu (1918) bol vojakom a hne\u010f nato sa zapojil do organizovania N\u00e1rodn\u00fdch r\u00e1d a Slovenskej gardy na Pova\u017e\u00ed.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">\u010co pre Turiec znamenali Dulovci a Mudro\u0148ovci, to na byt\u010diansku boli Mi\u010durovci.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Z vlastn\u00fdch prostriedkov v roku 1926 nechal v Dlhom Poli postavi\u0165 nov\u00fd kostol a stal sa jeho patr\u00f3nom. N\u00e1klady na kostol \u010dinili 500.000 kor\u00fan.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">V roku 1925 na pobyte v Taliansku, od roku 1931 v\u00e1\u017ene chor\u013eavie, 1933 operovan\u00fd na slep\u00e9 \u010drevo na Kochovej klinike v Bratislave.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">&#8230; Martin sa stal p\u00e1nom &#8211; pod\u013ea obliekania, nie v\u0161ak pod\u013ea srdca, to nepreveslovalo k ma\u010farsk\u00fdm d\u017eentr\u00edkom. Jeho du\u0161a nespreverila sa svojmu p\u00f4vodu ani pod vplyvom ma\u010farsk\u00fdch univerz\u00edt &#8211; ostal prost\u00fdm, otvoren\u00fdm Slov\u00e1kom, miluj\u00faci svoju rodn\u00fa zem a jej chudobn\u00fd \u013eud.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Dr. Dani\u0161ovi\u010d:<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Pri rozl\u00fa\u010dke (s dr. M. Mi\u010durom) nemohol som sa zbavi\u0165 celkov\u00e9ho dojmu, \u017ee p\u00e1n minister \u0161\u013eachetne a obetavo sa podd\u00e1va bez protivenia d\u00f4le\u017eitej \u00falohe, ktor\u00e1 ho \u010dak\u00e1 nie pr\u00e1ve harmonickom koncerte n\u00e1\u0161ho cirkevne politick\u00e9ho \u017eivota a bude mu zaiste vypl\u0148ova\u0165 cel\u00fd \u017eivot: m\u00e1 darova\u0165 svoje sily i \u017eelezn\u00fa pracovitos\u0165, kon\u0161trukt\u00edvne schopnosti, nev\u0161edn\u00fd pr\u00e1vnicky a \u0161t\u00e1tnicky talent, svoj \u010das a pohodlie &#8211; cirkvi pre pr\u00e1ce v parlamente, v komisi\u00e1ch a v\u0161ade, kdeko\u013evek z\u00e1ujem n\u00e1bo\u017eenstva si to bude \u017eiada\u0165.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>T.J. Ga\u0161par:<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Neraz i toto bolo povedan\u00e9: Dr. M. Mi\u010dura je priamo dedi\u010dom dobr\u00fdch Blahov\u00fdch vlastnost\u00ed. Z civiln\u00fdch politikov on m\u00e1 neod\u0161kriepite\u013ene rysy opravdiv\u00e9ho priate\u013ea \u013eudu.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">&#8230; nechcem odhadova\u0165 po\u010det opravdiv\u00fdch priate\u013eov slovensk\u00e9ho \u013eudu. \u010co chcem poveda\u0165, to je m\u00f4j skromn\u00fd n\u00e1h\u013ead, \u017ee keby bol tento po\u010det ak\u00fdko\u013evek mal\u00fd, rozhodne mus\u00ed by\u0165 do\u0148 pojat\u00e9 meno Dr. Martina Mi\u010duru.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Dr. M. Mi\u010dura \u017eiada nov\u00fd \u013eudu \u017ei\u010dlivej\u0161\u00ed kurz vl\u00e1dnej hospod\u00e1rskej politiky a \u017eiada prestavbu a\u00a0reformu toho, \u010domu je t\u00e1to hospod\u00e1rska politika vo vleku ako pr\u00edvesok cel\u00e9ho n\u00e1\u0161ho dne\u0161n\u00e9ho kapitalisticko &#8211; hospod\u00e1rskeho syst\u00e9mu.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">&#8230; ke\u010f som prejavil Dr. M. Mi\u010durovi slovo uznania nad to\u013ekou n\u00e1mahou, dostalo sa mi v odvetu plnej spokojnosti &#8211; dobrodej so st\u00e1lou v\u013e\u00fadnos\u0165ou na \u00fastach a milos\u0165ou v tv\u00e1ri, obracia sa v\u00edta\u0165 nov\u00fdch n\u00e1v\u0161tevn\u00edkov.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">&#8230; a preto s\u00a0rados\u0165ou a\u00a0\u00faprimne uzn\u00e1vam, \u017ee Dr. M. Mi\u010dura je jedn\u00fdm z\u00a0t\u00fdch m\u00e1lo \u013eud\u00ed, ktor\u00fdm na verejnom deji\u0161ti patr\u00ed biela toga dobrodeja \u013eudu.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Dr. M. Mi\u010dura sa pridal k strane zamoravsk\u00e9ho katolicizmu , ktor\u00e1 \u00fa\u010das\u0165 na budovan\u00ed \u0161t\u00e1tu chcela si zaisti\u0165 primeran\u00fd podiel v\u00a0jeho veden\u00ed a\u00a0v tejto strane d\u00fafal n\u00e1js\u0165 nielen potrebn\u00fa podporu so stany jej mocn\u00e9ho vplyvu, ale aj silu tej kres\u0165anskej a\u00a0bratskej solidarity, pomocou ktorej jeho pr\u00e1ca za slovensk\u00fd \u013eud mohla po\u010d\u00edta\u0165 na zdarnej\u0161ie a\u00a0istej\u0161ie v\u00fdsledky.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Upotrebil som defin\u00edcie, \u017ee Mi\u010dura vo svojich politick\u00fdch a verejne \u010dinn\u00fdch snah\u00e1ch vystupuje \u201enie aby ru\u0161il, ale nap\u013a\u0148al z\u00e1kon\u201c a \u017ee z toho stanoviska pramen\u00ed jeho kladn\u00e1 drobn\u00e1 pr\u00e1ca v prospech \u013eudu.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Dr. J. H\u00e1lla:<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Medzi prv\u00fdmi ktor\u00ed sa dali k dispoz\u00edcii pre slu\u017ebu n\u00e1rodu bol mlad\u00fd energick\u00fd advok\u00e1t Dr. M. Mi\u010dura. Minulos\u0165 po str\u00e1nku naj\u010distej\u0161ia, spolo\u010densk\u00e9 postavenie neodvisl\u00e9, pr\u00e1vnik, dr\u017eanie sa a spr\u00e1vanie bezvadn\u00e9 a\u00a0chlap ako hora.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Jozef Hamaj:<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Pri n\u00e1v\u0161teve rodiska Dr. M. Mi\u010duru povedal: Tam \u017eije v otcovskom dome jeho staru\u010dk\u00e1 matka &#8211; vdova. E\u0161te som nevidel syna, ktor\u00fd by tak miloval svoju matku, ako n\u00e1\u0161 vodca. Obetavou synovskou l\u00e1skou sleduje ka\u017ed\u00fd jej krok, ka\u017ed\u00fd pohyb a\u00a0ka\u017ed\u00e9 slovo.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">&#8230; \u010falej povedal: Videl som n\u00e1\u0161ho vodcu na otcovskej dedovizni, na l\u00fakach, roliach, v\u00a0hor\u00e1ch. Pozn\u00e1 ka\u017ed\u00fa br\u00e1zdu, ka\u017ed\u00fd strom\u010dek, ka\u017ed\u00fd pot\u00f4\u010dik. Nielen \u017ee \u017eil a\u00a0\u017eije na rodnej zemi, ale s\u00a0\u0148ou aj d\u00fdcha&#8230;.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Dr. Jur Jano\u0161ka:<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">&#8230; na podnet Dr. Jura Jano\u0161ku bol zriaden\u00fd slovensk\u00fd spolok vysoko\u0161kol\u00e1kov v\u00a0Klu\u017ei. Prv\u00fdm \u201eba\u010dom\u201c na klu\u017eskom sala\u0161i bol M. Mi\u010dura. Na hodnos\u0165 ba\u010dovsk\u00fa predestinovala n\u00e1\u0161ho \u201eMarcina\u201c, ako sme ho v\u0161eobecne volali predov\u0161etk\u00fdm jeho \u201emarci\u00e1lna\u201c postava. Ke\u010f u\u017e sala\u0161, potom poriadneho ba\u010du na\u0148. Mi\u010dura mal z\u00e1sluhu i\u00a0na tom, \u017ee utiahnut\u00fdch a\u00a0zabudnut\u00fdch \u0161tudentov slovensk\u00fdch svojho n\u00e1bo\u017eenstva povyh\u013ead\u00e1val a\u00a0pritiahol do \u201esala\u0161a\u201c.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Mons. K. Kme\u0165ko:<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Vyhl\u00e1sil, \u017ee od jeho kres\u0165anstva sa m\u00f4\u017eu u\u010di\u0165 aj duchovn\u00ed.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Na upozornenie vo volebnom roku 1925 (vtedy na pobyte v\u00a0Taliansku) telegramom, \u017ee \u201eSlovensk\u00fd katolicizmus je v\u00a0nebezpe\u010denstve, vol\u00e1 \u0165a, pr\u00ed\u010f na pomoc!\u201c &#8211; reagoval tak, \u017ee najbli\u017e\u0161\u00edm vlakom vr\u00e1til sa do vlasti, aby na Slovensku rozvinul roztr\u017ekou Hlinkovej strany stiahnut\u00fa z\u00e1stavu \u010ceskoslovenskej strany \u013eudovej.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Na volaj\u00faci hlas katol\u00edckej slova\u010de, obetuj\u00fac pokojn\u00e9 postavenie vysok\u00e9ho \u00faradn\u00edka, prezidenta tabul\u00e1rneho \/vrchn\u00e9ho\/ sudu v Ko\u0161iciach s celou svojou energiou chytil sa pr\u00e1ce a vrhol sa do politick\u00e9ho boja.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">&#8230; Dr. M. Mi\u010dura je \u00faprimne veriaca du\u0161a. Jeho viera nie je formalizmom na ukazovanie politickej viechy, nie je pl\u00e1\u0161\u0165om na zakr\u00fdvanie osobn\u00fdch slabost\u00ed&#8230;Mi\u010durova viera je vierou \u017eivou, \u017eij\u00facou nie v slov\u00e1ch, le\u017e v skutkoch opravdivej l\u00e1sky k\u00a0Bohu a\u00a0bl\u00ed\u017enemu.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>K.A. Medveck\u00fd:<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">V\u00a0tekovskej \u017eupe mal prez\u00fdvku \u201e\u017eupan dr\u017e ho\u201c.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">U\u017e ako mlad\u00fd univerzitant vyvodil \u010do \u201eba\u010da na k\u013eu\u017ekom sala\u0161i\u201c na\u0161ich bodr\u00fdch slovensk\u00fdch akademikov a\u00a0nesk\u00far s\u00a0popul\u00e1rnou kancel\u00e1riou svojho str\u00fdca Jura Mi\u010duru zdedil aj jeho v\u00e1\u017enos\u0165 a\u00a0d\u00f4veru.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Kto ho kedy pozoroval, priate\u013e \u010di nepriate\u013e musel mu zaimponova\u0165 elegantn\u00fd, vo svojej ve\u013ekej zodpovednosti plne si vedom\u00fd a\u00a0ne\u00fanavn\u00fd tekovsk\u00fd \u017eupan, prav\u00fd republik\u00e1nsky a\u00a0slovensk\u00fd ve\u013emo\u017e.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Bol elegantn\u00fd a\u00a0energick\u00fd a\u00a0takto vykon\u00e1val aj svoje slu\u017eby.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">R\u00e1d ako \u017eupan chodil ku mne (Medveck\u00fd poch\u00e1dzal z\u00a0Oravy) na fazu\u013eov\u00fa polievku a\u00a0halu\u0161ky.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Bol \u010dlenom Slovensk\u00e9ho klubu anekdot\u00e1rov, tieto vedel dobre a\u00a0v\u00fdsti\u017ene pod\u00e1va\u0165 a\u00a0patril k\u00a0najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm majstrom. Vynikal medzi tak\u00fdmi anekdot\u00e1rmi ak\u00fdmi boli dr. Ivanka, Ruman, \u010euri\u0161.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Dr. M. Mi\u010dura:<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Pri posviacke kaplnky (1928) v dedine pri Rajci, ktor\u00fa dal postavi\u0165 z\u00a0vlastn\u00fdch prostriedkov povedal: \u201eNie len t\u00ed, ktor\u00ed sa vr\u00e1tili z vojny ako ranen\u00ed s\u00fa dnes invalidmi. My Slov\u00e1ci sme dnes v\u00e4\u010d\u0161inou sam\u00ed tak\u00ed po\u0161kodenci \u017eivota. &#8230;Nie som t\u00fdm divotvorn\u00fdm hojite\u013eom, ktor\u00fd by v\u00e1s razom uzdravil a\u00a0vyk\u00fapil z\u00a0biedy i\u00a0ke\u010f by to bola moja najvrelej\u0161ia t\u00fa\u017eba. Ja sa len vynasna\u017e\u00edm da\u0165 v\u00e1m do ruky aspo\u0148 tu palicu o\u00a0ktor\u00fa sa oprete a\u00a0s\u00a0ktorou sa budete predbe\u017ene \u013eah\u0161ie h\u00fdba\u0165. A\u00a0uk\u00e1\u017eem v\u00e1m ten chodn\u00edk po ktorom sa istej\u0161ie dostanete k\u00a0\u00a0lep\u0161iemu.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Na svoju pracovitos\u0165 povedal: \u201e Boh je dobrotiv\u00fd, d\u00e1 mi zdravia, sily i\u00a0dlh\u00e9ho \u017eitia, ke\u010f je to jeho v\u00f4\u013ea.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">\u201eKeby som nemal trochu \u017eivej viery, musel by som z\u00fafa\u0165 nad bud\u00facnos\u0165ou katolicizmu u\u00a0n\u00e1s\u201c.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Pred prv\u00fdmi vo\u013ebami v\u00a0roku 1925 prehl\u00e1sil: \u201eChcem pravdu a spravedlnos\u0165 pre slovensk\u00fa chudobu\u201c.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Na \u013eudovom zhroma\u017eden\u00ed v Rajci 8.7.1926 povedal \u201eSme stranou n\u00e1rodnou. Bojujeme za v\u0161etko \u010do Slov\u00e1kom patr\u00ed. M\u00e1me na zreteli z\u00e1ujmy celo\u0161t\u00e1tne, ale pritom nezab\u00fadame na na\u0161e drah\u00e9 Slovensko a jeho svojr\u00e1zny \u013eud. Ve\u010f m\u0148a tie\u017e slovensk\u00e1 matka vychovala, ako\u017ee by som mohol by\u0165 v\u00e1m Slov\u00e1kom cudz\u00edm a\u00a0nevern\u00fdm\u201c ?<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Na parlamentnej p\u00f4de 19.2.1930 povedal: \u201e T\u00fa skuto\u010dnos\u0165, \u017ee dve tretiny parlament\u00e1rnych z\u00e1stupcov Slovenska nachodia sa k\u00a0dne\u0161nej vl\u00e1de v\u00a0pomere opozi\u010dnom, treba \u013eutova\u0165, ako rozhodn\u00fa ujmu Slovenska na spolu vl\u00e1dnut\u00ed a\u00a0spolu rozhodovan\u00ed\u201c.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Na tej istej sch\u00f4dzi povedal. \u201epoklad\u00e1m za prirodzen\u00e9, \u017ee dnes mus\u00ed sa da\u0165 n\u00e1\u0161mu dorastu mo\u017enos\u0165, aby sa mohol uplatni\u0165 v\u00a0najvy\u0161\u0161ej miere tak, aby sme mi postupne prevzali do vlastn\u00fdch r\u00fak \u00faplne vedenie vlastn\u00fdch vec\u00ed\u201c.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Na tejto sch\u00f4dzi tie\u017e predniesol: \u201eMy, \u010deskoslovensk\u00ed \u013eudovci na Slovensku, zastupujeme aktivistick\u00fd, katol\u00edcky t\u00e1bor na Slovensku. Sme vo vl\u00e1de, lebo sa nazd\u00e1vame, \u017ee v\u00a0nej n\u00e1jdeme obr\u00e1nenie svojich n\u00e1rodn\u00fdch a hospod\u00e1rskych z\u00e1ujmov a o\u010dak\u00e1vame uznanie n\u00e1\u0161ho n\u00e1bo\u017eensk\u00e9ho stanoviska\u201c.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">V\u00a0poslaneckej snemovni 29.9.1931 povedal \u201eUrobi\u0165 Slov\u00e1ka kult\u00farne siln\u00fdm, znamen\u00e1 urobi\u0165 ho p\u00e1nom Slovenska a t\u00fdm sa stane najpevnej\u0161ou oporou republiky.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">&#8230; v tejto snemovni povedal aj: \u201eU\u013eah\u010di\u0165 biednemu \u013eudu, naj\u0165a\u017e\u0161ie st\u00edhan\u00e9mu v\u0161eobecnou kr\u00edzou, to mus\u00ed vy\u0165 dnes najprednej\u0161ou a neodkladnou \u00falohou ka\u017edej opravdu demokratickej politiky\u201c.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">&#8230; pokra\u010doval: \u201ePreto n\u00e1m \u0161t\u00e1tny prevrat celkom opr\u00e1vnene za\u017eiaril n\u00e1dejou, \u017ee popri politickej slobode zaist\u00ed Slov\u00e1kom i\u00a0hospod\u00e1rsky rozmach, lebo ve\u010f je zn\u00e1me, \u017ee bez hospod\u00e1rskej sily a\u00a0z\u00e1kladov i\u00a0politick\u00e1 sloboda zost\u00e1va len iluz\u00f3rnou\u201c.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">\u201eDnes sa slovensk\u00ed \u013eud znovu nachod\u00ed v\u00a0krajne z\u00fafalej situ\u00e1cii a\u00a0nie div, \u017ee sklamanie v\u00a0mnoh\u00fdch demokratick\u00fdch hesl\u00e1ch a\u00a0soci\u00e1lnych hesl\u00e1ch st\u00e1va sa u\u00a0n\u00e1s v\u0161eobecn\u00fdm\u201c<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">\u201eDne\u0161n\u00ed kapitalistick\u00fd svet rozde\u013euje zisk medzi mal\u00fdm po\u010dtom mocn\u00fdch a\u00a0\u0161\u00edri biedu medzi ve\u013ek\u00fdmi z\u00e1stupmi slab\u00fdch\u201c.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">V\u00a0parlamentnej re\u010di vo febru\u00e1ri 1933 povedal: &#8230;\u201ckategorick\u00fd \u017eiadam, aby sa nijak\u00ed \u00faradn\u00edci z\u00a0historick\u00fdch zem\u00ed prekladali na Slovensko a\u00a0aby sa dorast pr\u00edjmal v\u00fdlu\u010dne z\u00a0na\u0161ej ml\u00e1de\u017ee. Pod pojmom \u201ena\u0161ej ml\u00e1de\u017ee\u201c rozumiem nielen Slov\u00e1kov, ale aj na Slovensku trvale p\u00f4sobiacich \u010cechov\u201c.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">V\u00a0tej istej snemovni povedal vo febru\u00e1ri 1933 povedal. \u201eProbl\u00e9m mladistv\u00fdch bude naj\u0165a\u017e\u0161\u00edm probl\u00e9mom, ktor\u00fdm sa budeme musie\u0165 v\u00a0bud\u00facnosti zaobera\u0165. Stredn\u00e9 a\u00a0vysok\u00e9 \u0161koly ka\u017edoro\u010dne op\u00fa\u0161\u0165a st\u00e1 a\u00a0st\u00e1 \u013eud\u00ed, ktor\u00ed potom nenach\u00e1dzaj\u00fa mo\u017enosti vo\u013eakde sa uchyti\u0165\u201c.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">V\u00a0s\u00favislosti so \u0161tudentmi povedal: \u201eNa\u0161ich chlapcov len treba posadi\u0165 na ko\u0148a, rajtova\u0165 sa nau\u010dia sami\u201c.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Pri n\u00e1v\u0161teve rod\u00e1kov v\u00a0jeho dome v\u00a0Byt\u010di povedal: \u201eTreba \u00eds\u0165 uspokoji\u0165 p\u00fatnikov, &#8211; ve\u013ek\u00e9, ubiedene a\u00a0bezradn\u00e9 deti slovensk\u00e9. Treba u\u013eah\u010di\u0165, na ko\u013eko mo\u017en\u00e9, ich mnoh\u00fdm starostiam, ktor\u00fdmi ich zah\u0155\u0148a \u017eivot v\u00a0hornatom a\u00a0skalnatom kraji, na biednych Kysuciach\u201c.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Dr. A. Prus\u00e1k:<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Bol to azda jedin\u00fd z\u00a0na\u0161ich v\u00fdznamn\u00fdch vodcov, ktor\u00fd nechcel vidie\u0165 rozdiely medzi z\u00e1padn\u00fdm a\u00a0v\u00fdchodn\u00fdm Slovenskom.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>PhDr. \u0160tefan Revaj:<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Ob\u010dan Svedern\u00edka povedal: Na\u0161i \u013eudia chodili k\u00a0nemu ako za svojim so v\u0161elijak\u00fdmi starostami i\u00a0tr\u00e1peniami. Poradil, pomohol n\u00e1js\u0165 pr\u00e1cu alebo vyrie\u0161i\u0165 probl\u00e9m.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>J.\u0158ezn\u00ed\u010dek, redaktor<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Re\u010dnil \u010disto, bez kazov, pevn\u00fdm hlasom a\u00a0zrete\u013ene.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Vedel nadchn\u00fa\u0165 svojou zosobnenou poctivos\u0165ou a\u00a0vzorn\u00fdm \u017eivotom.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Bol pr\u00edstupn\u00fd, ku ka\u017edej osobe priklonil svoje ucho.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">On ka\u017ed\u00e9ho vypo\u010duje, pre ka\u017ed\u00e9ho m\u00e1 tepl\u00e9 dinstingovan\u00e9 a\u00a0priate\u013esk\u00e9 slovo.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Vie s\u00a0ka\u017ed\u00fdm prehovori\u0165, a\u00a0vo v\u0161etkom sa vyzn\u00e1. To je rys, ktor\u00fd ho stavia do duchovnej bl\u00edzkosti s\u00a0Hod\u017eom.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Prof. R. Soj\u00e1k:<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Na podporu \u0161tuduj\u00facich malad\u00edkov pre\u0161li cez moje ruky \/Soj\u00e1kove\/ pekn\u00e9 gro\u0161e od M. Mi\u010duru k\u00a0\u0161tudentom.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Dr. Vondr\u00e1\u010dek:<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Dr. M. Mi\u010dura nerobil vysok\u00fa n\u00e1rodohospod\u00e1rsku politiku. Nebol expertom alebo reprezentantom ani na jednej medzin\u00e1rodnej hospod\u00e1rskej konferencii \u010di v\u00a0korpor\u00e1cii a\u00a0nep\u00f4sobil v\u00a0nijakej medzin\u00e1rodnej hospod\u00e1rskej ustanovizni&#8230;. Chodil rad\u0161ej po slovensk\u00fdch dedin\u00e1ch a\u00a0z\u00a0nich do \u00faradov aby pomohol ihne\u010f a\u00a0\u00fa\u010dinne.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Dr. M. Mi\u010dura spr\u00e1vne pochopil, \u017ee n\u00e1rod m\u00f4\u017ee by\u0165 len vtedy hospod\u00e1rsky zdrav\u00ed a\u00a0siln\u00fd, ke\u010f najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed po\u010det jeho jedincov bude ma\u0165 zdrav\u00fd hospod\u00e1rky z\u00e1klad.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong><u>Dr. P. \u017di\u017eka:<\/u><\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Dr. M. Mi\u010dura ako sudca z\u00a0povolania vystihol realitu polo\u017eenia slovensk\u00e9ho katolicizmu v\u00a0tomto \u0161t\u00e1te a\u00a0preto nezakladal nov\u00fa stranu, ale prosto nadviazal na pretrhnut\u00fa minulos\u0165 jeho: spolupr\u00e1cou so sesterskou a\u00a0celo\u0161t\u00e1tne organizovanou \u010deskoslovenskou stranu \u013eudovou, ruka v\u00a0ruke po krvi a viere s najbli\u017e\u0161\u00edmi bratmi, zamoravsk\u00fdmi katol\u00edkmi&#8230;<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">&#8230; \u017ee proti katolicizmu, ako celku \u0161kodiacej roztrie\u0161tenosti v\u00a0na\u0161om \u0161t\u00e1te, postavil ideu katol\u00edckej koncentr\u00e1cie v\u00a0tomto \u0161t\u00e1te s\u00a0cie\u013eom pozit\u00edvne \u00fa\u010dasti slovensk\u00e9ho katolicizmu na \u017eivote \u0161t\u00e1tnom&#8230;<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Za pracovn\u00e9 met\u00f3dy slovensk\u00e9ho katolicizmu pova\u017euje: obetav\u00fa pr\u00e1cu za cirkev a n\u00e1rod, kres\u0165ansk\u00fa l\u00e1sku a katol\u00edcku pravdu&#8230;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><strong>&#8211; &#8211; &#8211;<\/strong><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><span style=\"color: #0000ff;\"><a style=\"color: #0000ff;\" name=\"_Toc292786757\"><\/a><strong>14\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 STALO SA V\u00a0ROKU 1883<\/strong><\/span><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong>Narodili sa:<\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">&#8211;\u00a0\u00a0\u00a0 Martin Mi\u010dura v\u00a0Dlhom Poli, JUDr.,<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">&#8211;\u00a0\u00a0\u00a0 Alexandrov A, V, zakladate\u013e s\u00faboru Alexandrovci,<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">&#8211;\u00a0\u00a0\u00a0 Bernol\u00e1k Koloman, u\u010dite\u013e a\u00a0autor stredo\u0161kolsk\u00fdch u\u010debn\u00edc,<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">&#8211;\u00a0\u00a0\u00a0 Budl\u00edk Ji\u0159i, prof. MUDr., v\u00a0rokoch 1919 &#8211; 1930 p\u00f4sobil na UK v\u00a0Bratislave,<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">&#8211;\u00a0\u00a0\u00a0 Everett Just Ernest, americk\u00fd biol\u00f3g so zameran\u00edm na ekol\u00f3giu,<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">&#8211;\u00a0\u00a0\u00a0 Ha\u0161ek Jaroslav (30. apr\u00edla), \u010desk\u00fd spisovate\u013e,<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">&#8211;\u00a0\u00a0\u00a0 Hrobo\u0148ov\u00e1 Anna (Veli\u010dn\u00e1) spisovate\u013eka, n\u00e1rodn\u00e1 a\u00a0\u013eudovo v\u00fdchovn\u00e1 pracovn\u00ed\u010dka,<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">&#8211;\u00a0\u00a0\u00a0 Hofman Jan, (Pod\u011bbrady), 19 rokov p\u00f4sobil na Slovensku ako archiv\u00e1r a\u00a0m\u00fazejn\u00edk,<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">&#8211;\u00a0\u00a0\u00a0 Hudec Ladislav, architekt, 30 r. \u017eil v\u00a0\u0160anghaji, vyprojektoval asi 60 stavieb,<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">&#8211;\u00a0\u00a0\u00a0 Holubek Josef v\u00a0Podine, advok\u00e1t, spisovate\u013e, p\u00f4sobil v\u00a0Srbsku a\u00a0Ma\u010farsku,<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">&#8211;\u00a0\u00a0\u00a0 Hurban Svetozar Vladim\u00edr (otec Svetoz\u00e1ra Hurbana Vajansk\u00e9ho),<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">&#8211;\u00a0\u00a0\u00a0 Hvizd\u00e1k Andrej, robotn\u00edcky b\u00e1snik a\u00a0publicista,<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">&#8211;\u00a0\u00a0\u00a0 Jacobi Viktor \u2013 ma\u010farsk\u00fd operetn\u00fd skladate\u013e,<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">&#8211;\u00a0\u00a0\u00a0 J\u00e1vorka S\u00e1ndor (\u017diar nad Hronom), zomrel v\u00a0roku 1961, botanik, znalec Karpatskej a\u00a0Balk\u00e1nskej fl\u00f3ry, op\u00edsal 122 nov\u00fdch rastl\u00edn,<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">&#8211;\u00a0\u00a0\u00a0 Je\u0159\u00e1bek Bed\u0159ich (Nymburk), prv\u00fd riadite\u013e SND v\u00a0Bratislave,<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">&#8211;\u00a0\u00a0\u00a0 Kadav\u00fd Jan (Semily), aj u\u010dite\u013e na Slovensku, anga\u017eoval sa pre slovensk\u00fa kult\u00faru,<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">&#8211;\u00a0\u00a0\u00a0 Kafenda Frico (Mo\u0161ovce), hudobn\u00fd skladate\u013e, dirigent, pedag\u00f3g,<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">&#8211;\u00a0\u00a0\u00a0 Kafka Franz, \u010desk\u00fd po nemecky p\u00ed\u0161uci spisovate\u013e,<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">&#8211;\u00a0\u00a0\u00a0 Ka\u0161par Jan (Pardubice),priekopn\u00edk \u010deskej aviatiky,<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">&#8211;\u00a0\u00a0\u00a0 Kubany Valer, ekon\u00f3m, bank\u00e1r, redaktor,<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">&#8211;\u00a0\u00a0\u00a0 Kubi\u0161 Andrej, zomrel 1952, robotn\u00edk, \u013eudov\u00fd lie\u010dite\u013e,<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">&#8211;\u00a0\u00a0\u00a0 Kuhmayer R\u00f3bert (Bratislava), soch\u00e1r,<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">&#8211;\u00a0\u00a0\u00a0 Musol\u00edni Benito, vodca talianskych fa\u0161istov,<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">&#8211;\u00a0\u00a0\u00a0 Nilsch Andrej (V. Lomnica), politik, statk\u00e1r, predseda nemeckej n\u00e1rodnostnej men\u0161iny na Slovensku,<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">&#8211;\u00a0\u00a0\u00a0 Novotn\u00fd Jan (Pelh\u0159imov), hydrol\u00f3g, na Slovensku organizoval hydrologick\u00fa slu\u017ebu,<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">&#8211;\u00a0\u00a0\u00a0 Orszagh Jozef v\u00a0Adamovej, okres Martin, pr\u00e1vnik, politik,<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">&#8211;\u00a0\u00a0\u00a0 Pavl\u00fa Bohuslav (Blansko), publicista, diplomat, na Slovensku v\u00a0rokoch 1905-1914 redikoval slovensk\u00e9 \u010dasopisy,<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">&#8211;\u00a0\u00a0\u00a0 Pr\u00edkopa \u0160tefan (Senica), p\u00f4sobil v\u00a0USA v\u00a0Slovenskom robotn\u00edckom hnut\u00ed, zomrel 1938,<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">&#8211;\u00a0\u00a0\u00a0 Skovajsa Franti\u0161ek, Dr. (Uh. Hradi\u0161te), riadite\u013e gymn\u00e1zia v\u00a0Zlat\u00fdch Moravciach,<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">&#8211;\u00a0\u00a0\u00a0 Skuteck\u00fd Alexander, architekt, spolupracoval na projekte Justi\u010dn\u00e9ho pal\u00e1ca v\u00a0Bratislave,<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">&#8211;\u00a0\u00a0\u00a0 Spanych Vojtech (\u017dilina), lek\u00e1r oftalmol\u00f3g,<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">&#8211;\u00a0\u00a0\u00a0 Svoboda Milan, zomrel 1948, v\u00a0rokoch 1920 \u2013 1923 p\u00f4sobil ako re\u017eis\u00e9r a\u00a0\u0161\u00e9f \u010dinohry v\u00a0SND v\u00a0Bratislave,<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">&#8211;\u00a0\u00a0\u00a0 Talich V\u00e1clav v\u00a0Krom\u011b\u0159\u00ed\u017ei, \u010desk\u00fd huslista, organista a\u00a0dirigent,<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">&#8211;\u00a0\u00a0\u00a0 Uram J\u00e1n, (Liptovsk\u00fd Mikul\u00e1\u0161), u\u010dite\u013e, redaktor, kult\u00farny pracovn\u00edk,<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">&#8211;\u00a0\u00a0\u00a0 Vere\u0161 Adam, prv\u00fd slovensk\u00fd evanjelick\u00fd biskup v\u00a0Starej Padove v\u00a0Juhosl\u00e1vii,<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">&#8211;\u00a0\u00a0\u00a0 Veriry Roger (Florencia), lek\u00e1r, entomol\u00f3g, pre Slovensko pop\u00edsal Jaso\u0148a \u010dervenook\u00e9ho z\u00a0Beliansk\u00fdch Tatier,<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">&#8211;\u00a0\u00a0\u00a0 Virillo Maurice, zomrel 1955, franc\u00fazsky maliar a\u00a0grafik.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><strong>&#8211; &#8211; &#8211; <\/strong><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><a name=\"_Toc292786758\"><\/a><span style=\"color: #0000ff;\"><strong>15\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 DOSLOV<\/strong><\/span><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Mojim cie\u013eom bola snaha zhroma\u017edi\u0165 dostupn\u00e9 historick\u00e9 materi\u00e1ly. Takmer po 65 rokoch od jeho odvle\u010denia moje predsavzatie nebolo plne \u00faspe\u0161n\u00e9.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Obtia\u017enos\u0165 ich zhroma\u017e\u010fovania bola v tom, \u017ee osobn\u00e9 veci, ako dokumenty a veci rodinn\u00e9 boli mne v nezn\u00e1mom rozsahu zhaban\u00e9 pri vy\u0161etrovan\u00ed Dr. Martina Mi\u010duru. Podobne aj arch\u00edvne materi\u00e1ly v\u00a0Slovenskom n\u00e1rodnom arch\u00edve boli bu\u010f omylom (v evidencii bol aj \u00a0Martin Mi\u010dura z Byt\u010de p\u00f4sobiaci na okresnom s\u00fade), alebo s in\u00fdm cie\u013eom straten\u00e9. Pomerne zna\u010dn\u00e9 mno\u017estvo dokumentov som z\u00edskal z jeho p\u00f4sobenia ako \u017eupan, minister, naopak m\u00e1lo arch\u00edvnych dokumentov z jeho advok\u00e1tskej a sudcovskej \u010dinnosti.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">K tomuto \u00fa\u010delu som predov\u0161etk\u00fdm vyu\u017eil vedomosti aj ke\u010f v\u00a0s\u00fa\u010dasnosti u\u017e od obmedzen\u00e9ho po\u010dtu \u017eij\u00facich pam\u00e4tn\u00edkov, ale hlavne arch\u00edvne dokumenty, knihy, \u010dl\u00e1nky a pod. zo slovensk\u00fdch, \u010desk\u00fdch a rumunsk\u00fdch in\u0161tit\u00facii.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\"><strong>V\u0161etk\u00fdm t\u00fdmto vyslovujem \u00faprimn\u00e9 a srde\u010dn\u00e9 po\u010fakovanie za ich ochotu.<\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Pre mojich pr\u00edpadn\u00fdch bud\u00facich pokra\u010dovate\u013eov, ktor\u00ed by chceli pokra\u010dova\u0165 v z\u00edskavan\u00ed, alebo poskytovan\u00ed dobov\u00fdch materi\u00e1lov som vyzna\u010dil in\u0161tit\u00facie, v ktor\u00fdch som dokumenty zadova\u017eoval, aby v bud\u00facnosti sa vedeli zorientova\u0165 pri pr\u00edpadnom \u010fal\u0161om b\u00e1dan\u00ed.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Ak by sa na\u0161iel z\u00e1ujemca o pr\u00edpadn\u00e9 doplnenie a publikovanie z\u00edskan\u00fdch dokumentov, bude sa vedie\u0165 obr\u00e1ti\u0165 na uveden\u00e9 in\u0161tit\u00facie a z\u00edska\u0165 origin\u00e1ly pre lep\u0161ie dokumenta\u010dn\u00e9 spracovanie.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Pr\u00edpadne ak v bud\u00facnosti by niekto vedel poskytn\u00fa\u0165 \u010fal\u0161ie inform\u00e1cie, alebo na tieto upozorni\u0165, pote\u0161il by som sa im. Ak sa tak stane pros\u00edm ich poskytn\u00fa\u0165: Ing. J\u00e1n Mi\u010dura, Ga\u0161tanov\u00e1 5, Ko\u0161ice, potom: PhDr. Barbora Drexlerov\u00e1, PhD. F\u00e1ndlyho 50\/1, \u010cast\u00e1 (Bratislavsk\u00fd kraj).<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">\u010eakuje: J\u00e1n Mi\u010dura s\u00a0kolekt\u00edvom<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><strong>&#8211; &#8211; &#8211;<\/strong><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><span style=\"color: #0000ff;\"><strong>ZOZNAM SKRATIEK<\/strong><\/span><\/p>\n<p><strong>\u00a0<\/strong><\/p>\n<p><strong>AMZV\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 <\/strong>Arch\u00edv ministerstva zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed<\/p>\n<p><strong>BZ<\/strong>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Ba\u0165ov\u00e9 z\u00e1vody<\/p>\n<p><strong>C.K.<\/strong>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Cis\u00e1rske kr\u00e1\u013eovstvo<\/p>\n<p><strong>\u010cA\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 <\/strong>\u010cerven\u00e1 arm\u00e1da<\/p>\n<p><strong>\u010cSA<\/strong>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 \u010ceskoslovensk\u00e1 arm\u00e1da<\/p>\n<p><strong>\u010cS\u010cK<\/strong>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 \u010ceskoslovensk\u00fd \u010derven\u00fd kr\u00ed\u017e<\/p>\n<p><strong>\u010cS\u013d<\/strong>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 \u010ceskoslovensk\u00e1 strana \u013eudov\u00e1<\/p>\n<p><strong>\u010cTK<\/strong>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 \u010ceskoslovensk\u00e1 tla\u010dov\u00e1 kancel\u00e1ria<\/p>\n<p><strong>FIS\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 <\/strong>Medzin\u00e1rodn\u00e1 ly\u017eiarska feder\u00e1cia<\/p>\n<p><strong>HS\u013dS\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 <\/strong>Hlinkov\u00e1 slovensk\u00e1 \u013eudov\u00e1 strana<\/p>\n<p><strong>KGB\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 <\/strong>Rusk\u00e1 \u0161t\u00e1tna bezpe\u010dnos\u0165<\/p>\n<p><strong>ME<\/strong>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Majstrovstv\u00e1 Eur\u00f3py<\/p>\n<p><strong>MD<\/strong>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Martinsk\u00e1 deklar\u00e1cia<\/p>\n<p><strong>MO MS<\/strong>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Miestna organiz\u00e1cia Matice slovenskej<\/p>\n<p><strong>MS<\/strong>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Matica Slovensk\u00e1<\/p>\n<p><strong>M\u0160aNO<\/strong>\u00a0\u00a0\u00a0 Ministerstvo \u0161kolstva a\u00a0n\u00e1rodnej osvety<\/p>\n<p><strong>MNV<\/strong>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Miestny n\u00e1rodn\u00fd v\u00fdbor<\/p>\n<p><strong>NB<\/strong>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 N\u00e1rodn\u00e1 bezpe\u010dnos\u0165<\/p>\n<p><strong>NF<\/strong>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 N\u00e1rodn\u00fd front<\/p>\n<p><strong>NKVD<\/strong>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 N\u00e1rodn\u00fd komisari\u00e1t vn\u00fatorn\u00fdch vec\u00ed<\/p>\n<p><strong>p.m.o.<\/strong>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 posledn\u00e9 miesto odpo\u010dinku<\/p>\n<p><strong>PS-NZ<\/strong>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Poslaneck\u00e1 snemov\u0148a n\u00e1rodn\u00e9ho zhroma\u017edenia<\/p>\n<p><strong>PR<\/strong>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Podkarpatsk\u00e1 Rus<\/p>\n<p><strong>RF<\/strong>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Rusk\u00e1 feder\u00e1cia<\/p>\n<p><strong>SNB<\/strong>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Slovensk\u00e1 n\u00e1rodn\u00e1 banka<\/p>\n<p><strong>SND<\/strong>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Slovensk\u00e9 n\u00e1rodn\u00e9 divadlo<\/p>\n<p><strong>SNM<\/strong>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Slovensk\u00e9 n\u00e1rodn\u00e9 m\u00fazeum<\/p>\n<p><strong>SRN<\/strong>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Slovensk\u00e1 n\u00e1rodn\u00e1 rada<\/p>\n<p><strong>S\u0160<\/strong>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 \u0161t\u00e1tna rada<\/p>\n<p><strong>SU<\/strong>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Slovensk\u00e1 univerzita<\/p>\n<p><strong>SUU<\/strong>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Slovensk\u00fd u\u010dite\u013esk\u00fd \u00fastav<\/p>\n<p><strong>\u0160UA\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 <\/strong>\u0160t\u00e1tny \u00fastredn\u00fd arch\u00edv<\/p>\n<p><strong>UK<\/strong>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Univerzita Komensk\u00e9ho<\/p>\n<p><strong>V\u00daB<\/strong>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 V\u0161eobecn\u00e1 \u00faverov\u00e1 banka<\/p>\n<p><strong>ZU<\/strong>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Zastupite\u013esk\u00fd \u00farad<\/p>\n<p><strong>ZV<\/strong>\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: center;\"><strong>&#8211; &#8211; &#8211;<\/strong><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>. . . \u017divot a\u00a0dielo pr\u00e1vnika, politika a \u0161t\u00e1tnika \u00a0JUDr. Martin M I \u010c U R A \u00a01883 \/ 1946 &nbsp; &nbsp; &#8211; &#8211; &#8211; &nbsp; Z\u00a0\u00facty k n\u00e1\u0161mu rod\u00e1kovi, ktor\u00e9ho posledn\u00e9 zaznamenan\u00e9 slov\u00e1 z internovania v Bratislave nap\u00edsan\u00e9 na k\u00fasku papiera boli: &nbsp; \u201eBer\u00fa ma kdesi, pravdepodobne na Doln\u00fa zem. L\u00fa\u010dim sa so Slovenskom, &hellip; <a class=\"read-excerpt\" href=\"https:\/\/www.monografia.sk\/?page_id=1408\">Continue reading <span class=\"meta-nav\">&raquo;<\/span><\/a><\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-1408","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.monografia.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/1408","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.monografia.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.monografia.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.monografia.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.monografia.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=1408"}],"version-history":[{"count":34,"href":"https:\/\/www.monografia.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/1408\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":1520,"href":"https:\/\/www.monografia.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/1408\/revisions\/1520"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.monografia.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=1408"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}